Svetlo viery života
Závierka občianskeho roku
„Potom sa pohli zo Sukótu a utáborili sa v Etáme na okraji púšte Hospodin kráčal pred nimi vo dne v oblakovom stĺpe, aby ich viedol a v noci v ohnivom stĺpe, aby im svietil takže mohli ísť dňom a nocou. Oblakový stĺp vo dne a ohnivý stĺp v noci nevzdialil sa spred ľudu.“ Amen
2M 13, 20 – 22
V túto chvíľu si uvedomujeme, že tento rok sa neuveriteľne rýchlo pominul. Posledný deň v roku nás napomína a rovnako vedie všetkých ľudí k povedomiu svojej pominuteľnosti. V tento okamih posledného dňa míňajúceho sa roku, každý z nás s poľutovaním zisťuje, že je o rok starší a v mnohom rozhodne aj skúsenejší o zážitky, radosti a rovnako o bolesti ako sme ich prijali. Rozlúčka so starým rokom je súčasne vhodnou príležitosťou na to, aby sme v prvom rade poďakovali za prejdenú časť cesty a našej životnej púte nášho života, kde nám Pán Boh bol rozhodne na pomoci. Táto cesta je podobná Izraelcom z Egypta do Kanánu. Týchto ľudí viedol Pán Boh prostredníctvom svojho svetla a vedie veriacich ľudí aj dnes.
Keď svojich veriacich usmerňujem pri úkladoch každodenného života a nástrahách tohto sveta hovorím im, že musia okolo seba zhromažďovať, len dobrých ľudí. To znamená tých, čo žijú v pokore pred Bohom. Rovnako aj medzi sebou. Oni idú potom i prechádzajú púšťou tohto sveta na základe Božieho slova, lebo v tom prípade ich vedie Pán Boh.
Potom sú platné slová pre evanjelických kresťanov zo Ž 23, 6 „Len dobrota a milosť budú ma sprevádzať po všetky dni môjho života a budem bývať v dome Hospodinovom dlhé časy.“ Rovnako cesta Božieho ľudu nie je iba ľudským útekom a ich vlastnou akciou, ani blúdením na púšti a hľadaním nových sídiel. Je to cesta za určitým cieľom, lebo ten je daný zmluvou Hospodinovou a vydaný zákonom. Jedine v tom naberá zmysel putovanie Božieho ľudu a jeho rozchod s Egyptom. V tom je zmysel Hospodinovho jednania so svojím ľudom aj dnes.
Martin Luther rovnako spoznáva, že teológ kríža neponúka lacné rady, ako sa zbaviť bolesti, i pretože utrpenie ako také nie je hlavnou témou, ale vedie k tomu, že človek pod krížom spoznáva seba ako hriešnika. Hriešnik spoznáva, že nemá si zakladať na svojich skutkoch, ale má sa pokoriť a sebaobetovať, vziať svoj kríž a vzdávať chválu Bohu.
Hospodin podobne Izraelcov milostivo sprevádza oblakovým stĺpom vo dne a ohnivým stĺpom v noci. Tieto stĺpy boli znakom Božieho vedenia a Božej prítomnosti.
a) Božie vedenie po poslednej rane ako ju Hospodin zoslal na Egypt priviedlo Izraelcov na okraj púšte po každodennom pochode z Egypta, kde sa usadili v Etáne. Pre nás je podstatné, že práve tu sa začína opis ťaženia púšťou ako zvláštny spôsob vedenia, keď Hospodin ukazuje svojmu ľudu cestu. Bol to stĺp za denného svetla vypadal ako oblak a v noci žiaril ako oheň. Podanie celej správy o tejto udalosti sa stotožňuje s Hospodinovým poslom anjelom udalostí 2M 14, 19. Rovnako udalostí ako majú nasledovať s Hospodinovým zjavením na Sinaji, kde má Hospodin svoj ľud priviesť. Faraón pohrdol Božou dobrotivosťou a zhovievavosťou. Následky pre neho a jeho ľud boli hrozné.
Židom dal Pán Boh milosť v očiach Egypťanov ako to bol sľúbil. Spravodlivosť sa naplnila. Pán Boh takto splnil svoj sľub, že vyvedie svoj ľud z Egypta. Božie sľuby platia len pre tých, ich prijímajú. Keď počúvame Jeho Slovo zároveň nás to vedie k pokore a trpezlivosti a k pevnejšej dôvere v Neho. Najrýchlejšia cesta do zasľúbenej zeme viedla cez zem Filištíncov. Hospodin však vedel všetko o slabostiach Izraelitov. Filištínci boli krutí a bojovný národ a Pán Boh nechcel, aby bol Jeho ľud tak zastrašený, že by sa chcel vrátiť do Egypta. Samozrejme mohol im darovať zázračné víťazstvo nad Filištíncami, ale rozhodol sa, že tak neučiní.
