Predposledná nedeľa cirkevného roka
„Keď však videli, že mnohí z farizejov a sadukajov prichádzajú na krst, povedal im: Vreteničie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť nastávajúcemu hnevu? Vydávajte teda ovocie hodné pokánia. A nemyslite, že si môžete povedať: Veď máme otca Abraháma! Lebo hovorím vám, že Boh z týchto kameňov môže vzbudiť deti Abrahámovi. Ale sekera je už priložená na korene stromov; každý strom teda, ktorý nerodí dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. Ja vás krstím vodou na pokánie, ale Ten, ktorý prichádza za mnou, je mocnejší ako ja; nie som hoden niesť Mu sandále; On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. V jeho ruke je vejačka, vyčistí si humno a svoju pšenicu zhromaždí do obilnice, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.“
Mt 3, 7 – 12
Podľa perikôp, ktoré sa majú čítať v Predposlednú nedeľu cirkevného roka, je žiaduce sústrediť svoju myseľ aj na témy, ktoré sú nám nesympatické. Jednou z nich je realita posledného súdu. V biblickej obraznej reči sa o súde hovorí ako o žatve. Náš Pán hovoril o žatve duší pre kráľovstvo Božie. Boží služobníci vyjdú do sveta, aby zhromaždili zrno do stodôl, plevy však majú byť spálené. Preto sa máme usilovať byť dobrým zrnom a nie slabým a prázdnym, pretože nás inak čaká osud pliev, ktoré hospodár spáli. Máme preto byť usilovní a s „bázňou a s trasením pracovať na svojom spasení“, čo znamená zachrániť, ak sa dá, nielen seba, ale aj všetkých blížnych. Lebo, keď príde „žatva“, to znamená posledný súd, nebude už možné nikoho zachraňovať.
Slová „V Jeho ruke je vejačka..“ vyriekol najznámejší novozmluvný prorok, keď ohlasoval začiatok spasiteľného pôsobenia Ježiša Krista vo Svätej zemi. Ján Krstiteľ bol charizmatický kazateľ, mnohí si preto kládli otázku, či snáď to už nie je ten ohlasovaný mesiáš, ale on ukazoval na pravého Krista, ktorý nemusel vystupovať excentricky a okázalo, lebo bol plný Ducha Svätého a moc Božia bola pri Ňom autentická. Vyhlasoval, že Ten, ktorého tak naliehavo čakajú, Ježiš, je už medzi ľuďmi, „bude krstiť Duchom Svätým a ohňom a v jeho ruke bude vejačka, vyčistí si humno a svoju pšenicu zhromaždí do obilnice, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni“. Ján Krstiteľ ako posledný z prorokov starej doby si pri vyobrazení majestátu Ježiša ako sudcu pomáhal obrazmi zo života a voľakedajšej práce, ktorú vykonával hospodár bezprostredne po žatve. Dnes nám je už potrebné osobitne vysvetľovať, ako taká vejačka fungovala, pretože používame výkonné kombajny, ktoré vykonajú celý komplex prác súvisiacich so žatvou. Kombajny sú ohromné stroje, majú zabudované triediče, a tie vyfúkajú nečistoty a plevy, takže zrno môže putovať rovno do sýpky. V dávnych časoch ľudia využívali vánok či vetrík na vyfúkanie pliev zo zrna, ale, keď nebol dostatočný vietor, robilo sa to pomocou tzv. vejačky. Ježiša teda prorok vykresľuje aj ako triediča ľudí, sudcu, ktorý oddelí „ovce od kozlov“ alebo „pšenicu od kúkoľa“.Túto svoju úlohu Pán Ježiš posunul do budúcnosti, lebo pred tým, ako on sám podstúpil súd nad sebou, čo sa stalo za vlády pontského Piláta, keď Ho svet odsúdil na smrť, akcentoval svoju úlohu záchrancu. Po svojom vzkriesení však už jasne povedal: „Daná mi je všetka moc..“ Najprv teda sám išiel na súd a prešiel onou vejačkou“ keď sa ukázalo, že On je naozaj tým pravým zrnom a chlebom z neba, preto môže na konci časov súdiť všetkých ľudí.
Posledný súd je však ťažká téma, lebo aj ako veriaci v Krista sa bojíme, či obstojíme pred Jeho spravodlivým súdom. Navonok sa spoliehame na príslušnosť k cirkvi, voči ktorej sme viac alebo menej poslušní, ale vnútorne sme neistí, lebo si uvedomuje prázdnotu a vyprahnutosť, keďže nemáme skutky Božie. A tak sa o to viac staráme o svoj zovňajšok a image. Lenže bude to stačiť, aby sme obstáli na spravodlivej váhe Božieho Syna? Ľahko sa môže stať, že sa ukáže, akí sme nedostatoční, a teda ľahkí, že nemáme skutky, ktoré sme mohli vykonať vo viere v Neho, mocou Ducha Svätého! Dnes už žijeme v eóne, keď očakávame Pána ako sudcu. Keď príde Kristus so svojimi anjelmi, aby súdil svet, nikto sa nebude môcť vyhnúť Jeho moci! Pri prvom príchode prišiel Ježiš s evanjeliom o záchrane človeka, pri druhom to bude o svadbe s tými, ktorí zostali verní Jeho slovu a konali podľa Neho v moci Jeho Ducha, a o odsúdení tých, ktorí Jeho milosťou pohrdli a vysmiali sa Jeho obeti a záchrannej pomoci ľudstvu. Lebo od počiatku bolo tak, že nevyhnutnou súčasťou Jeho posolstva nebolo len evanjelium o záchrane hriešneho človeka, ale aj slovo o odsúdení všetkých, ktorí Jeho milosťou pohŕdli!
