12. nedeľa po Svätej Trojici
“Keď (Ježiš) opustil týrsky kraj, prišiel cez Sidon zase k moru Galilejskému, do prostriedku kraja Desaťmestia.Tu priviedli k Nemu hluchého a zajakavého a prosili Ho, aby položil ruku na neho. On ho vzal stranou, von zo zástupu, vložil mu svoje prsty do uší a slinou sa mu dotkol jazyka. Potom pozdvihnúc oči k nebu, zavzdychol a povedal mu: Effatha! to jest: Otvor sa! I otvorili sa mu uši, jazyk sa mu hneď rozviazal a hovoril správne. I prikázal im (Ježiš), aby nikomu nehovorili; ale čím viac im prikazoval, tým viac to rozhlasovali. A náramne žasli hovoriac: Všetko dobre učinil; aj hluchým dáva sluch, aj nemým reč.”
Mk 7, 31 – 37
Hluchonemí sme Pane, mnohé naše súženie, ku Tebe dnes prichádzame prosiac o spomoženie. Vysloboď nás z moci hriecha, malomocných vylieč z rán, ku tebe duša pospiecha, srdcia naše dokorán. Ó, vstúp Pane liekom slova, stvor z nás čistý, pravý ľud, vďačný Bohu, že obnova vymanila dušu z pút.
Životným štýlom dnešnej doby je byť stále mladý, zdravý, úspešný, štíhly, krásny. A iste aj každý z nás si prajeme žiť život, v ktorom nás nebudú trápiť rôzne starosti, bolesti, choroby, kríže, trápenie. Existuje však takýto šťastný život na zemi? Už na prvých stránkach Biblie sa dozvedáme, že raj trval iba krátky čas na zemi a po neuposlúchnutí božieho príkazu, nielen na seba, ale i na svoje potomstvo privolali prví ľudia nešťastie. Ich i náš hriech prináša trpké ovocie, ktorý neraz okusujeme- jeden viac, druhý menej. Napriek nášmu nie závideniahodnému stavu Pán Boh človeka vždy miloval a miluje, preto k našej záchrane i uzdraveniu poslal svojho syna Pána Ježiša Krista. To na vlastnej koži mohol zakúsiť aj hluchonemý z dnešného príbehu. Ježiš nemocnému uzdravil uši i jazyk- to chce robiť aj pri nás.
V úvode sa dozvedáme o tom, že hluchonemého človeka k Ježišovi priviedli. Nevieme o nich nič bližšie, ktorí to boli, ale ich konanie bolo predpokladom k uzdraveniu ich blížneho. Je vždy dobré, ak v svojom okolí máme ľudí ochotných k pomoci. Je dobré, ak máme bratov a sestry, ktorí nás na rukách svojich modlitieb alebo svojho slova privádzajú bližšie k Ježišovi. O tom hovorí aj jeden príbeh z našich reformačných dejín: Priateľ Martina Luthera Filip Melanchton ťažko ochorel. Zavolali k nemu Luthera a ten povedal: „Ach, ako len diabol zničil ten krásny inštrument!“ Potom si kľakol na kolená a dlho sa pri ňom modlil. Keď vstal od modlitby, povedal Filipovi: „Filip nezomrieš.“ A Melanchton sa naozaj uzdravil. Hľadajme a privádzajme aj my ľudí chorých- telesne i duchovne k Ježišovi a verme, že má moc ich uzdraviť!
Pán Ježiš hluchého a zajakavého tiež vzal stranou von zo zástupu. Nešťastný a nemocný človek sa dostal k Ježišovi bližšie, ako boli ostatní. Práve to potreboval. Pán mal pre neho čas, venoval sa mu. Sklonil sa k nemu. Ale potom aj pozdvihol oči k nebu. Ježiš sa spojil s Otcom. Lebo On nič nerobil sám od seba, ale v súlade s Otcovou vôľou a požehnaním. Aj my si nájdime čas, aby sme sa modlili v komôrke nášho srdca, ale aj v spoločenstve veriacich. Aby sme mohli individuálne pocítiť Boží dotyk, aby sme neboli nikým a ničím vyrušovaní alebo aby sme len nepredvádzali svoju zbožnosť pred ostatnými. Ale modlime sa aj v spoločenstve, aby sme sa navzájom povzbudzovali, aby sme mali novú silu a inšpiráciu prinášať ľudí k Ježišovi. Počúvajme Boží hlas, počúvajme blížnych, čo ich trápi, čím žijú a hľadajme a modlime sa za správne slová.
