Tretí pokus
Milí bratia a milé sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi, blíži sa tretí pokus volieb o zvolenie generálneho dozorcu.
6. časť 49. článok Ústavy ECAV na Slovensku hovorí, že
(1) za generálneho dozorcu možno zvoliť člena Evanjelickej cirkvi, ktorý požíva všeobecnú vážnosť a úctu.
To platí pri všetkých voľbách do funkcií v ECAV. A práve „vážnosť a úcta“ je teraz novým nástrojom vedenia ECAV na likvidáciu opozície. Oni sa totiž svojimi rečami, lepšie povedané: klamstvami, už postarajú o to, ako znevážiť kohokoľvek, a potom vo svojich kuloároch vyhlasujú, že dotyčný „nepožíva všeobecnú úctu“, a teda že ho netreba voliť. A že je vraj potrebné voliť tých, čo majú „všeobecnú úctu“. To znamená, že len tých nimi vyvolených, o ktorých oni povedali, že požívajú „všeobecnú úctu“. Inými slovami, ich pokrytecké a zlomyseľné správanie má zakryť ich podvodné konanie v cirkvi.
Takéto dehonestujúce správanie k iným však v skutočnosti vyvoláva vo verejnosti odpor, čo však oni prehliadajú. Chyby vidia iba na tých, ktorým obmedzujú ich právo voliť a byť volení.
Spôsob, ako staronových kandidátov Evanjelický posol predstavuje (znovu) ako nových, má poslúžiť ako reštart úspešnej kampane (neúspešných kandidátov). Podľa vyjadrení, ktoré sme mohli vidieť, však títo kandidáti vidia iba seba, nevidia a ani nechcú vidieť obmedzovanie práv celej evanjelickej verejnosti. Presviedčajú všetkých o potrebe veľkej účasti na voľbách, aby ľudia šli voliť a vraj si tak uplatnili svoje právo. V skutočnosti však majú len potvrdiť jedného z kandidátov, ktorí vyhovujú súčasnému vedeniu ECAV. Právo evanjelickej verejnosti reálne a demokraticky voliť bolo už dávno zmarené!
Onedlho sa aj posledné zvyšky demokratickej voľby majú stať minulosťou, nakoľko napodiv všetci kandidáti svorne, teda Damankoš, Gärtner, Trepáč a Vinczeová chcú nový volebný systém, ktorý vylúči širokú evanjelickú verejnosť z účasti na voľbách. Je to vraj z dôvodu malej účasti na voľbách v cirkevných zboroch. Ale kto sa o túto malú účasť postaral? Nie je to zásluha práve terajších funkcionárov (vrátane súčasných kandidátov), ktorí priviedli našu milovanú evanjelickú cirkev do úpadku?
Právo voliť chcú sprístupniť iba pre predsedníctva zborov, seniorátov, dištriktov alebo na ich konventoch alebo iba na senioralnych a dištriktuálnych konventoch, alebo iba na synode. Bežný evanjelik sa tak dostane na úplný okraj cirkevného diania s výnimkou toho, že má nezištne pracovať a finančne dotovať cirkev. Žiadne právo byť volený a voliť totiž v cirkevnej ústave o chvíľu byť nemusí, čo je pod taktovkou týchto totalitných funkcionárov veľmi pravdepodobný scenár.
Avšak táto „elita“ bude evanjelikov nepochybne klamať slovami, že oni ako delegovaní zástupcovia všetko zrealizujú a zabezpečia. Takto nenápadne sa k nám už roky plazí neevanjelický duch, ktorý si nárokuje právo neomylnosti. Jednoducho povedané: vy všetci ste neschopní pochopiť veľké učenie cirkvi a my jediní sme Bohom povolaní, aby sme vás viedli.
