3. nedeľa po Veľkej noci
„Nech príde na mňa Tvoja milosť, Hospodine,
spasenie Tvoje podľa Tvojej reči“ (Ž 119, 41)
„Veru, veru, vám hovorím: Vy budete plakať a nariekať, ale svet sa bude radovať; vy budete zarmútení, ale váš zármutok premení sa v radosť.“
J 16, 20
Bratia a sestry, nie sme ďaleko od pašiového smútku, podobne ako to zažívali učeníci. Vieme, že bolesť, ktorú niesli vo svojich srdciach bola veľká. Dobrý a požehnaný Majster bol pribitý na kríž, utrápený umrel. Všetko jedinečné a krásne sa Jeho smrťou skončilo a tak skutočne nezostávalo iné, než žialiť. Veď čo bolo, sa už nedá vrátiť a smrť bola známou bodkou za ľudským pôsobením a životom.
Pán Ježiš však vopred učeníkom odhalil, čo bolo dovtedy neslýchané. Na príklade rodičky im priblížil, čo ich čaká. Budú zažívať bolestné chvíle, ale tie sa razom pominú. Vzkriesením či zmŕtvychvstaním sa udejú nové okolnosti vo svete. Po utrpení a smrti je tu dokázaný Pán nad smrťou, ktorý prvý vstáva z mŕtvych a ide vo svojom vzkriesenom, oslávenom, silnom, neporušiteľnom, v duchovnom tele dokázať sa ako živý.
Bolesť zo straty sa u učeníkov razom zmení. Prečo? Preto, lebo je tu živý Pán, Majster a Veľkňaz, dobrý Pastier, Priateľ. Máličko Ho nevideli, ale už je opäť pri nich. Namieste je nesmierna radosť. Stalo sa tak, ako to Pán Ježiš predpovedal. Zo svojej bolesti z odchodu milovanej osoby boli privedení Zmŕtvychvstalým ku radosti sŕdc, ktorú im už nik nemohol vziať. Slová Pána Ježiša sa pri nich naplnili.
Aj my sa tešíme z toho, že Pán Ježiš už nie je v hrobe. Aj keď sme Ho nikdy nevideli, predsa len, je nám veľmi blízky tým, že v Ňom poznávame svojho Záchrancu, Vykupiteľa, Božieho Syna, ktorý miloval a miluje svet. Je dobrý, milostivý, má lásku a dokázal ju dokonale. Miloval a miluje najviac. Práve toho, kto si Jeho lásku nezaslúži, práve toho volá, aby počul Jeho slová. Je to osobné, intímne a pravdivé. Skutočná láska sa prihovára skutočnému hriešnikovi.
Nie je príjemné si uvedomovať, že som hriešnik. Nepomáha mi uľaviť bolesť ani to, že viem aj o ďalších, ktorí sú rovnako hriešni, ba dokonca, že každý je hriešnik. V pokore sa priznať ku svojim hriechom, ľutovať ich, vyznávať ich Tomu, ktorý počuje a má moc ich odpúšťať je oslobodzujúce. Mať smútok, keď som v hriechu a mať radosť, keď mám odpustené hriechy je nádherné a uzdravujúce.
Na svete zažívame aj ťažké chvíle a obdobia, keď sa naše plány nenapĺňajú. Možno sme mali iné očakávania než aká je prítomnosť. Slová Pána Ježiša však platia aj pre nás. Hoc dnes plačeme, príde chvíľa, keď sa náš zármutok premení v radosť. Samozrejme, len vtedy, keď svoju nádej máme v Pánovi Ježišovi.
