Nedeľa Deviatnik

Kráľovstvo nebeské je podobné človeku hospodárovi, ktorý vyšiel na úsvite najať si robotníkov na vinicu. Zjednal robotníkov za denár na deň a poslal ich na vinicu. O deviatej hodine vyšiel zase a videl, že iní stoja, zaháľajúc na námestí. A povedal im: Choďte aj vy na vinicu, a čo bude spravodlivé, dám vám. A oni šli. Keď potom vyšiel o dvanástej a o tretej poobede, urobil podobne. A keď vyšiel o piatej večer, našiel tam iných stáť, i povedal im: Čo tu stojíte, zaháľajúc celý deň? Odpovedali mu: Nikto nás nenajal. Povedal im: Choďte aj vy na vinicu a čo bude spravodlivé, dostanete. Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu šafárovi: Zavolaj robotníkov a vyplať ich, počnúc od posledných až do prvých. Prišli tí, čo boli najatí o piatej hodine večer, a dostali po denári. Keď prišli prví, mysleli si, že dostanú viac, ale aj oni dostali po denári. A keď dostali, reptali proti hospodárovi: Títo poslední pracovali hodinu, a urobil si ich rovnými s nami, ktorí sme znášali bremeno dňa i páľavu slnka. On však odpovedal jednému z nich: Priateľ, nekrivdím ti; či si sa nezjednal so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja však tomuto poslednému chcem dať toľko ako tebe. Či nemám právo urobiť so svojím, čo chcem? A či zazeráš na mňa preto, že som dobrý? Tak budú poslední prvými a prví poslednými, lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.
Mt 20, 1 – 16

 Milí bratia a milé sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!

Počas prestávky medzi hodinami náboženskej výchovy som čítal oznamy na nástenke gymnázia. Nedala sa prehliadnuť, bola celá zaplnená ponukami študijných odborov vysokých škôl. Najviac bola zdôraznená mzda, ktorú mladý človek po štúdiu získa. Tak precízne vypracovaný rebríček vysokých škôl podľa výšky platu som zatiaľ nevidel. Študent sa má orientovať najmä podľa toho, aby získal „celý svet“. Priestor na uvažovanie o iných motiváciách či kvalite tam jednoducho nebol. Ten, kto má túžbu po povolaní, ktoré mu prinesie radosť či pomoc druhým, môže byť pri výbere „nesprávnej“ vysokej školy úplne frustrovaný. Porovnanie mzdy za tú istú prácu v rámci EÚ je pre niektorých bolestivá téma. Nielen problém regionálnej rozdielnosti vytvára priestor na otázky, ako uživiť rodinu, zabezpečiť bývanie a vzdelanie deťom či opateru starým rodičom, ktorým boli prisľúbené švajčiarske dôchodky. Nie raz sme svedkami rozhovorov, ktoré sprevádza hnev a bezmocnosť.

Niečo podobné zažívali ľudia, ktorí sú vykreslení v dnešnom podobenstve. Aj oni, podobne ako my, sipotrebovali zarobiť na chlieb každodenný a zaobstarať strechu nad sebou. No vráťme sa na začiatok biblického textu. Pán Ježiš Kristus rozpráva príbeh o hospodárovi, ktorý vlastnil vinicu. Vinica bola blízko mesta, ktoré môže symbolizovať svet. Hospodár sa snaží, aby dosiahol bohatú úrodu. A nielen to: aby úroda priniesla úžitok, musí ju riadne pozberať, spracovať, uchovať a distribuovať. Na túto činnosť potrebuje veľa pracovníkov. Mnohí zatiaľ postávajú na námestí a sú neaktívni. Ťažko povedať, aký príbeh sa skrýva v každom človeku. Niekoho prepustili z dôvodu znižovania výroby, iný na namáhavú drinu už nestačí a pravdepodobne sú medzi nimi aj takí, ktorí sa potrebujú len porozprávať a tváriť sa, že nikde sa už nedá zamestnať. Hospodár prichádza na trh ráno o šiestej a najme si pracovníkov za denár. Dohodne sa s nimi a oni súhlasia. Počas dňa sa však ukázalo, že práce je omnoho viac. Jednoducho, práce je dosť pre každého. A tak hospodár chodí opäť do mesta o deviatej, o dvanástej, o tretej i o piatej popoludní a čuduje sa, koľkí tam stále postávajú.

Pán Ježiš Kristus vstúpil do nášho sveta. Neustále nás povoláva evanjeliom, svojím slovom, dokonca tŕnistou cestou, ale zároveň i víťazstvom vzkriesenia. Volá nás k aktívnej viere, na vinicu, ktorá symbolizuje cirkev. Pozýva nás svojím Duchom k aktívnej spolupráci s bratmi a so sestrami v cirkevnom zbore. V Novej zmluve je dokonca viacero statí, ktoré nás vyzývajú k pomoci núdznym. Môžeme spomenúť aj slová, ktoré povedal Pán Ježiš Kristus, že žatvy je veľa, ale pracovníkov málo. Nuž, práca je pre každého a majiteľ vinice neposiela šafára, ale ide sám, čo je prejavom Hospodinovej aktivity – veď Boh sa sklonil k nám.

