Vstúpenie Krista Pána na nebo
Ježiš pristúpil k nim a povedal im: Daná je mi všetka moc na nebi a na zemi.
Mt 28,18Ajhľa, ja som s vami po všetky dni až do konca sveta.
Mt 28,20b
Milé sestry a bratia!
Zvláštnym spôsobom prišiel Pán Ježiš na zem a zvláštnym spôsobom ju aj opustil. Anjeli ho sprevádzali z neba na zem a potom zase zo zeme do neba. Ale vstúpenie Pánovo je niečo celkom iné, ako jeho narodenie. Prišiel zo slávy do poníženia, z bohatstva do biedy. Pri vstúpení sa Ježiš znova vracia do nebeskej slávy. Túto túžbu po nebi prechovával Pán Ježiš v sebe od svojho príchodu na zem. Málo však o tejto túžbe hovoril. Až krátko pred smrťou sa táto jeho túžba prejavila navonok. On prosil Otca: Otče, osláv ma ty u seba slávou, ktorú som mal pri tebe skôr, ako svet povstal. Konečne teda nadišiel deň vstúpenia. To bolo radosti, keď sa Spasiteľ vracal do neba. Už na prahu zeme čakali na neho zástupy so svojimi chválospevmi a sprevádzali ho do nebies. Ale nijaký človek, nijaký anjel nemohol byť svedkom nového stretnutia Otca so Synom.
Pán Ježiš vstúpil na nebesá. Nemáme byť smutní z toho, že je od nás vzdialený? Nie. Ani učeníci neboli smutní. Písmo sv. hovorí, že sa vrátili z hory Olivovej s veľkou radosťou. A to znamená, že Ježišovým vstúpením na nebesá učeníci nič nestratili, naopak mali z toho zisk. Vstúpenie Pána Ježiša na nebo aj nám prináša veľký zisk.
Našej viere dáva novú silu,
našej nádeji väčšiu istotu,
našej láske novú vrúcnosť.
1. Dve vety, ktoré povedal Pán Ježiš krátko pred svojim vstúpení dávajú našej viere novú silu. Prvá veta znie: Ja som s a vami po všetky dni až do konca sveta. Z týchto slov chápeme, prečo sa učeníci nermútili, ale s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema. Tým, že Ježiša svojimi očami viac nevideli, nič nestratili. Zmenila sa len Ježišova forma prítomnosti. Keby Pán Ježiš zostal na zemi, sotva by sme ho v živote uzreli, sotva by sme s ním mohli prehovoriť. Ale od tej doby, čo vstúpil na nebesá, je Pán všadeprítomný. My potrebujeme len zložiť ruky a prosiť: Príď Pane Ježiši, a on je v tej chvíli pri nás. Takto mu môžeme všetko povedať a v modlitbe sa s ním porozprávať. Ba smieme i počuť jeho hlas, Jeho volanie a cítiť Jeho vedenie a požehnanie. V akej úteche môže teda plynúť náš život, keď vieme, že Ježiš je s nami až do konca sveta. My sa nebojíme kráčať ani temným údolím, nebojíme sa budúcnosti, lebo Ježiš je s nami. My sa nebojíme diabla, lebo Ježiš nám dáva silu, aby sme víťazli nad pokúšením. My sa nebojíme ani smrti, lebo Pán Ježiš nás prevedie bezpečne aj cez smrť na miesto večného blahoslavenstva. Nie je to nádherné? A za túto Ježišovu blízkosť môžeme ďakovať Jeho vstúpeniu na nebesá. Odišiel od nás ďaleko a predsa je nám v Duchu Svätom tak blízko.
Druhá veta, ktorú Pán Ježiš povedal krátko pred svojim vstúpením znie: Daná mi je všetka moc na nebi a na zemi. Jemu bola daná všetka moc na zemi ešte pred vstúpením. Veď nijaký človek nekonal na zemi také skutky ako On. On vzkriesil Jairovu dcéru, takže učeníci a jej rodina boli týmto činom premožení. Keď vzkriesil mládenca z Naim, celý pohrebný sprievod bol svedkom vzkriesenia. Na všetkých prišla bázeň, velebili Boha a hovorili: Veľký prorok povstal medzi nami a Boh navštívil svoj ľud. Vzkriesením Lazara tak mocne zapôsobil na ľudí, že pri vstupe do Jeruzalema zástupy volali: Hosana Synovi Dávidovmu. Jemu je daná všetka moc na zemi. A všetky Jeho divy dokazujú, že Jeho moc je z neba. Nebola to moc z neba, keď premenil vodu na víno? Keď nasýtil 5. resp. 4 tisícový zástup na púšti? Keď pohrozil vetru a moru a nastalo utíšenie. Mnohým Ježišovým súčasníkom mohol byť Jeho život veľkou hádankou, ale všetky hádanky sa vyriešili slovami: Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Ježišova všemohúcnosť je pilierom našej viery. Jeho vstúpením na nebesá sme získali novú silu na ceste viery.