Nepotrebujete teda rozhodovať o ničom, čo by nás mohlo „ohroziť“ (v praxi ide skôr o to, aby ste neprišlo s niečím, čo môže ohroziť ich). A tak 2. časť 8. článok cirkevnej ústavy dostáva na frak, keďže sa nám ukazuje, že nie všetci majú rovnaké práva. Môžete byť mravný, občianskym bezúhonný, môžete spĺňať podmienky stanovené ústavou a cirkevnými zákonmi, môžete byť zdravotne spôsobilí. Tak toto nové vedenie, spolu s tými, čo cirkvi už roky škodia, ale ich vzájomné (povrchné) vzťahy sú im viac ako blaho cirkvi, prestupuje článok 8, ktorý hovorí: „Všetci členovia Evanjelickej cirkvi bez rozdielu rasy, pohlavia jazyka, sociálneho a spoločenského postavenia majú rovnaké práva.“
A ako vlastne škodia? No tým, že svoju cirkevnú politiku povyšujú nado všetko. Spomeniem zážitok, keď nemenovaný senior povedal: Je jedno, čo sa káže v kostole, politika sa robí inde. Tá politika ničí evanjelickú cirkev a vedie ju k neevanjelickému, mocenskému zmýšľaniu a lajdáckemu riadeniu cirkevných vecí tu na zemi. A potom počúvame od kandidátov na generálneho dozorcu, ako by sa im páčilo meniť volebný zákon – ale nie tak, aby bol na osoh evanjelickej cirkvi a ukazoval, že žijeme v bratsko-sesterských vzťahoch, kde nik nie je povýšený nad iného. Skôr naopak, pretláča sa tu predstava spravovania cirkvi zlými nájomníkmi a nehodnými šafármi, ako nám to predstavuje Biblia vo svojich príbehoch. A čo je ešte horšie, prostredníctvom obhajoby tých rokmi „overených“ nehodných služobníkov.
Na otázku, či majú všetci evanjelici rovnaké práva, už argumentovať cirkevnou ústavou nestačí? Asi nie, lebo z rôznych článkov a zasadnutí zaznieva, že netreba voliť tých, čo nebudú prínosom, či budú hanbou, atď. Skôr ako človek ukáže, čo vie, cirkevné grémiá ho už vopred dehonestujú. Aký to paradox, keď tí, ktorí sa rokmi ukázali ako nezodpovední, nespoľahliví a sebe na úkor cirkvi si prilepšujúci zo spoločného, tí nie sú vystavení kritike tohto nového vedenia!
A teda čestní evanjelici majú len právo prispievať finančne a nečestní majú právo byť vo funkciách? Nie je aj toto príčina ignorovania verejnosti pri účasti na voľbách, milí funkcionári? Všetci kandidáti v ankete hovoria o zlej situácii v cirkvi. Ale veď doteraz bol každý z vás v nejakej „významnej“ funkcii, tak prečo ste to nezmenili? Čo ste robili doteraz a kde je záruka, že po voľbách to bude inak?
Všetci vo svojich odpovediach hovoríte o zmene, ale aká zmena nastane s vami, keď už teraz neviete meniť stav vecí k lepšiemu? Ako vám k tomu pomôže funkcia generálneho dozorcu?
Čo nové prinesiete do marazmu, na ktorom ste sa aj vy podieľali svojimi neuváženými skutkami, resp. ignoranciou, keď ste ľahostajne hádzali vinu na iných?
Jednou zo základných povinností člena cirkvi podľa 2. časti, 9. článku ústavy, bodu e) je: „podľa svojich schopnosti a možností plniť úlohy a funkcie v cirkvi“. Ako môžu svoje dary využiť iní evanjelici, ak im nie je daný žiadny priestor? Vy ako kandidáti na funkciu generálneho dozorcu svorne tvrdíte, že chcete slúžiť v cirkvi svojimi darmi. Ste presvedčení, že iní nechcú slúžiť svojimi darmi? Či si zas vyberieme svojich a donekonečna tu budeme mať Reformatu, Diakoniu a pod., kde sa na úkor cirkvi „nabaľuje“ niekto iný?!
A tých, ktorí na tieto veci poukazujú, chcete disciplinárne postihovať? Nie je aj toto príčinou neochoty evanjelického ľudu voliť tých, ktorí niečo také schvaľujú? Vás, ktorí dvíhate ruky proti domácim viery, proti evanjelikom, ktorí milujú svoju cirkev?
V štvrtej časti cirkevnej ústavy články 46, 47 a 48 hovorí o tom, že predsedníctvo bod b), zabezpečuje ochranu a zveľaďovanie majetku. Šiesta časť 2b): … a generálny dozorca dozerá na hospodársku činnosť cirkvi. Čo robila zastupujúca dozorkyňa generálneho dozorcu posledný rok, ak na synode vyjde najavo také divoké šafárenie ako v Evanjelickej diakonii? Tam neboli potrebné predbežné opatrenia (súdu), aby nedochádzalo k jej poškodzovaniu?
