Všetci sme vo vážnej životnej situácii. Z televízie i rádia stále počúvame výzvy na pomoc s ochrannými rúškami, transfúziou krvi, alebo pomoc s nákupmi. To všetko si vyžaduje ochotu, zanietenosť i zomknutosť ľudí. To sú telesné potreby. Ale čo tie duchovné? Veď sme izolovaní od stretania sa na službách Božích. Nám, starším to veľmi chýba. Kontaktujeme sa len telefonicky a jeden druhého povzbudzujeme. Väčšina z nás, starších, internet nemá, tak sme odkázaní na duchovnú literatúru, ktorú máme v našich domácnostiach. V túto sobotu sme však zažili milé prekvapenie. Pri dverách zazvonila naša pani farárka Evka Juríková. Spýtala sa, ako sa máme, či sme zdraví, či potrebujeme niečo z lekárne alebo z obchodu alebo s niečím pomôcť. Podala nám vytlačenú kázeň na 4. Pôstnu nedeľu, s piesňami , modlitbami i svojím telefónnym číslom, aby sme jej v prípade potreby zatelefonovali. Tí počítačovo zdatnejší si kázeň mohli prečítať aj na webovej stránke obce. Okrem toho napiekla cesnakové pagáče a s takouto duchovnou i telesnou potravou nakŕmila a navštívila asi sedemdesiat domácností. Je to príklad hodný nasledovania. Patrí je za túto nezištnú a obetavú službu veľké ďakujem. Niektorí potrebovali lieky alebo drobný nákup. Ešte v ten deň aj túto službu vybavila a vo večerných hodinách nám priniesla. Ďakujeme Pánu Bohu za jej nenahraditeľnú duchovnú prácu, ktorú koná, ďakujeme Pánu Bohu za to, že ju tu, medzi nami máme a za vzor pravej misie a služby duchovnej pastierky.

A. Haruštiaková