Tomáš Baťa a jeho návod nielen na hospodársku krízu
V uplynulých rokoch sme v Asociácii slobodných zborov ECAV na Slovensku veľakrát poukázali na to, že Evanjelická cirkev a. v. na Slovensku pod súčasným vedením nevie či nedokáže ísť tomuto svetu príkladom. Skôr naopak, v snahe za každú cenu si udržať posty napojené na štátny rozpočet, dochádza k masívnemu obmedzovaniu práva voliť a byť volený a sme svedkami centralizácie moci ako po organizačnej a finančnej, tak aj po legislatívnej stránke.
Praktické kroky súčasného vedenia v správe majetku, správe financií či vôbec v elementárnej komunikácii s evanjelikmi sú čistou katastrofou a pred spoločnosťou, v ktorej žijeme, nie sú vzorom, ale, naopak, hanbou! Nevyšetrené majetkové kauzy, netransparentná správa financií a prenasledovanie tých, ktorí na tieto problémy poukazujú alebo ich riešili, to všetko je smutnou vizitkou cirkvi, ktorá o pokání a náprave iba hovorí. Potrebujeme návrat k Božiemu slovu, ktoré budeme nielen kázať a čítať, ale podľa neho budeme aj žiť. Vedenie našej cirkvi v skutočnosti sleduje iné ciele a používa pri tom metódy, ktoré sú v príkrom rozpore s kresťanskou vieroukou. Takéto konanie je výsmechom zvestovaniu evanjelia, o ktorom cirkev iba hovorí, ale podľa ktorého nežije!
Pripomínať týmto ľuďom to, že Biblia nie je kniha len pre teoretikov a vedcov, ale je najmä pre každodenný, praktický život, sa javí ako zbytočné. Skôr to vyzerá tak, že aj vierouku podriaďujú svojim osobným záujmom a prospechu. Aj preto tentokrát nebudem uvádzať príslušné, resp. zodpovedajúce citáty z Biblie, ale budem citovať obyčajných ľudí, ktorí vo svojom živote niečo dokázali a niektoré z ich výrokov sú známe dodnes. K nim patrí aj Tomáš Baťa, ktorý k situácii v spoločnosti v roku 1932 počas hospodárskej krízy povedal:
„Přelom hospodářské krize? Nevěřím v žádné přelomy samy od sebe. To, čemu jsme zvykli říkat hospodářská krize, je jiné jméno pro mravní bídu. Mravní bída je příčina, hospodářský úpadek je následek. V naší zemi je mnoho lidí, kteří se domnívají, že hospodářský úpadek lze sanovat penězi. Hrozím se důsledku tohoto omylu. V postavení, v němž se nacházíme, nepotřebujeme žádných geniálních obratů a kombinací. Potřebujeme mravní stanoviska k lidem, k práci a veřejnému majetku. Nepodporovat bankrotáře, nedělat dluhy, nevyhazovat hodnoty za nic, nevydírat pracující, dělat to, co nás pozvedlo z poválečné bídy: pracovat a šetřit a učinit práci a šetření výnosnější, žádoucnější a čestnější než lenošení a mrhání. Máte pravdu, je třeba překonat krizi důvěry, technickými zásahy, finančními a úvěrovými ji však překonat nelze, důvěra je věc osobní a důvěru lze obnovit jen mravním hlediskem a osobním příkladem.“
Pozrime sa teraz v kontexte situácie v ECAV na jednotlivé časti citátu bližšie:
„Nevěřím v žádné přelomy samy od sebe.“
To vyzerá ako odkaz pre tých, ktorí iba čakajú, že táto kritická situácia sa nejakým spôsobom vyrieši sama. Nie, nevyrieši. Ani tá v ECAV – kým sa evanjelici, ktorým na ECAV záleží, neozvú, úpadok našej cirkvi bude pokračovať.
„To, čemu jsme zvykli říkat hospodářská krize, je jiné jméno pro mravní bídu.“
To platí skoro identicky aj v ECAV. To, čo sme videli v Reformate do roku 2014, ale aj to, čo vidíme v Reformate či ECAV dnes, nie je len majetková či finančná kríza. Nie sú to iba desiatky nevyšetrených káuz, stovky tisíc či milióny ušlého zisku, neodovzdané účtovníctvo či zanedbaný stav cirkevných budov. Vrcholom sú ďalšie a nové kauzy, a najmä prenasledovanie tých, ktorí sa snažili o nápravu tohto stavu. A práve tu sa stretáva finančná, resp. majetková kríza s mravnou biedou. A ak v kontexte kresťanskej cirkvi hovoríme o mravnej biede, tak sa to zároveň rovná vieroučnej biede. Áno, tak hlboko ECAV za súčasného vedenia klesla!
„V naší zemi je mnoho lidí, kteří se domnívají, že hospodářský úpadek lze sanovat penězi.“
Tento názor je nepochybne populárny aj vo vedení ECAV.
Prvým aspektom je požiadavka na neúmerné zvyšovanie platieb z cirkevných zborov. Nič to, že vedro je deravé a že správa cirkevných nehnuteľností v Reformate je, čo sa týka ich rekonštrukcií, pomalá, a čo sa týka výnosov – neefektívna. Riešením je vraj do tohto deravého vedra naliať ešte viac vody, teda peňazí!