Marián Damankoš tvrdí, že neobsadený post generálneho dozorcu je dôsledkom situácie, v ktorej sa cirkev nachádza a sčasti aj volebného zákona. Hovorí o klamstvách, bulvári, polopravdách, všetko bez konkretizovania, ako sme na to u terajších funkcionárov už zvyknutí. Podľa neho by kandidátov mali oslovovať členovia kandidačnej porady. No ale tým sa popiera základné právo evanjelikov! To v podstate znamená, že žiaden nový človek sa do funkcie dostať nemôže. Dostane sa tam len ten, čo už funkcie má a koho člen kandidačnej porady pozná. Ak člen kandidačnej porady bezdôvodne odmietne kandidovať nejakého evanjelika, bráni mu v práve byť volený. Dôvodom nemôže byť napríklad to, že sa mu daný kandidát nepáči alebo jeho babka s jeho babkou mali spor. Alebo že je v ASloZ. Keď je niekto v diakonii, tiež nemôže kandidovať? Kradnutie je dovolené, ale hovorenie pravdy nie? Je potrebné si pozrieť výklad Božieho prikázania: „Nepokradneš!“
Na druhej strane si všetci veľmi dobre pamätáme, že kandidát, ktorý nespĺňal podmienky, prešiel cez kandidačnú poradu a narobil v cirkvi mnoho zlého, aj keď to nové vedenie nechce vidieť. Aj to je jeden z dôvodov neochoty ľudí ísť k voľbám. Takže čia je to vina? Nie je to výsledok urputnej snahy o presadenie svojich sprofanovaných „kamarátov“? Vtedy sa zákon môže obísť? Marián Damankoš by skôr mohol odpovedať na otázku: Ako dať návrh na kandidáta, keď člen kandidačnej porady odmietne prijať a predložiť jeho kandidatúru na kandidačnej porade? Preto sa cirkev dostala do marazmu, lebo o funkciách za celú cirkev rozhoduje kandidačná porada. Veď kandidačná porada porušuje cirkevnú ústavu týkajúcu sa práv evanjelikov. V podstate nik nemôže byť volený, ak nie je na kandidačnej porade, resp. tam nemá „konexie“. Damankoš hovorí, že evanjelici môžu mať pocit, že sa deje niečo nedobré. Brat Damankoš, oni evanjelici nemajú pocit, oni veľmi dobre vedia, že sa v cirkvi deje niečo nedobré!
Na základe čoho členovia kandidačnej porady nedajú niekomu možnosť prejsť, ak dotyčného nepoznajú, ak je nový? Len, prosím vás, nehovorte o dobrom svedomí a vedomí, lebo práve to akoby na kandidačnej porade chýbalo najviac.
Je evidentné, že ten, kto nevie vládnuť, resp. v prípade cirkvi byť vzorom, to rieši zmenou zákonov tak, aby oklieštil právomoci svojich voličov, resp. aby voličov celkom vylúčil z procesu rozhodovania vecí verejných či cirkevných. Práve to sa deje teraz v evanjelickej cirkvi. Prebieha snaha o totalitné uchopenie moci odstránením demokratických volieb a práv každého evanjelika. Ľud po týchto zmenách už nebude mať právo účasti na voľbách. Táto myšlienka svorne zaznieva od všetkých štyroch kandidátov, neúspešných v predchádzajúcich voľbách.
Čím to asi bude? Najmenej rok špekulujú o tom, ako obrať ľud o možnosť voľby svojich kandidátov. Výhovoriek je mnoho: slabá volebná účasť, neochota voliť, malé percento hlasov pre ich kandidátov. Najskôr je za tým všetkým snaha zakryť slabú podporu vlastných kandidátov. Takže namiesto pokory, rešpektovania daného stavu a snahy o jeho nápravu je tu enormná snaha o zmenu volebného zákona.
V čom je však problém? Vinczeová tvrdí, že je potrebné zmeniť volebný zákon a oponenti tak majú urobiť zákonnou cestou – v tom je skutočne špekulácia hodná Oscara. Dá sa totiž predpokladať, že návrh o odstránení svojvoľných zásahov kandidačnej porady do práva voliť a byť volený nebude prijatý, a namiesto toho sa prijme úplne zvrhlý protinávrh, ktorý nám títo kandidáti trúfalo podsúvajú vo svojej ankete v EPsT.
