Satanské pokušenie – panovať v cirkvi
Chuť moci
Svojho času cestoval som s váženým pánom v jeho pohodlnom aute z Michaloviec do Bratislavy. Cesta nám rýchlo utekala. On rozprával, ja som počúval. Zdôveril sa mi, že udržať sa na vrcholnom poste nie je jednoduché, ale je to príjemné: prijímať ľudí, prepúšťať, dávať odmeny, odnímať odmeny, byť všade vítaný, byť všade v prvom rade…
Moc má svoju chuť. Mnohí po nej bažia. Panovať a rozkazovať – to je pre mnohých méta vo svete, ale, žiaľ, nielen vo svete, ale aj v cirkvi. Rímsku cirkev nechcem komentovať. Celá jej štruktúra celé storočia stojí na pyramíde moci.
V tomto príspevku chcem poukázať na niektoré deformácie v praxi Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku, ktoré sú v príkrom rozpore s učením evanjelikov a ich vyznaním.
Tie deformácie by sme v teologickom jazyku mohli nazvať blasfémiami. Slovo blasfémia znamená rúhanie sa – blud.
Blasfémia – blud č. 1 (z poslednej synody): novela cirkevného zákona č. 15/1994:
„Predsedníctvo vyššej COJ má právo zúčastniť sa zasadnutia orgánu nižšej COJ bez hlasovacieho práva a predsedajúci sú povinní mu umožniť vystúpiť v rámci rokovania orgánu.“
Koho takéto niečo mohlo napadnúť? Ktorý senior alebo biskup takto prezradil svoje neukotvenie v evanjeliu Kristovom a Symbolických knihách? Kto sa takto duchovne vylúčil z učenia a vyznania evanjelickej cirkvi? Na základe ktorého Kristovho príkazu takto chcú „poslúžiť“ cirkevným zborom? Alebo je to len bezduché podľahnutie ďalšiemu satanovmu pokušeniu moci?
Poznámka č. 1: Hierarchia právnej sily
Právna sila je definovaná ako vlastnosť právnych predpisov vyjadrujúca podradenosť jedného právneho predpisu druhému. V 8. ročníku základnej školy sme sa učili o hierarchii právnej sily.
- Ústava,
- medzinárodné zmluvy a zákony,
- zákony,
- vyhlášky a všeobecne záväzné nariadenia.
Samozrejme, nové zákony nesmú byť prijímané v rozpore s platnou ústavou.
Aká je hierarchia právnej sily v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania?
Na prvom mieste:
- JEDINE Písmo sväté vysvetľované v duchu Symbolických kníh,
- Ústava ECAV na Slovensku,
- a 4. Zákony a cirkevnoprávne predpisy ľuďmi ustanovené.
Na základe ktorého textu evanjelia alebo v súlade s ktorou symbolickou knihou a s ktorým jej článkom ste si dovolili prijať takéto uznesenie? Tak vám to napadlo? Tak by sa vám to páčilo? Dobre vás diabol olúdil! Odobrať suverenitu cirkevným zborom? Stali ste nástrojmi protireformácie! Nedošlo vám to?
Môžete vymýšľať s diablovým našepkávaním, čo len chcete. Evanjelik, ktorý pozná evanjelium Kristovo a Symbolické knihy a v nich učenie svojej cirkvi aj reformačné boje a krv, ktorá bola preliata za slobodu evanjelia, musí nad vami len zaplakať a prosiť Boha, aby vás zbavil tejto zatemnenosti mysle.
Toto, čo ste vymysleli, je v príkrom rozpore s Božím slovom a so Symbolickými knihami!
1. Šmalkaldské články, ktoré patria medzi naše vieru vyznávajúce spisy, vám odkazujú toto:
Čl. 8 – čl. 12: U Lukáša 22, 24 – 27 Kristus výslovne zakazuje panovanie medzi apoštolmi. Išlo totiž o toto: Keď Kristus oznámil svoje utrpenie, hádali sa medzi sebou, ktorý z nich bude prvým a akoby námestníkom neprítomného Krista. Tu Kristus karhá tento blud apoštolov a učí, že medzi nimi nebude panovania ani povyšovania sa, ale že apoštolovia ako rovní budú poslaní do spoločnej služby evanjelia. Preto hovorí: „Kráľovia panujú nad svojimi národmi… vy však nie tak. Ale najväčší medzi vami nech je najmenší.“
Z toho vidíme, že Ježiš Kristus zakazuje panovanie.
Tak isto počujte aj podobenstvo z Matúša 18, 2, kde Kristus podobne ako pri hádke o panovanie postavil medzi nich dieťa, čím naznačil, že medzi služobníkmi slova nebude panovania, ako ani dieťa netúži a nechce panovať nad inými.
2. U Jána 20, 21 Kristus posiela apoštolov rovnakým spôsobom bez rozlišovania, keď hovorí: „Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Hovorí, že celkom tak On ich posiela, ako On bol poslaný, preto ani jednému neprivlastňuje predprávo ani panovanie pred ostatnými.
3. Galatským 2, 2 a 6: Pavel jasne svedčí, že Peter ho ani neordinoval, ani nepotvrdil a ani neuznáva Petra za takého, od ktorého by si bolo treba vyžiadať potvrdenie. A najmä odmieta, že by jeho povolanie záviselo od Petrovej autority. Ale bol by musel uznať Petra za predstaveného, keby Peter býval predstaveným podľa Božieho práva. Pavel hovorí, že i bez Petrovej rady zvestoval vždy evanjelium.
