Spomínam na Františka Lančariča
Je to asi desať rokov odvtedy, ako som bol oslovený, aby som pomohol spolu s novovytvoreným tímom zaviesť štandardné postupy a transparentné hospodárenie v spoločnosti Reformata.
Okrem napĺňania poslania, ktoré nám bolo zverené, som stretol viacero ľudí, ktorí tieto zmeny vítali a aktívne nám pomáhali. To sa týkalo najmä nových konateľov spoločnosti po roku 2014, ale aj predsedníctva cirkvi, či nás v Dozornej rade. Jedným z tých ľudí bol aj František Lančarič, ktorý síce nebol v priamom spojení so spoločnosťou Reformata, ale aktívne sa zaujímal o cirkev, o jej poslanie, a podľa svojich možností vždy rád prispel k spoločnému dielu.
Fero bol veľmi priamy, otvorený a temperamentný človek. Keď videl neprávosti vo voľbách v roku 2018, niesol to veľmi ťažko. Ale nevzdal sa a aktívne sa zúčastňoval stretnutí, ktoré boli zamerané na nápravu tohto stavu. Bolo vidno, že si toho veľa v živote prežil, pretože bol veľmi citlivý na klamstvá, intrigy a neprávosti. Jeho reakcie boli vždy priame a rázne. Kritizoval tento stav, a či už sám, alebo s ďalšími evanjelikmi sa ho aktívne pokúšal zmeniť. Ak sme potrebovali pomôcť, na Fera sa vždy dalo spoľahnúť. Vedel, čo je pre cirkev dôležité, bol spoločenský – vedel, čo sa patrí, cirkev dobrovoľne finančne podporoval, a najmä bol vo svojich postojoch verný kresťanským hodnotám. Bol principiálny a zásadový.
Počas svojho pôsobenia v cirkvi som videl aj množstvo iných „charakterov“. Ľudí, ktorí sa neštítili klamať, podvádzať, ktorí nedodržiavali ani tie pravidlá, ktoré si sami stanovili, o tých kresťanských ani nehovoriac. Ktorí sa za každú cenu snažili dostať k moci, k peniazom či cirkevnému majetku, pričom na týchto veciach im podľa ich správania záležalo oveľa viac ako na vierouke, hodnotách a evanjelizácii. Ich etika je situačná, pravidlá ohybné, charakter slizký, pričom znemožniť slobodné voľby v cirkvi bolo pre viacerých to jediné, na čom im záleží – aby ich v ich funkcii, resp. funkciách nik iný nenahradil. Snaha o doživotné mandáty, zrušenie priamej voľby najvyšších funkcionárov širokou evanjelickou verejnosťou, znásilnenie demokratického charakteru ECAV, zámer obísť pravidlo maximálne dvoch funkčných období po sebe či snaha o legislatívnu, finančnú či organizačnú koncentráciu moci iba dotvára smutný obraz toho, ako hlboko za týchto pár rokov Evanjelická cirkev klesla.
Fero Lančarič sa tomuto hriechu nepoddal, ale aktívne s ním bojoval. Nebol ako desiatky, stovky či tisíce duchovných či laikov, ktorí si pred hriechom zatvárali a zatvárajú oči a ktorí si na tento chorý a nebiblický stav postupne „oportunisticky“ či „pragmaticky“ zvykli. Pre ktorých sú peniaze, svetská sláva či falošný pokoj viac zjavne viac dôležité ako poslanie Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania a odkaz nášho Pána Ježiša Krista. Fero nebol v žiadnom prípade vlažný a v plnej miere si uvedomoval dôležitosť vierouky a hodnôt pre náš život, ako aj pre celú spoločnosť. Jeho konanie bolo v ostrom kontraste s tými, ktorí sa na kresťanov iba hrali, čím Evanjelickej cirkvi veľmi škodili – a niektorí aj dnes stále škodia.
Som veľmi rád, že som Fera Lančariča mohol osobne poznať. Každý z nás je iný, špecifický, ale každý, kto miluje Krista, cirkvi pomáha tak, ako vie. Aj Fero bol v tomto smere sám sebou a veľakrát nám ukázal, s akým presvedčením a zanietením majú za cirkev bojovať ľudia, ktorým na nej záleží. Ukázal tú lepšiu stránku Evanjelickej cirkvi, či už v zmysle boja o čistotu a hodnoty v cirkvi, ale rovnako aj v zmysle praktickej podpory cirkvi a cirkevných aktivít. Tieto jeho dobrovoľné dary a starostlivosť o cirkev je v ostrom protiklade s tým, ako násilne, s vyhrážkami a manipuláciami postupuje súčasné vedenie ECAV pri zabezpečovaní platieb do Fondu finančného zabezpečenia.
Ďakujeme, Fero! Budeš nám chýbať, ale som presvedčený, že Tvoj príklad starostlivosti a záujmu o ECAV zapáli mnohých. Veríme tomu, že o dôstojných nasledovníkov nebudeš mať núdzu!
Jaroslav Mervart
Foto: Zelenický spravodaj
