7. nedeľa po Svätej Trojici
Suspírium:
Haleluja, chváľte, služobníci Hospodinovi, chváľte meno Hospodinovo!
Požehnané buď meno Hospodinovo odteraz až naveky!
Od slnka východu až po jeho západ buď pochválené meno Hospodinovo!
Ž 113
„Potom riekol Boh: Učiňme človeka na svoj obraz, podľa našej podoby, aby panoval nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom, nad dobytkom, nad všetkou poľnou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi.
Tak stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril: ako muža a ženu ich stvoril.“
1M 1, 26 – 27
Sestry a bratia!
Istý človek pozoroval vo svojom mestečku dom, v ktorom sa dlho do noci svietilo. Uvažoval, prečo asi obyvatelia tohto domu neodpočívajú? Po nejakom čase sa mu naskytol pohľad do prízemia tohto domu. Bola tam stolárska dielňa. V nej uvidel mladého človeka pri práci. Ako stolár po nociach pracoval s drevom, aby vyrobil skromný nábytok pre svoju rodinu, ktorú si chcel založiť. Aj keď každú noc dlho pracoval, jeho tvár nebola poznačená únavou. Nebol uštvaný ani zatrpknutý.
Práve naopak. Mal jasnú, tichú a pokojnú tvár, akoby práve niečo očakával. A tajomstvom pokoja jeho tváre i celej bytosti bola láska. Tento človek svoju prácu robil veľmi rád a tešil sa predstave budúcej rodiny. Ako sa totiž neskôr dozvedel, spolu so svojou manželkou očakávali prírastok do rodiny. Je to pekný príklad zo života, ktorý môže motivovať každého jedného človeka.
Práve pri pohľade na tohto muža napadla nášmu človeku myšlienka: „Koľko lásky muselo vyžarovať z tváre nášho stvoriteľa, keď tvoril tento svet? Keď pripravoval všetko pre človeka? Celý vesmír, zem aj so všetkým, čo na nej stvoril? Koľko lásky musel mať Pán Boh, keď sa rozhodol stvoriť človeka a postaviť ho do toho všetkého, čo bolo tak dobre a dokonale stvorené? Čo to bola za veľká láska k nám- ľuďom?“
Pán Boh nám dal život ako dar. Postavil nás nie do opusteného sveta, ale do sveta, kde bolo všetko stvorené pre nás. Na nič nezabudol a až do dnešného dňa, stále sa o nás stará, stále je On s nami.
Avšak zo strany ľudí je málo vďaky voči Stvoriteľovi. Ľudia sa stále snažia pretrhnúť putá s Ním. Mnohí neďakujú Pánu Bohu ani len za dar života.
Za tie nespočetné požehnania a dobrodenia, ktorými nás obdarúva. Mnohí na Neho zabúdajú a nenachádzajú si pre Neho čas. Mnohí sa od neho vedome vzďaľujú.
Ako dlho to bude zo strany nás- ľudí ešte trvať? Či dobre nevidíme a nevnímame znamenia prešlých dní, mesiacov a rokov? Živelné pohromy, suchá a povodne, katastrofy, epidémie, vojny?
Ako nám to, br. a s., hovoria slová dnes prečítaného textu: “Pán Boh stvoril človeka na svoj obraz! Na Boží obraz ho stvoril!“ A dal mu aj určenie: „Poslúchať Ho, nažívať navzájom v láske a starať sa o prírodu a zvieratá.“ Avšak my- ľudia, akoby sme toto určenie stratili, akoby sme naň pozabudli. Namiesto vytvárania pozitívnych vecí vidíme ničenie, namiesto lásky vidíme smrť a nenávisť! Existuje snáď nejaké východisko, je nejaká cesta k náprave?
Táto cesta jestvuje- a je to cesta obnovy Božieho obrazu v nás. Je to cesta lásky skrze Božieho Syna Ježiša Krista. Jeho celý život bol vedený láskou. A k nej volá dnes i nás. Všetkých.
Čítal som jeden príbeh o dvoch ľuďoch, ktorí cestovali v taxíku po New Yorku. Keď sa skončila ich cesta mestom, pri vystupovaní povedal jeden z nich taxikárovi: „Ďakujem vám za príjemnú a bezpečnú jazdu. A zo srdca vás obdivujem.“ Taxikár sa na neho otočil a prekvapivo sa ho spýtal: „Za čo ma obdivujete?“ „Že v takej hustej a veľkej premávke máte taký pokoj a pevné nervy. Ste skutočne obdivuhodný človek.“
Keď vystúpili jeho priateľ sa ho opýtal, prečo to všetko tomu taxikárovi povedal? A on mu na to: „Chcem vrátiť lásku do tohto mesta… Pozri tento taxikár dnes povezie aspoň 20 ľudí. A ak sa k nim pekne prihovorí, títo ľudia budú mať skvelý deň. No a oni stretnú ďalších a ďalších a takisto naplnia ich deň pohodou a pokojom. No a na konci dňa môže mať pekný deň aj 500 ľudí. Chápeš?“
Ako tak išli ďalej, prihovoril sa tento priateľ 5 robotníkom -stavbárom, ktorí práve obedovali: „Chlapci, obdivujem vás. Robíte skutočne skvelú prácu.“ Tí takmer onemeli od prekvapenia. Už tak dávno ich nikto nechválil, každý na nich len nadáva, každého pri práci len vyrušujú. „Ako to myslíte, že nás obdivujete?“ „No, viete, svojou prácou a stavbou akoby ste pokračovali v Stvoriteľovom diele tvorenia. Kedy s tým budete hotoví?“
„V júni.“ „Bude to iste veľkolepé dielo.“
No ani týmto môj priateľ neprestal a ako sme prechádzali ďalej, mrkol pohľadom na jednu pani a pekne sa na ňu usmial. Tá jeho úsmev opätovala.
„Prečo si tak žmurkal na tú ženu, veď nie je ničím výnimočná?“ Opýtal som sa ho. „Ak je to pani učiteľka, tak jej žiaci dnes prežijú skvelý deň.“
„Čo chcete, aby ľudia činili vám, čiňte aj vy im“ – tak nám to hovorí náš Pán v Božom slove. Či toto nie je správne pochopenie Jeho slov? Šíriť lásku, nie nenávisť. Žiť pozitívne, nie vždy sa iba sústreďovať na seba. Maj lásku k Bohu a maj v láske aj svojho blížneho. A buď ty dobrým blížnym pre každého jedného človeka. Práve toto je zvesť dnešnej 7. nedele po svätej Trojici. A Božie požehnanie bude nás stále sprevádzať. Povedané slovami Pána Ježiša z Lukášovho evanjelia: „Choď, brat a sestra a rob aj ty podobne!“ (L 10, 37). Amen
Modlitba:
Z požehnania Tvojho zas sme vzali, Pane, v slove čistom, čo nám bolo zvestované. Len ráč nám ho z lásky vždycky hojne dávať a nás podľa neho v púti zachovávať. Ono je nám radou, vo tmách žitia svetlom, ono budí nádej v srdci vierou vznetlom. Ono je nám liekom na biedy a strasti, rukou, ktorá nedá padnúť do priepasti. Nuž svieť, svieť nám mile, aj za tejto chvíle a v skúškach života udrž mdlých pri sile. Vieme, ochráni nás láska Tvoja čistá, len buď s nami, Bože, pre Ježiša Krista. Amen (podľa M. Rázusa )
Mgr. Jaroslav Ďuriš
evanjelický a. v. farár
Ilustračné foto: pixabay.com