2. Ale nie len pre vieru je posilnením. I naša nádej je tým úžasne obohatená. Nadobúda väčšiu istotu. To je pre nás veľmi vzácne, že pri vstúpení sa pred našimi očami otvára nebo. Naša nádej tým rastie a vedie nás k istote, že život telesnou smrťou nekončí, ale pokračuje v nebi u Pána. Raz sa stalo, že človek za živa vstúpil na nebo. Bol to Henoch. Bol to človek, ktorý stále chodil s Bohom a neskôr prorok Eliáš, ktorý vrúcne horlil pre Hospodina. Pán ich poslušnosť viery bohato odmenil. Ale teraz vstupuje na nebesá náš Pán, ktorý povedal: .. u môjho Otca je veľa príbytkov. Idem, aby som vám pripravil miesto. Teraz máme istotu, že On daruje život v nebi tým, ktorých viera a dôvera spočíva na ňom samom, ktorí s ním, žijú, zomierajú a všetku svoju nádej skladajú v Ňom. Ktosi povedal, že bez nádeje sa nedá žiť, lebo nádej patrí k životu ako dýchanie. Ak vezmeme človeku kyslík, udusí sa. Ak mu vezmeme nádej, dostaví sa zúfalstvo. Človek, ktorý nemá žiadnu nádej a je si toho vedomí, už nemá žiadnu budúcnosť. Za pevnú nádej ďakujeme aj Ježišovmu vstúpeniu na nebesá. On síce odišiel, ale zas príde, aby svojim verným povedal: Poďte požehnaní môjho Otca, Vám je pripravené kráľovstvo, vojdite v radosť svojho Pána.
3. Z toho dôvodu nám už teraz musí ísť o to, aby sme mali vrúcny vzťah k Ježišovi , svojmu Spasiteľovi. Veď pri druhom príchode sa nás nikto nebude pýtať, či sme boli bohatí, alebo chudobní, šťastní, alebo nešťastní, či sme boli zdraví, alebo chorí, či sme stáli v živote vysoko, alebo sme boli obyčajní ľudia, známi, alebo neznámi. Len jedna otázka nám bude položená: Čo sme urobili pre Ježiša. Čokoľvek z lásky urobíme pre Ježiša, to bude mať cenu pri jeho druhom príchode. A pre Ježiša sa dá urobiť veľa. V každej rodine máme deti, ktoré treba viesť k Nemu, rozprávať im o Jeho láske, učiť ich veriť a milovať, svoju nádej skladať v Bohu. Okrem toho máme v domácnostiach starých ľudí, ktorí od nás očakávajú slušné a láskavé slovo, prejav lásky v skutkoch pomoci, aby cítili, že majú v starobe vo svojich deťoch oporu a istotu. Máme susedov, s ktorými treba nažívať v láske a porozumení. Máme okolo seba blížnych, ktorým sme ako kresťania povinní slúžiť láskou a dobrým slovom, ktoré povzbudzuje a pomáha. Pán Boh nezabudne ani na najmenšiu vec, ktorú vykonáme z lásky. A najcennejšie bude to, keď prinesieme ľuďom do ich biedy, starostí a utrpenia milostivého Boha a budeme na nich myslieť vo svojich modlitbách.
Bratia s sestry!
Jednému človekovi sa snívalo, že zomrel. Prišiel pred súd a tam sa ho pýtali, či mu cez ruky v živote prešlo veľa peňazí, či si nazhromaždi na zemi veľký majetok. A on odpovedal: cez moje ruky prechádzali len haliere a mal som len košeľu, v ktorej som zomrel. Vtedy ho pustili dnu do neba a jeden anjel mu povedal: vyzleč svoju starú košeľu a obleč si sviatočné rúcho. A boli to sviatočné šaty, ktoré som kedysi predal, aby som mohol zaplatiť pohreb. Potom prišiel druhý anjel a doniesol veľkú pokladničku a povedal: To sú tvoje úspory, všetky haliere, ktoré si dal takým chudákom, ako si bol ty sám. Všetko, čo si rozdal na zemi je uložené v nebi a všetko, čo si si nechal pre seba je stratené.
Z toho poznávame, že všetko, čo dávame svojim blížnym, má u Ježiša cenu. On na to nezabudne. Preto nás postavil do tohto života, aby sme v láske žili pre Pána a skrze Neho pre všetkých ľud, lebo všetci potrebujú našu lásku a pomoc. Amen.
Modlitba
Ďakujeme Ti, drahý náš Pane Ježiši Kriste, že si opustil slávu svojho Otca, ponížil si sa a stal sa človekom, aby si poznal každodennosť nášho života a vykonal dielo záchrany hriešneho človeka. Ďakujeme zato, že Tvoje vstúpenie na nebo nebolo len návratom do slávy, ale aj prípravou miesta pre všetkých v Teba veriacich. Vďaka tomu, že máme miesto v nebesiach, máme budúcnosť a sme ľuďmi nádeje. Amen.
Mgr. Ondrej Koč
evanjelický a. v. farár
ilustračné foto: wikimedia.org