Ako keby sme boli v katolíckej cirkvi! Alebo brali rozumy z celého sveta, samozrejme, len tie najhoršie, ktoré obmedzia právomoci evanjelickej verejnosti. Dovolíme si to tvrdiť preto, lebo na synode sme boli svedkami toho, ako sa obmedzuje moc cirkevných zborov, keď ich návrhy nielenže neprejdú do hlasovania, ale niektoré nie sú ani prijaté. Signál je vyslaný jasne: evanjelici toto vedenie cirkvi vás nepotrebuje, urobia si, čo chcú, a nakoniec ešte budú tvrdiť, že je to pre vaše dobro. Jediné, čo ich zaujíma, sú vaše financie!
Je až podivuhodné, ako všetci títo kandidáti chcú meniť cirkev k lepšiemu. Ale čo robili doposiaľ? Chcú chrániť jednotu cirkvi. Tak to je dosť na smiech, keď svojich prenasledujú, ale s inými cirkvami a organizáciami paktujú. Vyzerá to tak, že evanjelickú cirkev chcú chrániť iba pred jediným, a to pred poznaním pravdy!
Zarážajúce je napr. návrh kandidáta Damankoša, ktorý za jednu z foriem ochrany cirkvi považuje jej otvorenie verejnosti a transparentnosť. Doposiaľ sme si mysleli, že na to slúži apológia. Brat Damankoš však asi vidí ochranu cirkvi v tom, že otvorí brány ovčinca vlkom. Jednotu cirkvi chce realizovať vyžadovaním dodržiavania platných predpisov.
Prepáčte, milí evanjelici, ale toto už je naozaj mimo! Brat Damankoš by mal asi doplniť, že mu ide o inštitucionálnu jednotu cirkvi. Pretože jednota cirkvi už je daná Kristom, v Kristovi a skrze Krista!
Keď hovorí o jednote v názoroch, dúfame, že to nie je jednota v tom, že hriech nebude hriechom len preto, že sme sa na tom v cirkevných grémiách dohodli. Tá proklamovaná jednota dlhé roky divoko šafárila nielen s majetkom cirkvi, ale aj s ľudskými dušami, ktoré sa vzpierajú ďalšej dehonestácii v cirkevnom prostredí!
Všetci kandidáti hovoria o pokore a o svojej službe, ale všade presakuje tá nasladlá pachuť túžby vládnuť pomocou zákonov nad svojimi bratmi a sestrami. Zrejme preto, lebo inak to nevedia!
Všetci kandidáti očakávajú akoby zázrak pre cirkev v tom, že sa podarí obsadiť funkciu generálneho dozorcu. Peter Gärtner hovorí o presadzovaní vlastných záujmov. Samozrejme, nedefinuje ich a, samozrejme, myslí tým iných, nie seba. Aj on pozýva k voľbám, lebo spoločnými silami vraj možno veci urobiť lepšie. Doteraz to nebolo možné, brat Gärtner?!
Hovorí, že táto cirkev si zaslúži mať zvoleného generálneho dozorcu. Miesto generálneho dozorcu je zásluha pre cirkev? Veď aj Vinczeová hovorí, že najdôležitejšie je, aby stredobodom bol Ježiš Kristus. Takže aj keby generálny dozorca nebol zvolený, cirkev sa nezrúti. Dva roky sme nemali dištriktuálneho biskupa VD a cirkev žila. Veď koľkokrát sa nejakí funkcionári snažili o to, aby nejaký farár nedostal miesto, a tak ani teraz sa svet nezrúti, ak nebude generálny dozorca. Avšak to je len fraška, lebo každý vie, ako to s týmto tretím pokusom volieb dopadne!
Na záver môžeme skonštatovať, že evanjelická verejnosť dala na konci školského roka v júni všetkým kandidátom vysvedčenie. Nebolo dobré: ani jeden zo žiakov neprešiel. A tak v septembri nasleduje pre tých istých žiakov reparát!
Mgr. Ľubomíra Mervartová
evanjelická a. v. farárka
ilustračné foto: pixabay.com
