1. nedeľa po Zjavení
Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca a od Pána a Spasiteľa nášho Ježiša Krista. Amen
Ak prijímame ľudské svedectvo, Božie svedectvo je väčšie, lebo Božie svedectvo je to, že svedčil o svojom Synovi. Kto verí v Syna Božieho, má svedectvo v sebe; kto neverí Bohu, urobil Ho klamárom, pretože neuveril svedectvu, ktoré vydal Boh o svojom Synovi. A toto je svedectvo, že Boh nám dal večný život, a tento život je v Jeho Synovi. Kto má Syna, má život; kto nemá Syna Božieho, nemá život. Toto som napísal vám, veriacim v meno Syna Božieho, aby ste vedeli, že máte večný život.
Text: 1 J 5, 9-13
Milí bratia a milé sestry v Kristu.
Vianoce sa pominuli. Obohatili nás nielen dobrou pohodou, drobnými pozornosťami našich blízkych, ale i hojnou zvesťou slova Božieho, svedectvom o Kristovi. Cieľom každej zvesti je vzbudiť alebo prehĺbiť vieru v Krista, Pretože bez viery nemožno sa ľúbiť Bohu, nemožno víťaziť nad hriechom ani dosiahnuť pravého víťazstva.
Kto verí v Krista, ten má:
- v sebe svedectvo,
- v Kristu večný život,
- povinnosť svedčiť druhým.
Boh prostredníctvom ľudí vydáva svoje svedectvo.
O Kristovi zvestovali proroci, Ján Krstiteľ, apoštolovia a dnes kázeň Božieho slova. Prijatím tohoto slova vierou dostáva sa svedectvo do nášho vnútra, tam, kde má byť. Kedysi mal Izrael truhlu svedectva s doskami zákona. Izrael nepotreboval od sveta nijaké dôkazy o Božej vôli alebo Jeho prítomnosti, lebo svedectvo bolo uložené v truhle zmluvy. Kto vierou prijíma Krista, má svedectvo v truhlici svojho srdca, má i svedectvo v sebe. Nie je odkázaný zbierať dôvody pre svoju vieru ani žiadne protisvedectvá nemôžu naštrbiť jeho presvedčenie. Všetko mu je jasné, pociťuje v sebe istotu všetkého, čo verí. Takáto viera nie je ešte hotovým produktom Ducha Svätého, ale v spojení s Kristom ustavične rastie a dosvedčuje sa v živote. Je najlepším dôkazom a dôvodom za Krista. Zvesť sa nestretáva vždy s kladným prijatím. I v dobe Jánovej bola známa nielen židovská zatvrdilosť, ale aj špekulácie zo strany gnostikov, ktorí oproti viere prízvukovali „vyššie poznanie“. Kto neprijíma svedectvo, škodí sám sebe, ochudobňuje svoj život. Okrem toho znevažuje samotného Boha, keď na Jeho vernosť odpovedá nedôverou. Kto verí ten má mnoho bohatstva v sebe, má v sebe svedectvo, má istotu, má jasný cieľ pred sebou: Teraz sme dietkami Božími… Jemu budeme podobní.
V Kristu máme vecný život. Už tento pozemský život pokladáme za najcennejší dar, ktorý tu máme. Napriek mnohým výskumom zostáva život veľkým tajomstvom. Písmo hovorí, že niekto môže fyzicky žiť, a byť mŕtvy, iný môže žiť, i keď je mŕtvy. Ján často zamieňa pojmy „život“ a večný život. To preto, lebo pravým životom hodným svojho mena je iba večný život. Pri večnom živote nejde len o jeho neobmedzené trvanie, ale skôr o obsah a kvalitu. Tento život má byť príjemným prekvapením pre človeka. Pôjde tu o niečo iné, než vkladáme do pozemských hodnôt. Podľa Ježiša je večný život poznanie pravého Boha, a Toho, ktorého On poslal. Človek nie je schopný vytvoriť večný život, ani do neho z vlastnej moci vojsť, či už vedeckým bádaním alebo zachovávaním mravných príkazov. Večný život máme iba v Kristovi. V Ňom je život, On má v sebe život, On zahladil smrť a evanjeliom vyviedol na svetlo život a neporušiteľnosť. Hoci okúsil horkosť smrti, uložený bol do hrobu, nezostal v zajatí smrti, ale vstal, žije a k životu prebúdza. On je cesta, pravda i život. Život je totožný s Kristom. To, čo nám dáva, je plnohodnotný život tu a očakávanie radostnej budúcnosti. Takýto život v spojení s Bohom, pod dohľadom Božím a podľa Božej vôle, sa začína od chvíle, ako sme prijali Krista. Kto verí, prechádza zo smrti do života. V plnosti sa uskutočňuje pri Jeho druhom príchode. Kto má Krista, má život, kto Ho nemá, nemá života.
Kto má v sebe svedectvo a v Kristu večný život, má aj povinnosť svedčiť druhým. Viera nie je iba vnútornou záležitosťou človeka, ale prijaté máme odovzdávať ďalej. Viera nás zaväzuje. Našim prostredníctvom sa má šíriť zvesť vo svete. To vyplýva z celej osobnosti Jánovej i z celej epištoly. „Čo sme počuli, čo na vlastné oči videli, o tom svedčíme”. Nie všetci máme spôsobilosť svedčiť slovom. Svedčiť však možno celým životom. Takto najlepšie poslúžime svetu, v, ktorom žijeme. To znamená: chodiť v svetle, milovať bratov, žiť v čistote viery, nasledovať Krista, žiť v spoločenstve cirkvi.
Amen.
Modlitba
Náš milý, drahý, Spasiteľ,
nauč nás poznať žitia cieľ –
vedieť si voliť to, čo sluší
ku šťastiu našich biednych duší.
Nechvieť sa ako vetrom list,
a k Tebe bližšie, bližšie ísť,
nedať sa svetu, hriechu, zlosti
u Teba mier nájsť vo večnosti.
Amen.
Mgr. Ján Gdovin
evanjelický a. v farár v. v.
ilustračné foto: pixabay.com
