3. adventná nedeľa

Jak na púšti Ján- my tiež  Ťa Pane čakáme, hriech mocne Ty zvládať vieš, preto Ťa vítame. Ach, Tys ten, Tys ten iste, náš drahý Pane Kriste! Ó, príď k nám- veď iného nemáme, nemáme. Amen. ( Martin Rázus)

Potom mi ukázal veľkňaza Józuu, stojaceho pred anjelom Hospodinovým, a satan stál po jeho pravici, aby ho obžaloval. Hospodin povedal satanovi: Nech ťa pokarhá Hospodin, satan! Nech ťa pokarhá Hospodin, ktorý si vyvolil Jeruzalem. Či tento nie je hlavňou vyrvanou z ohňa? Józua bol oblečený v špinavých šatách, keď stál pred anjelom. Ten povedal tým, čo stáli pred ním: Vyzlečte ho z tých špinavých šiat! Jemu povedal: Pozri, sňal som z teba tvoju vinu a oblečiem ťa do slávnostného rúcha. Ja som povedal: Položte mu na hlavu čistý turban! Vtedy mu položili na hlavu čistý turban a obliekli mu šaty. A anjel Hospodinov stál pri tom. Anjel Hospodinov dosvedčil Józuovi a povedal: Takto vraví Hospodin mocností: Ak budeš chodiť po mojich cestách a zachovávať moje nariadenia, aj ty budeš spravovať tento môj dom a starať sa o moje nádvoria. Umožním ti prístup medzi tých, ktorí tu stoja! Počujte, veľkňaz Józua, ty i tvoji druhovia, ktorí sedia pred tebou, pretože oni sú mužmi dobrého znamenia, lebo, hľa, privediem svojho sluhu – Výhonok. Lebo, hľa, tu je ten kameň, ktorý som položil pred Józuu; na jedinom kameni je sedem lesklých plôch. Ja sám vyryjem naň nápis – znie výrok Hospodina mocností – a v jedinom dni zotriem previnenia tejto krajiny. V ten deň – znie výrok Hospodina mocností – každý pozvete svojho druha pod vinič a pod figovník.
Zachariáš, 3, 1- 10

 

Advent je doba prípravy na Vianoce i na druhý príchod Kristov. Sám Boh aj nás pripravuje, keď na nás zosiela skúšky, ale i prorokov a poslov, ktorí prehovárali k ľuďom svojej doby. Ale Božie slovo má moc prehovoriť aj k nám k ľudu každej doby.

Pán Boh pripravoval tak svoj ľud, pripravoval jednotlivcov:  Máriu, Jozefa, Zachariáša, (menovca nášho proroka) i Alžbetu, rodičov Jána Krstiteľa, a chce pripravovať  i nás.

Aj v dobe po vyslobodení z Babylonského zajatia ukázal Hospodin Zachariášovi veľkňaza Józuu, ktorý stál pred anjelom Hospodinovým. Meno Józua pripomína nástupcu Mojžišovho, ale aj samotného Pána Ježiša. Koreň mien „jaša“ znamená vyslobodiť alebo otvoriť možnosť. V dobe návratu z Babylónskeho zajatia, kedy bol prorocký text napísaný,  bol veľkňazom tiež Józua, syn Josadakov.

Predtým, ako začal verejne účinkovať Pán Ježiš, Pán Boh poslal Jána Krstiteľa, ktorý karhal tiež ľudí, satana a volal ľudí k pokániu.

Keď ten videl, ako mnohí z farizejov a sadukajov prichádzajú na krst, povedal im: „Vreteničie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť nastávajúcemu hnevu?“  V Evanjeliu podľa Matúša je zmienka o Jánovi, ktorý nejedol ani nepil a hovoria: „démonom je posadnutý“. A zase, keď prišiel Syn človeka, jedol a pil a hovoria: „Ajhľa, človek zráč a pijan vína, priateľ colníkov a hriešnikov.“ Lk 7, 33-34

Takýto sme presne my ľudia.  Diabol nás chce opantať, aby sme hľadali len to zlé a nie dobré, aby sme odsúdili ľudí bez možnosti im poukázať na možnosť pokánia a milosrdenstva Božieho v Kristovi.   Ako hovorí aj istá úvaha, ktorá odzrkadľuje zmýšľanie ľudí. Je  o farárovi, ktorý je hodný kritiky za to, že  keď káže krátko-  nepripravuje sa, keď káže dlho- unavuje a nudí ľudí….

