Smutný príbeh týchto rokov
V Evanjelickom posle spod Tatier si čitatelia môžu prečítať článoček s vyššie uvedeným názvom. Napísal ho generálny biskup Ivan Eľko. Je tragikomické a v kontexte udalostí posledných rokov v cirkvi až smutno smutné, ako sa generálny biskup snaží očernieť tých evanjelikov, ktorí sú všímaví a vidia iné smerovanie evanjelickej cirkvi v poslednom období.
Ak človek pod vplyvom nejakej nehody stratí pamäť, ľutujeme ho a nedivíme sa, keď si na niečo nespomenie, keď niečo nepochopí. Rozumieme, ak takémuto človeku unikajú súvislosti alebo si dokonca nespomenie ani na svojich najbližších.
Ak však človek úmyselne „stratí pamäť“, asi nie je potrebné ho ľutovať.
Ak úmyselne zabúda na svojich v cirkvi, ale na druhej strane dáva možnosť účinkovať mimocirkevným organizáciám, ktoré sú často v protiklade so smerovaním našej cirkvi a s výchovou mládeže a dospelých v evanjelickom duchu, vari toto nie je smutné?
Ak sa na pôde cirkvi niekto vyhráža evanjelickým duchovným, ak sú vyhrážky smerované na cirkevné zbory s tvrdením, že už nedostanú farára alebo že na nich pošlú exekútora, hoci nie sú nikomu nič dlžní, nič si nepožičali, ničím sa nezaviazali, vari toto nie je skutočne smutné?
Nie je smutné, ak sa vedenie cirkvi klame štátne orgány napríklad tvrdením, že cirkevné zbory prispievajú dobrovoľne a že je to riadené generálnym biskupským úradom? Veď Fond finančného zabezpečenia predsa nie je dobrovoľný! Prečo teda tie vyhrážky farárom a cirkevným zborom? Alebo tvrdenie generálneho biskupa na súde, že Reformata nezaplatila žiadnu pokutu na daňový úrad.
Či nie je smutné to, ak sa niekto rozhodne, že bude dehonestovať čestných evanjelikov? Stačí si pozrieť výročné správy vedenia cirkvi.
Nie je smutné, keď generálny biskup obhajuje na synode napríklad bývalého riaditeľa Evanjelickej diakonie a povie, že on si tohto človeka vie predstaviť ďalej vo funkcii, a o rok na to príde veľké prekvapenie v podobe toho, že si tento riaditeľ nadmieru prilepšil a pripísal k svojmu dobru evanjelický majetok? Vraj sa s ním cirkev potom dohodla… Ako však znie tá dohoda, to evanjelická verejnosť doposiaľ nevie. Vari toto nie je smutné?
Nie je smutné, že sa na synodu nepredkladali ani výročné správy, v akom stave sa nachádza napríklad Reformata?
Nie je smutné, že bývalý konateľ Reformaty Štefan Sabol čelí obvineniam na súde? On zanechal v Reformate pri svojom odchode vyše pol milióna eur na účte. Takéhoto človeka je potrebné žalovať?
Nie je vari smutné, že tí, ktorí skutočne spôsobujú cirkvi ujmu, sú chránení?! Sú obhajovaní do posledného dychu, a keď sa rukolapne ukáže ich zlyhanie, potom sa urobí hrubá čiara a vedenie cirkvi sa tvári, že sa nič nestalo! Žiadna zodpovednosť sa nevyvodzuje!
Nie je smutné, že rýchlo stratopamäťový biskup klame zahraničných partnerov?
Vari je hriechom, že predtým vo funkciách boli ľudia, ktorým na Evanjelickej a. v. cirkvi na Slovensku záležalo? Previnili sa tým, že nechceli viesť dvojaký život a nechceli kryť stratu financií v cirkvi?!
Nie je vari smutné, že úcta k evanjelikom už nepatrí k bratsko-sesterskému spolunažívaniu v cirkvi? Ani to nie je smutné, že farári už na farárske stretnutia chodia s nechuťou a nepomáhajú ani akcie edukačno-misijného centra, ktorého všetky aktivity sú spoplatnené.
Či smutným príbehom týchto rokov nie je aj to, že ten, kto ešte ani neprebral funkciu, sa vlámal do budovy Tranoscia? Kto konal proti legálnemu zasadnutiu valného zhromaždenia v Tranosciu?
Nie je smutné, že niekoho napadlo odoberať bývalým biskupom biskupské kríže s dostatočnou mediálnou dehonestáciou? Kto vymyslel, že sa nesmú menovať emeritnými?! Kto sa potom sťažoval, že bývalí biskupi neprišli na ich inštaláciu?
Kto čestne a pravdivo zhodnotil, že bývalí biskupi konajú proti záujmom cirkvi? Bez udania konkrétnych dôkazov? Kto nazval evanjelikov teroristami? Kto cez právnikov dokonca zakázal evanjelikom používať napríklad pojem Hrad prepevný? Kto nabádal evanjelikov, aby si od evanjelikov nekupovali duchovnú literatúru?