Svet si svoje radosti napĺňa teraz. Svoju pravdu si dokáže presadiť svojou vlastnou mocou na úkor iných. Teší sa zo svojich vlastných úspechov, ktoré mu prinášajú svetskú slávu. Nechce však vedieť o osobnej zodpovednosti, ktorej sa nemôže zriecť ani o ňu prísť nijakým spôsobom. Slobodu, ktorú si užíva je vlastne prejavom vlastnej zotročenej vôle, kde sa vonkoncom nespráva slobodne, ale pudovo, kde sa prežíva ohrozenie, boj za účelom výhry a porazenia konkurencie, odstránenie všetkého a všetkých, ktorí prekážajú koncentrácii na seba samého, ktorý chce rozhodovať o všetkom, mať všetko vo svojej moci, sám si byť bohom a nepripustiť nad sebou žiadnu autoritu, lebo mierou všetkých vecí je indivíduum, jednotlivec, čo si uzurpuje právo rozhodovať o živote a smrti nielen svojej, ale aj iných.
Hriešny svet sa teší z napĺňania vlastných plánov, hoc sú kvalitatívne zlé. Zaslepený a zvedený diablom nerozlišuje medzi dobrom a zlom. Dokonca aj duchovné elity prepadávajú zvodu a klamu o vlastnej nenahraditeľnosti, dôležitosti, keď svoje postavenie nechcú ohroziť a namiesto ku pravde sa prikláňajú ku klamstvu. Sú pripravené jednať v záujme takzvaného vyššieho dobra, pričom ani sväté pred nimi neobstojí. Odstrašujúcim príkladom je pre nás jednanie oných vodcov izraelského ľudu vo vzťahu ku samotnému Pánovi Ježišovi, ktorý pre svoje pravdivé svedectvo musel byť odstránený. Podarilo sa im to, ale len na chvíľu, na krátky čas, na máličko mohli mať pocit víťazstva a radosti, že Ježiš na kríži dokonal.
Boh však hriešny úmysel použil na záchranu všetkých hriešnikov. Po ukrižovaní a pretrpení smrti prišlo slávne zmŕtvychvstanie, keď Božie konanie po krátkom čase vychádza najavo, aj keď ho chcú znova ututlať mocou úradu či peňazí.
Bratia a sestry, je našou zodpovednosťou pred svätým Bohom uvedomovať si svoje rozpoloženie, ako rozmýšľame a čo konáme. Či sa svojim slovom, skutkom, osobnými plánmi prejavujeme ako svet a pripodobňujeme sa mu, alebo nasledujeme príklad Pána Ježiša, ktorý sa od svojej cesty poslušnosti nebeskému Otcovi nedal odradiť ani diablom, ani iným hriešnikom.
Ťažkosti, bolesť, plač nie je konečným určením kresťana. Teraz to tak môže byť, ale to neznamená, že sme svoj život prehrali alebo že nemá svoju cenu. Byť poslušným a vytrvať v nasledovaní Pána Ježiša je cestou, na ktorej sa svojim časom udeje najväčšia radosť. Uvidíme svojho Pána takého, aký je a s Ním aj všetko to najlepšie čo naše telá a duše nezažili. Zažijeme úplné prijatie dokonalým Pánom, ktorý nás dokonale vykúpil za dokonalú cenu vlastnej krvi.
Modlitba:
Pane Ježiši, vzdávame Ti chválu, že si Ten, ktorý pretrpel smrť za hriešnikov, aby sme Ti mohli naveky patriť. Prešiel si tým najťažším, čo človek na zemi môže zažiť, vytrval si a zvíťazil. Si hodný všetkej chvály a všetkých našich životov. Prosíme, zmiluj sa nad nami, že tak málo tomu rozumieme a chápeme to veľmi povrchne. Naše životy svedčia proti nám, ale hľadáme Tvoju milosť a odpustenie, aby sme po smútku z vlastnej hriešnosti mohli dôjsť ku radosti zo stretnutia s Tebou. Dopraj nám vedenie svojim svätým Duchom, aby sme dokázali kráčať za Tebou v poslušnosti. Osláv sa na nás, Pane Ježiši, veď nás k sebe zo smrti do života, z plaču ku radosti s Tebou naveky; amen.
Mgr. Marek Tomčik
evanjelický a. v. farár
Ilustračné foto: pixabay.com