Preto si aj my, ktorí veríme v Ježiša Krista, dajme dobrý pozor na to, aby sme z Božieho slova nevyberali len veci príjemné a spásonosné, ale aby sme ho vnímali ako jednoliaty celok o záchrane a odsúdení človeka. Spravodlivý súd bude aj o tom, či sme sa v pravý čas rozhodli prijímať všetky Jeho rady a skutky pomoci s úplnou konzekvenciou pre svoj život. Raz, pri poslednom súde, sa rozhodne aj o budúcnosti, teda o tom, čo bude s našimi rodinami, národmi, cirkvami a štátnymi útvarmi, ktorým sme mali vydávať svedectvo o pravde a láske. Ak budú odsúdení, kto nám pomôže, keď budú žalovať na nás, že sme im s náležitou váhou nesvedčili o Pravde a zarputilo nebojovali za spravodlivosť na zemi? Každého stihne zaslúžená odmena alebo trest osobne, no nebudeme pri tom stáť osamotene, lebo budeme vidieť, čo bude s tými, ktorí boli našimi blížnymi.
Pri prvom príchode Spasiteľa na našu Zem dal Boh svetu ešte šancu a ľudia dostali možnosť obrátiť sa a začať novú éru pod vedením Jeho Syna. Pán Ježiš prišiel do nášho sveta s úmyslom zachrániť ho. Preto, keď dospel, vzal na seba hriech sveta a sám seba vydal Božej absolútnej spravodlivosti. Svet Ho odsúdil a urobil Mu, čo chcel. Pán Boh Ho však vzkriesil a Jeho súd je vždy spravodlivý. Tým urobil zo svojho Syna hlavný, uholný kameň pre všetkých, čo sa Ho rozhodnú nasledovať a skryjú sa za Jeho zástupnú obeť. Pre nich je Kristus evanjeliom, radostnou zvesťou, a tá zvesť ešte i dnes znie: Dajte sa zachrániť Kristom a nájdete odpočinutie pre svoje duše!
Lebo sa napĺňa „posledných tisíc“ a pred veriacimi sa otvára možnosť „sobotenia“ so svojím Pánom. No takisto, ak „Jeho spásou ľudia pohŕdnu a nebudú brať na seba Jeho jarmo, je pripravené i peklo s jeho eschatologickým, nikdy sa nekončiacim trápením, ktoré je určené pre toho Zlého a jeho anjelov, lebo od vekov zvádzali ľudí k neposlušnosti a na cestu záhuby. Tí, ktorí sú kresťania len formálne, si darmo mylne nahovárajú, že to bude podobne ako pri Jeho prvom príchode, keď bol ľuďom pridaný čas na pokánie. Veru, keď sa naplní čas a koniec sveta poznačí eschatologický súd, nebude už žiadna možnosť na zmenu svojho smerovania.
Pri prvom Pánovom príchode bolo ľuďom na svete dané ešte podmienečné odloženie trestu. Konečné zúčtovanie s každým človekom i so svetom započne druhý príchod Kristov, lebo to bude príchod na súd. On odmení tých, čo dobre konali, životom v Božom kráľovstve, a tých, čo sa nechali zviesť na cestu odporu a sebastrednosti, večným trápením v pekle.
Hľa, pred nami je ešte kúsok cesty. Kto ide po ceste spásy, nech vytrvá, a ten, ktorého cesta vedie do zahynutia, nech sa rýchlo kajá a obráti, lebo je tu posledný čas! Cesta do neba i pekla je ešte otvorená. Brat môj, sestra moja, ktorou cestou ideš?
Modlitba
Svätý a milosrdný Bože, Ty si uspokojil túžbu veriacich, keď si poslal svojho Syna Ježiša Krista na svet. V Ňom si sa prihovoril svetu so svojím evanjeliom, ale aj súdom, lebo si milostivý aj spravodlivý zároveň. Na konci časov, v ktorých práve žijeme, Ťa úprimne prosíme: Drž pevne tých, čo stoja vo viere, a priveď k pokániu tých, čo poblúdili a stratili z obzoru Tvoje nebo. Daj, aby sme usilovne svedčili o pravde a láske vyjavenej nám v osobe Ježiša Krista všetkým, ktorí sa dívajú zďaleka, aby spoznali, že ich spása je v Ňom.
Veď a spravuj vrchnosti cirkevné i svetské, aby bojovali dobrý boj s hriechom, pre ktorý hynie náš ľud. Daj, aby sme žili v bázni, v pobožnosti a čistote, dokiaľ nepríde ten spravodlivý Sudca, ktorého si pomazal, aby vykonal všetko, ako si predložil vo svojom svätom slove, a tak uviedol pravdu a spravodlivosť na pravé miesto a každému dal jeho diel podľa toho, ako žil a koho skutky konal.
Požehnaj našu snahu vydržať rany, ktorými skúšaš tento svet, a znič úmysly toho zlého, ktorými sa od počiatku snaží mariť záchranu ľudí. My sa však spoliehame na Tvoju milosť a záchranu, preto voláme: Príď, Pane Ježiši, a uveď nás do svojej večnej slávy a radosti, kde viera bude videním a nádej spasením! Amen.
Mgr. Ján Ondrejčin
evanjelický a. v. farár v. v.
ilustračné foto: unsplash.com
Spätné odkazy