4. Korintským 3, 4 – 8 a 22: Pavel služobníkov slova pokladá za rovných a učí, že cirkev je nad služobníkmi. Preto sa Petrovi neprivlastňuje zvrchovanosť ani panovanie na cirkvou alebo ostatnými služobníkmi. Takto totiž hovorí: „Veď všetko je vaše, či Pavel, či Apollo, či Peter“ – to znamená, aby si ani Peter, ani žiadny iný služobník neosoboval panovanie alebo výlučnú vládu nad cirkvou, aby neobťažovali cirkev tradíciami, aby ani jedného autorita neplatila viac ako slovo, aby nestavali vážnosť Petrovu proti vážnosti ostatných apoštolov, ako sa dakedy dôvodilo: Peter zachováva toto, a keďže je najvyšším apoštolom, preto aj Pavel a ostatní majú toto zachovávať. Pavel strháva z Petra túto prikrývku a popiera, že by jeho VÁŽNOSŤ A MOC bola väčšia ako ostatných alebo ako vážnosť cirkvi.
1. Petra 5, 3: „Nie akoby ste panovali nad dedičstvom Božím.“
Toľko Symbolické knihy, záväzné pre Evanjelickú cirkev augsburského vyznania. Článok po článku
postavený a zdôvodnený Božím slovom.
Na Petrovom primáte rímsky biskup ako jeho „nástupca“ budoval svoju moc nad cirkvou.
Naše evanjelické učenie založené na Božom slove jednoznačne odmieta hierarchiu a panovanie v cirkvi.
Cirkevný zákon č. 15/1994, resp. jeho novela, je v príkrom rozpore s evanjelickým učením a môžeme ho považovať za nulitný.
Zavádzajúce sú aj pojmy vyššia COJ a nižšia COJ. V duchu reformačného učenia bude potrebné nahradiť tieto pojmy primeranými, duchu evanjelia odpovedajúcimi pojmami. Snaha panovať v cirkvi a centralizovať moc je dlhodobým satanským pokušením.
Poznámka č. 2:
Pojem „cirkevný zbor“ sa tiež stáva nástrojom centralizácie moci a mylnej predstavy o cirkvi. Keď Symbolické knihy hovoria o cirkvi, hovoria o tom, čo my dnes nazývame cirkevný zbor. Vytvára sa mylná predstava, že cirkev je generálny biskupský úrad a cirkevný zbor je len základnou zložkou cirkvi. Je to zavádzajúce.
Cirkev je tam, kde sa zvestuje evanjelium Kristovo a sviatosti sa prisluhujú.
Cirkevný zbor ECAV v Michalovciach nie je čiastočkou cirkvi. Je cirkvou. Tu sa Božie slovo zvestuje v duchu Symbolických kníh a sviatosti sa prisluhujú podľa evanjelia Kristovho. Tu je cirkev! Žiaden cirkevný zbor; k názvu cirkev nepotrebuje biskupa ani seniorský úrad. K cirkvi nám stačí Božie slovo a sviatosti.
„A tak cirkev bude najlepšie spravovaná a zabezpečená vtedy, keď všetci budeme žiť pod jednou hlavou, ktorou je Kristus, a keď všetkých biskupov, rovných podľa úradu (i keď v daroch nerovných), bude spájať snaha po jednote učenia, viery, sviatostí, modlitieb a skutkov lásky.“ (Šmalkaldské články)
Nie peniaze (za neodvolateľný súhlas, nie neprimerané 2 300-eurové biskupské platy), nie moc arogantne zasahovať do života cirkvi v senioráte a dištrikte, nie pocty a predvádzanie sa, ale jednota a známosť učenia, viery, sviatostí, modlitieb a skutkov lásky.
Evanjelická cirkev pozná iba úrad služby, nie úrad panovania. Sám Pán Ježiš nám dal príklad. Modlime sa, aby Ho naše cirkevné elity stretli a spoznali.
P. S.
Naše Symbolické knihy nám podávajú aj návod, čo urobiť s biskupmi a seniormi, ktorí ochraňujú bezbožné učenie, uchvacujú pastierom právomoc a riadia sa nesprávnymi zákonmi. Stačí, aby ich cirkvi neuznali. (Cirkvi – teda v našom dnešnom zdeformovanom pojmosloví sú to cirkevné zbory.) (Symbolické knihy. Pojednanie o pápežovej moci a prvenstve, str. 180, čl. 79)
Na záver si dovolím uviesť niekoľko poznámok od Dr. Martina Luthera a jeho modlitbu:
„Preto som zostavil stručne niekoľko článkov, veď aj tak máme od Boha toľko prikázaní pre cirkev, stavy, domácnosť, že ich nikdy nebudeme môcť zachovávať. Načo by nám boli nové dekréty a ustanovenia cirkevného snemu, ak by si nik nevšimol a nezachoval hlavné články, ktoré Boh prikazuje? Ako by si Boh musel vážiť naše daromnice preto, že šliapeme po Jeho najprednejších prikázaniach. Avšak naše hriechy nás tlačia a odlučujú od Božej milosti. A ani sa len nekajáme, ale snažíme sa obraňovať všetku ohavnosť.“ (M. Luther)
Modlitba:
„Ach, milý Pane Ježiši Kriste, snemuj Ty sám nad nami a vysloboď svojich svojím slávnym príchodom.
Od pápeža a od jeho prívržencov nemožno nič očakávať. Nechcú Ťa, a preto pomôž nám, úbohým a biednym, ktorí k Tebe voláme a úpieme, úprimne Ťa hľadáme, podľa milosti, ktorú si nám dal svojím Svätým Duchom, ktorý s Tebou a s Otcom žije a kraľuje naveky požehnaný. Amen.“
Mgr. Ján Meňky
evanjelický a. v. farár
Ilustračné foto: unsplash.com
