Skutočná radosť
„Srdce čisté stvor mi, ó Bože, a obnov vo mne ducha pevného! Od svojej tváre nezavrhni ma a svojho svätého Ducha mi neodnímaj! Navráť mi radosť z Tvojej pomoci a duchom poslušnosti podopri ma!“
Ž 51, 12 – 14
Milí bratia a sestry!
„Zošli Ducha Svätého nám, Bože láskavý,
nech On srdce každého na dobré pripraví,
by medzi nás nevstúpil duch odporný Tebe,
aby nikto neblúdil, neškodil sám sebe.“
Takto vyznávame s nábožným pevcom v túto 2. slávnosť svätodušnú, keď hľadíme na ňu očami svojej viery a vidíme, aké veľké veci učinil Hospodin. To nám znie aj z prečítaného Písma svätého, nad ktorým sa chceme dnes zamýšľať.
Hospodin svojim Duchom Svätým aj pri nás koná veľké veci:
1. tvorí čisté srdce
2. upevňuje v nás silu ducha,
3, spôsobuje radosť,
4. vedie človeka k poslušnosti.
Náš text z 51. žalmu, ktorý patrí ku skupine kajúcich žalmov, je akoby hymnou hlbokej pokory, ľútosti nad hriechom, ale zároveň hymnou viery v Božiu dobrotivosť, milosrdenstvo a moc ducha Božieho, ktorým tieto sviatky žijú a padajú. Tieto verše vyjadrujú skutočný postoj hriešneho človeka oproti, Pánu Bohu. Človek – Božie stvorenie, koruna stvorenia Božieho, zlyhal na celej čiare hneď v začiatkoch svojej existencie tým, že sa chcel rovnať Bohu. Zapredal svoje srdce diablovi a tak mu nič iné neostávalo, len aby mu znovu pomohol jeho Stvoriteľ. To si uvedomil aj žalmista – vlastne Dávid, ktorého srdce hriech tak rozložil, že sa už nič z neho, obrazne povedané, nedalo použiť k dobrému. Vedomý si hriešnosti obracia svoj zrak k Stvoriteľovi a volá:
„Srdce čisté stvor mi, ó Bože, …“ Vie, že on sám zo svojej ľudskej moci to nemôže dokázať. Nie, nestačí niečo len priložiť k polepšeniu života, zmeniť štýl v niektorej oblasti života. To by bol iba úskok, ale nie cieľ. Tu musí zasiahnuť Ten, ktorý ho stvoril, Ten, ktorý sedí na tróne a vraví: “ Ajhľa, nové činím všetko. Musí zasiahnuť Boh mocou svojho Ducha a stvoriť nové srdce. Zamyslime sa nad tým! V čom je nám Dávid príkladom? Vyznáva svoje hriechy a prosí za zásadný rez do svojho života. Ako keby Bohu hovoril: Bože, zober mi to hriešne srdce a daj mi tam nové, čisté, plné radosti a spokojnosti, len tak budem skutočne žiť. Aj nám je to potrebné, aby Boh tvoril v nás čisté srdcia. Dovolíme Mu? My by sme snáď tolerovali Pánu Bohu, aby vylepšil v niektorých veciach nás život, náš mravný profil, urobil malú kozmetickú, tichu úpravu, ale v čom sa nám tu dobre dýcha, aby ponechal, je to príjemné nášmu „ja“.
Žalmista prosí o novy počiatok, teda o zmenu všetkého, nechce mat už nič spoločného so starým životom. Preto popri tejto prosbe: „Srdce čisté stvor mi, ó Bože,“ prosí, „ … a obnov vo mne ducha pevného.“ Žalmista pozná jedno, ak by Boh v ňom stvoril čisté srdce a nechal ho samého, bol by znovu na tej istej rovine, v tom istom rozmere života. Preto prosí, aby Boh zostal s ním a svojím duchom stále ho posilňoval a podopieral. Len tak to stvorené čisté srdce bude stále pevné. Lebo tam, kde je Boh so svojím duchom, tam je sila, moc Božia. Tam nežije už len telo so svojimi radosťami a predsavzatiami – tam pevnie duch, tam sa tvorí novota života, o ktorej vyznal apoštol Pavel: „Nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus.“ Gal. 2, 20.
A tak, tam kde je čisté srdce podopreté silou, pevnosťou ducha, tam potom človek prežíva skutočnú radosť. Z čoho? Z Božej prítomnosti! Žalmista nám o tom svedčí, keď hovorí: „Navráť mi radosť z Tvojej pomoci.“ Tým, že mu stvoril čisté srdce, odpustil mu hriechy. Tým, že mu upevnil ducha, neodvrátil svoju tvár od neho. Tým mu navrátil radosť. Skutočnú radosť z Božieho veľkého činu môžeme prežívať aj my, keď po vzore nášho žalmistu budeme pristupovať k nášmu Stvoriteľovi. A napokon to všetko vedie človeka k poslušnosti, nie ako nejaká záslužná činnosť, ale ako vďaka za tie veľké veci, ktoré činí Boh. A tak tento duch radosti a poslušnosti bude nielen na slávnosti svätodušné, ale po celý život vyznávať s nábožným pevcom:
„Duchu Svätý z výsosti, nebeský dar večný,
zostúp na nás v tento čas, v daroch nekonečný;
naplň srdcia zomdlené darom živej viery,
aby zmizla chabosť, strach, tieseň nedôvery
Naplň dušu radosťou: Spasení sme v Kristu.
Pokoj utúž v svedomí, pravdu utvrď čistú;
zveľaď pri nás dar lásky, lásky, čo vždy slúži,
nech sa v tejto zväzok náš večne s Kristom tuží.“
Amen.
Mgr. Ján Gdovin
evanjelický a. v. farár
Ilustračné foto: Samuel Myles on Unsplash