Kto podpísal spoluprácu s neevanjelickým Tréningovým centrom Kompas v Žiline? A ktovie, s kým ešte…
Kto hanil čítanie na každý deň „Smieť žiť pre Krista“, do ktorého zamyslenia píšu evanjelickí farári? Nie všetci duchovní môžu písať zamyslenia pre evanjelický ľud, brat biskup? Nie je smutné to, že niekomu prekáža misijná služba? Nie je smutné, že si niekto vyberá iba určitých, „svojich farárov“ a tiež vyvolených laikov, ktorí smú písať do „Tesnej brány“? Iní to nesmú? Iní nemôžu nič? Evanjelická cirkev nemôže mať svoj profesijný materiál k dennému čítaniu a k povzbudeniu viery od evanjelických farárov?!
Nie je smutné a pokrytecké hovoriť o službe, a pritom v službe brániť? Hovoriť o zmene života, praktickej službe, o láske k Ježišovi a ľuďom, ktorí uveria, potom vrážať dýku do chrbta?! A evanjelikom vlastne podprahovo odkazovať: Ústami verte, ale žite inak. Alebo ešte lepšie: Nás nechajte žiť si tak, ako my chceme. Nás nechajte trestať a ponižovať, koho my chceme! Nás nechajte nakladať s majetkom i so životom evanjelika, ako my chceme! Nás nechajte vymýšľať si legendy, na koho my chceme!
Skutočne! Nie je toto zarážajúco a hanebne smutné?!
Nie je smutné vravieť o „nehodných farároch”, ale pritom propagovať tých, ktorí v rámci „misie“ v kostole pred oltár postavia stan, do ktorého rečník následne vlieza a vylieza pred zrakom zhromaždených evanjelikov a niečo pritom hovorí, prepínajúc sa do roly Boha a do roly biblických postáv? Nie je smutné protežovať tých, ktorí iba z pocitu nadradenosti neprislúžia Večeru Pánovu? Tých, ktorí sviatosť Krstu svätého vykonávajú v kostole vo večerných šatách? Ktorí sa ako duchovní spreneverujú svojim partnerom? Ktorí porušujú predpisy v cirkvi, ktorí ľudí urážajú a vysmievajú sa im? Nad tými sa nie je potrebné pohoršovať? Oni sú tými hodnými? To generálny biskup nevidí a nepočuje? Z toho mu nie je smutno?
Bolo by namieste mať úctu k evanjelikom a. v., k evanjelickým a. v. cirkevným zborom, k službe duchovných aj k laikom. K tým „obyčajným“ ľuďom, ujom a tetám, ktorí možno nevedia prešibane premýšľať, ale uchovali si vieru v srdci. Tých netreba odsudzovať, ale je potrebné im načúvať a skúmať, kde a v čom aj dnes cirkev pochybila. Premýšľať nad tým, prečo sa ľudia viery nespokojne ozývajú. Ak ich však niekto spochybňuje a uráža, akoby boli malé deti, hoci by mohli byť rodičmi či starými rodičmi aj bratovi generálnemu biskupovi, zrejme sa u niekoho stratila úcta k Pánu Bohu.
Nie je potrebné uvádzať viac príkladov. Ak vo svojom článku I. Eľko spomína právnikov, potom je potrebné dodať, že aj právnici vidia, že sa v cirkvi po kresťansky nekoná. A pripomínam, že to boli práve tí právnici, ktorých si platí cirkev či Tranoscius, ktorí zakazovali evanjelikom používať napríklad slová Hrad prepevný…
V konečnom sumáre je to aj generálny biskup, ktorý bráni evanjelikom byť evanjelikmi. Ak generálny biskup hovorí o vypúšťaní klamlivých slov do cirkvi, je to práve on, ktorý neskúma pravdivosť, ale koná tendenčne a zaujato.
Nie je práve toto ten smutný príbeh minulých rokov? Brat generálny biskup – ako každý človek – si môže písať, čo chce, môže si hovoriť, čo chce, ale je veľmi otázne, prečo hovorí o iných, keď sa o toto, ako hovorí, smutné obdobie pričinil v podstatnej miere on sám svojím podivným postojom k evanjelikom. On je ten, ktorý to smutné obdobie vytváral svojimi nepravdami šírenými aj na synode, svojimi tendenčnými správami a prijatými uzneseniami, svojím konaním doma i v zahraničí!
Ak sa sám generálny biskup stal nepriateľom evanjelikom, nečudo, že si z pamäti vytláča reálne udalosti a k svojmu „úspechu“ si potrebuje vykonštruovať legendy, ako aj obraz nepriateľa. Kiež by tak útočil a bojoval proti cudzím vplyvom na pôde ECAV!
Ak to biskup nevidí, potom aj toto je ten skutočne smutný príbeh týchto rokov! Myslím, že s tým všetci plne súhlasíme.
Mgr. Ľubomíra Mervartová
evanjelická a. v. farárka