Stanovenie merateľných ukazovateľov výkonnosti (KPI) a vyvodzovanie zodpovednosti za ich dlhodobé neplnenie v našej cirkvi nenájdete. V tejto cirkvi sú totiž osobné vzťahy a záujmy evidentne nadradené nielen hospodárskej efektivite, ale aj slovu Božiemu či elementárnej morálke. Snaha o riešenie tohto problému „peniazmi“ sa dá zároveň vykladať aj tak, že súčasné vedenie ECAV a Reformaty nemá problém zaplatiť (zo štátneho) súdne spory, ktorých cieľom je umlčať tých, ktorí na tieto problémy poukazujú! V zmysle hesla čo oči nevidia, srdce nebolí.
Avšak v takom prípade je vysoko aktuálna aj druhá časť tejto vety od Tomáša Baťu:
„Hrozím se důsledku tohoto omylu!“
_ _ _
„V postavení, v němž se nacházíme, nepotřebujeme žádných geniálních obratů a kombinací. Potřebujeme mravní stanoviska k lidem, k práci a veřejnému majetku.“
Ani my dnes v ECAV nepotrebujeme nič iné, nepotrebujeme žiadne geniálne obraty a kombinácie! Potrebujeme návrat k Božiemu slovu, ktoré budeme nielen kázať a čítať, ale podľa ktorého budeme aj žiť. A to pri voľbách, pri správe majetku a financií, pri vzájomnej komunikácii a bratsko-sesterských vzťahoch!
Potrebujeme zaujať mravné stanovisko ku všetkým evanjelikom, k ich práci pre ECAV, ktorú vykonávajú, a tiež k správe cirkevnému majetku. Pretože na týchto praktických príkladoch sa pozná, na čom nám záleží, čomu veríme, a najmä to, aká je naša viera!
Ak by vedenie cirkvi konalo podľa tohto princípu, potom by nebolo potrebné nezákonné, podozrivé a pre cirkev stratové konanie skrývať za hlúpe vety typu, „cirkev nestojí na Svoradovej 1, ani na Svoradovej 3, ani na Fonde finančného zabezpečenia, ale na Pánovi Ježišovi Kristovi“!!!
„Nepodporovat bankrotáře, nedělat dluhy, nevyhazovat hodnoty za nic, nevydírat pracující, dělat to, co nás pozvedlo z poválečné bídy, pracovat a šetřit a učinit práci a šetření výnosnější, žádoucnější a čestnější než lenošení a mrhání.“
Aktuálne sú už prvé dve slová: „nepodporovať bankrotáře“ – v našom prípade tých, ktorí cirkev majetkovo, finančne, ale najmä morálne zásadným spôsobom poškodili. Či išlo o Reformatu, alebo osobitne Beckovskú Viesku, Evanjelickú diakoniu, či osoby zodpovedné za účtovné či daňové zlyhania. Súčasné vedenie ECAV sa s týmito ľuďmi nielenže nevie rozísť, ale, naopak, stále ich podporuje, a niektorí členovia vedenia ECAV o nich dokonca hovoria ako o svojich vzoroch!
Aj preto sú slová o tom, že „práca a šetrenie by malo byť výnosnejšie, viac žiaduce a čestnejšie ako leňošenie a plytvanie“, v ECAV aktuálne aj dnes!
„Důvěra je věc osobní a důvěru lze obnovit jen mravním hlediskem a osobním příkladem.“
Mohli by ste povedať, že je to pravda, že je to predsa úplne jasné! Áno, to mravné hľadisko je podľa kresťanskej vierouky jednoznačne spojené s pomenovaním hriechu, a najmä s pokáním a nápravou. Lenže problémom ECAV nie je len to, že nevie vyriešiť staré kauzy, ale ešte horšie je to, že stále vznikajú nové. To znamená, že k žiadnej sebareflexii a pokániu nedošlo, problém trvá, úpadok pokračuje.
Hovorí sa, že ryba smrdí od hlavy, a preto správna vierouka, správna prax a osobný príklad sa očakáva najmä od tých zhora. Tento aspekt je ešte viac dôležitý v podmienkach súčasnej ECAV, kde skôr cirkevné zbory idú príkladom. Vedenie cirkvi nevie prejaviť ani patričný nadhľad nad situáciou, ani uprednostniť záujem ECAV pred svojimi osobnými záujmami. Bez toho však bude kríza dôvery pokračovať. A kríza v cirkvi znamená aj krízu v spoločnosti!
Neviem, či si súčasné vedenie ECAV uvedomuje, akú spúšť po sebe zanecháva. Myslím, že je úplne zrejmé, že ich konanie neobstojí nielen vo svetle slova Božieho, ale ani vo svetle vyššie uvedeného citátu od Tomáša Baťu. Čo však potom chcete tomuto svetu dať?! A záleží vám na tom vôbec?!
Ak vy nebudete mať ten potrebný nadhľad, tak Niekto ho určite má. Ak vy nedokážete ísť príkladom, tak pamätajte, že On nám všetkým ukázal príklad. A pamätajte tiež na to, že Jeho súd je spravodlivý!
Jaroslav Mervart
Ilustračné foto: neznámý (unknown), Public domain, via Wikimedia Commons