Pán Boh je zvrchovaný a múdry vo všetkých svojich cestách. Svoj ľud viedol cestou najdôležitejšou, cestou záchrany a spásy, v tomto prípade k Červenému moru, kde má Pán Boh konať cez znamenia aj ďalej a preukázať svoju moc. Ohnivý stĺp dal Pán Boh v zmysle svetla. V Pánovi Ježišovi sa rozžiarilo svetlo pre všetky národy. Tým istým Božím slovom, ktorým zaznelo pri stvorení sveta začína Duch Boží svoju prácu v ľudskom srdci. Najväčšia tma nie je vo svete, ale v ľudskom srdci. Svetlo prišlo na svet, ale ľudia viac milovali tmu ako svetlo a to je pravda aj o nás. Pán Boh nás skrze evanjelium povolal z tmy do Svojho predivného svetla a učinil nás hodných k podielu na bode večnosti vo svetle. Svetlo má veľkú moc nad tmou. Ako na to poukazuje aj 1K 13, 12 Doteraz totiž vidíme, len hmlisté obrazy, akoby v zrkadle, ale potom tvarou v tvár. Tak isto je to zlé, keď človek nevie, že za svoje skutky je Pánu Bohu zodpovedný. Slovo Božie je žiariacim svetlom aj pre našu cestu životom. Keď chodíme v Jeho svetle ideme cestou života. Preto aj my dnes vyznávame: Čo Boh činí to dobré je 506 ES.
b) Hospodin uzavrel zmluvu s Abrahámom, ktorého poslúchol a vyšiel. Boh ho preto urobil strážcom svojho zákona pre budúce pokolenia. Jeho potomkovia ,ktorí mali byť nositeľmi viery v Boha sa stali otrokmi pohanov v Egypte. Hrozilo, že viera nebude zachovaná pre budúce generácie. Preto Boh prostredníctvom Mojžiša vyviedol ich von z Egypta. Oblak im bol útechou vo dne a štítom medzi nimi a ich nepriateľmi. Potom platia slová. „Keby som kráčal hoc temný údolím smrti nebojím sa zlého.“
Vedomie, že Boh je s nami je obrovským zdrojom útechy. Vierou chce Pán Boh naplniť svoj program záchrany od znesväcujúceho prostredia aj dnes pri nás. Vierou vyšiel Izraelský národ z otrockého Egypta. Vierou v obeť Pána Ježiša Krista vyšli sme aj my z otroctva hriechu z Egypta. V slobode a čistote od hriechu môžeme aj ostať ak pôjdeme cestou svetla Božieho slova, ktorú vymeral aj pre nás aj na budúce roky Pán Boh. Varovanie a napomenutie znie pre všetkých, lebo sme boli vyvedení z duchovného otroctva hriechu a ideme púšťou tohto sveta.
Nad nami je Božia láska a žiari Božia milosť. Milosť pre všetkých. Pri vyvedení Božieho ľudu nad všetkými bol oblak a nad všetkými ohnivý stĺp všetci videli Božiu moc, všetci jedli duchovný pokrm a pili z tej istej duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala. Podobne aj my jeme duchovný pokrm a pijeme z duchovnej skaly, ktorou je Ježiš Kristus. Stojíme pri medzníku svojho života a ohliadame sa okolo seba za prejdenou cestou. Môžeme si položiť otázku aj otázku v tejto chvíli, či sme dostatočne počuli Božie slovo a podľa neho aj vymeraný úsek cesty prešli.
Dnešné slová sú v určitom zmysle predobrazom aj našej duchovnej situácie. Diabol rozhodne nechce, aby sme vošli do zasľúbenej zeme a to už tu na zemi. Nechce, aby sme vošli do duchovných hlbín a mali hojnosť života a Pán Boh na nás zložil Svoje požehnanie. Preto pred nás stavia mnohé prekážky. Preto my dôverujeme a veríme v moc Ducha Svätého, aby sme mohli chodiť v svetle viery života. Pán Boh skutočne zasľúbil, že nám pomôže, ale my musíme splniť určité podmienky. Najdôležitejšia je viera, dôvera a poslušnosť a ustavičné hľadanie Ho celým srdcom. Amen
Modlitba
Ďakujeme Ti za všetky dobrodenia, ktorými si nás aj v tomto roku obdaril. Dobrorečíme Ti rovnako, že Ty zostávaš nepremenný, Tvoje roky nikdy neprestanú a Ty si nás vytrhol z rozličného navštívenia. Dobrotivý Bože ďakujeme Ti za všetkých chorých, ktorých si posilňoval na tele aj na duši a nedovolil si, aby upadali. Prosíme Ťa o ochranu pri každom našom kroku a pomoc, pri našich rozhodnutiach. Rovnako Ťa oslavujeme za všetky dary, ktoré sme prijali po dni roka odchádzajúceho. Posilňuj nás aj naďalej, že dôvera v Teba potrebuje sa preukázať pri nás práve v rozhodujúcich situáciách Svojím Svätým Slovom a Svojím vedením pre Tvoju večnú slávu a našu záchranu skrze Teba na veky vekov. Amen
Mgr. Ivan Bojna
evanjelický a. v. farár