Ježiš chorému vložil svoje prsty do uší a slinou dotkol sa mu jazyka. Komunikuje s ním tak, ako hluchonemý rozumie. Nehovorí a nepočuje, ale vidí a cíti, preto sa mu Ježiš približuje spôsobom, ktorý dokáže vnímať. Pán Boh si nájde spôsob ako sa komukoľvek prihovoriť. Aj my hľadajme spôsoby, aby mohli Ježišovi porozumieť malí i starí, chorí, bezradní i tí, ktorých momentálne nič netrápi, jednoduchí i inetelektuáli, muži i ženy.
Hluchonemý teraz vie: „Boh je tu pre mňa. On na mňa nezabudol. Som pre Neho dôležitý. Neprehliadol ma.
Potom Ježiš zavzdychol a povedal mu: „Effatha“, to jest: Otvor sa! Tieto slová boli pre hluchonemého rozhodujúce. Znamenali pre neho začiatok nového života: I otvorili sa mu hneď uši, jazyk sa mu hneď rozviazal a hovoril správne. Neraz uzdravenie na tele, alebo stretnutie sa s Ježišom vedie nás k oslave Božej, k chválospevu, k vydávaniu svedectva.
Je hrozné, keď jazyk vykonáva funkciu ničivého ohňa a keď je plný smrtiaceho jedu. No práve tak je veľmi nebezpečné a škodlivé, keď je človek akoby nemý a mlčí tam, kde by mal hovoriť. Dnes majú mnohí ľudia uši zdravé a sú hluchí, keď nepočujú mocný hlas Boží, ktorý k nim hovorí svojim slovom a ponúka im svoju milosť. Majú dar jazyka, i možno hudobný talent, ale neoslavujú svojho Pána, nespievajú mu na slávu. A čo my? Nezahanbuje nás, že pohania v krajine Desaťmestia neboli takí zatvrdení, ako mnohí kresťania dnes? Povieme si možno tiež: „nemáme čas, teraz ešte nie“….
Ježiš síce hovoril, aby zatiaľ o tom nehovorili, lebo nechcel byť vnímaný len ako nejaký divotvorca, ale ako Spasiteľ, ktorý nielen uzdravuje na tele, ale aj odpúšťa hriechy. Ale oni čím viac im prikazoval, tým viac to rozhlasovali.
Vydávajme svedectvo o našom Spasiteľovi slovom aj skutkom. Nech aj prostredníctvom našej služby a nášho svedectva čím viacerí prichádzajú k poznaniu Toho, ktorý všetko dobré učinil, aj hluchým dáva sluch, aj nemým reč a vedie nás skrze Jeho kríž do Božieho kráľovstva. Amen.
Modlitba
Pane náš, ďakujeme že si neraz k nám prehovoril slovom záchrany, slovom Evanjelia, ale i napomenutia. Prosíme otváraj nám naďalej srdcia, ruky, oči, uši, aby sme videli našich blížnych, aby sme ich niesli na rukách svojich modlitieb k Tebe, aby sme im odovzdali, čo je potrebné, čo si nám Ty dal. Nech Ťa oslavujeme slovom i skutkom, teraz a raz aj na veky vekov. Vďaka, že si svojím slovom stvoril tento svet, že sa slovo stalo telom, aby sme Ťa aj videli a boli spasení a že Tvoje slovo, ktoré sme započuli, nikdy nepominie. Amen.
Evanjelický a. v. duchovný
Ilustračné foto: Jason Gillman from Pixabay