Pán Boh k nám však posiela prorokov, lebo chce, aby sme mali otvorené srdcia. Ako spievame aj v nábožnej piesni: „Otvorte brány dokorán, prichádza požehnaný Pán, Kráľ nad kráľov najslávnejší a Spasiteľ najmocnejší, prináša radosť, spasenie…..On odhalí zmýšľanie sŕdc, preto nič nesúďme predčasne, dokiaľ nepríde Pán, ktorý osvieti to, čo je vo tme skryté a zjaví úmysly sŕdc…( 1. Kor 4, 5) Na Neho sa sústreďme, na Neho zamerajme svoj pohľad.

Pán Boh k nám posiela svojich sluhov i veľkňazov, najmä svojho Syna, aby karhali satana. Nato sa práve zjavil syn Boží, aby maril skutky diablove. (1. Ján 3,1)

Počuli sme, že Józua bol oblečený v špinavých šatách. Anjel povedal tým, čo stáli pred Ním: „Vyzlečte ho z tých špinavých šiat.“ Jemu povedal: „Pozri sňal som z Teba tvoju vinu a oblečiem ťa do slávnostného rúcha.“

Je to známy obraz, keď nás náš Spasiteľ oblieka do svojho rúcha, keď On berie na seba naše hriechy a oblieka nás do rúcha  Jeho spravodlivosti.

Aj o Jánovi Krstiteľovi čítame, že mal odev z ťavej srsti, okolo bedier kožený opasok.

Pán Ježiš povedal na túto tému: „Majte bedrá opásané a sviece horiace a buďte podobní ľuďom, ktorí si očakávajú pána, kedy sa vráti zo svadby, aby mu hneď otvorili, len čo príde a zaklope. Blahoslavení sluhovia, ktorých Pán, keď príde, nájde bdieť, amen, hovorím vám, že sa opáše, posadí ich a pristúpiac, bude im posluhovať. (Lk 12, 35-37)

Aj v našom živote, potrebujeme mať niekedy slávnostnejšie oblečenie, inokedy pracovné. Keď máme aj to pracovné, prezrádza to o nás, že sme pracovití. Keď ideme na oslavu a zvlášť oslavu pána Boha- vtedy sa obliekame slávnostne. A tak to má byť.

Len aby sme si prali rúcho našich sŕdc z našich hriechov a obliekali sa do odevu Kristových skutkov. Takto nás slávnostne oblieka náš Pán do rúcha Jeho spravodlivosti v pravom pokání, vo Večeri Pánovej.

Pán Boh nás chce viesť do Jeho nádvorí a naspäť do raja. Anjel Hospodinov dosvedčil Józuovi: „Ak budeš chodiť po mojich cestách a zachovávať moje nariadenia aj ty budeš spravovať tento môj dom a starať sa o moje nádvoria.“ Pán Boh každého jedného z nás pozýva do svojho spoločenstva, na Jeho vinicu, do Jeho kráľovstva. A aj v Božom Kráľovstve má pre nás svoje úlohy…

V závere nášho textu sa hovorí: „V ten deň každý pozvete svojho druha pod vinič a pod figovník.“ K symbolu našich Vianoc patrí stromček. Aj my pozvime našich blízkych nielen pod vianočný stromček, ale aj do chrámového spoločenstva, k Božiemu slovu, k Večeri Pánovej. Prijímajme z tej studnice Božej dobroty, aby sme časom prinášali dobré ovocie v našich skutkoch, aby sme boli ako ten strom zelený, zasadený pri vodných tokoch. ( Ž 1) Stretávam sa s rodičmi, ktorí nemajú záujem, aby ich deti vystupovali v kostole na Vianoce, hoci tie deti by aj chceli. Škoda, ak ich odvádzame od Krista a nehľadáme spôsoby, aby prichádzali do Božích nádvorí- možno aj doma pri stole v krátkej básničke, modlitbičke a pesničke pri štedrovečernom stole, pri vianočnom stromčeku.  Lebo aj vtáča našlo si domov, aj lastovička hniezdo, kde ukladá si mlaď: oltáre Tvoje, Hospodine mocností.( Ž 84)

Už tu na zemi môžeme mať vďaka nášmu veľkňazovi  Ježišovi Kristovi účasť na Božích nádvoriach a hostinách a raz  aj v plnosti v nebeskom raji.

Modlitba:

Hospodin posiela svojich sluhov i veľkňaza

  • ktorý karhá satana
  • oblieka nás do slávnostných odevov
  • vedie nás do Jeho nadvorí a do raja. Amen.

 

evanjelický a. v. duchovný

ilustračné foto: pixaaby.com