Keď sa končí deň, všetci žiadajú spravodlivosť. Vnímame, že sa to bytostne dotýka aj nás, túžime po uznaní a odmene. Je zvláštne, že prví, ktorí boli odmenení, pracovali najkratšie. Tí, ktorí pracovali najdlhšie, ktorí znášali páľavu dňa, teda v službe zápasili aj s rôznorodou nepriazňou okolia, si mysleli, že dostanú o čosi viac. Preto vyjadrili vlastnú spravodlivosť a možno aj závideli, že tú istú mzdu dostali aj krátko pracujúci. Pravdepodobne sa rozčúlili, začali reptať a nepriamo odhalili svoju neprajnosť. Hnev vychádzal z toho, že tí kratšie pracujúci nie sú na tom horšie. Žiaľ poznáme to aj z našej doby – priať inému, aby sa mal horšie ako ja. Cez nastavené zrkadlo v príbehu sú odhalené aj naše ľudské negatívne emócie.

Aby sme viac porozumeli dnešnej biblickej pasáži, musíme do svojej pozornosti zahrnúť aj predchádzajúcu, 19. kapitolu Evanjelia podľa Matúša. Učeníci sa rozprávajú s Pánom Ježišom a tvrdia, že pre Neho opustili všetko – postať, prácu, rodinu. Preto sa Peter pýta: Čo získame, čo za to budeme mať? Na túto otázku odpovedá Pán Ježiš Kristus podobenstvom o robotníkoch na vinici. V ňom predstavuje Božiu spravodlivosť a poznanie, že pre každého je nielen dosť práce, ale aj dosť odmien. Tá odmena v konečnom dôsledku je Božie milosrdenstvo, láska v Ježišovi Kristovi, požehnanie v časnom živote a záchrana pre život večný. Nikto si nemôže nárokovať nad Božiu milosť, ktorá sa ponúka všetkým.

Slová dnešného textu sú podobenstvom i pre nás. Sme pozvaní všetci: malí, dospievajúci, dospelí aj tí starší. Stačí vypočuť pozvanie od Pána Ježiša Krista hoc o šiestej ráno či o sedemnástej večer. Jeho Duch nás zároveň pozýva do cirkevného zboru, na vinicu Pánovu k práci s deťmi, dorastom, dospelými, so staršími, pozýva nás do modlitebného spoločenstva, pozýva na brigády alebo k finančnej pomoci. Pozvánok je mnoho, čo je výzvou k aktivite každého člena cirkvi. Nebojme sa, odmenu máme v Pánovi Ježišovi Kristovi. Možno ju hneď nevidíme, možno sa len vierou učíme prijímať „mzdu“ požehnania a zasľúbenia večného života.

Hospodár, ktorý išiel do mesta, sa divil, že mnohí postávajú. Volá, burcuje aj dnes k aktivite. Viera nemá byť len nejaká filozofická kategória alebo len intímna záležitosť jednotlivca. Aktívna viera predsa má na pôde nášho života priniesť úrodu. To nás začleňuje do Božieho diela. Úrodná pôda nemôže byť ponechaná ladom ani počas „pôstu“ všeobecných obmedzení alebo spoločensko-ekonomických zmien. Duch Boží v nás koná a inšpiruje, aby náš život nebol pustým kamenným poľom. Deväť nedieľ pred Veľkou nocou nás zároveň upozorňuje, že napriek tŕnistej ceste, sklamaniam a tme beznádejnosti zasvitne svetlo víťazstva. Božia milosť je nám daná všetkým v ktorejkoľvek dobe či veku človeka. Aj keď sa nám zdá, že deväť nedieľ vytvára dojem dostatočného času napríklad k prípravám na nastávajúce sviatky, opak je pravdou. Odpovedzme už dnes, veď v našom Pánovi máme prichystanú záchranu pre večnosť. Nie je to naša zásluha – aj preto je téma dnešnej nedele Nezaslúžená Božia milosť. Veď spásu pre nás zabezpečil Pán Ježiš Kristus na golgotskom kríži a následne mocou Jeho vzkriesenia. Kto vstúpi do života v Božej záchrane, nemôže zostať stáť a s radosťou slúži Bohu a blížnym. Amen.

Modlitba

Sme Tebou povolaní do služby evanjelia. Dávaj nám Bože múdrosť Ducha Svätého a uč nás zmysluplnej práci. Veď bez Neho môžeme devastovať Tvoju vinicu, zasypávať studne živej vody, lámať rodiace výhonky. Nech to nie je výhovorka na to, aby sme nečinne postávali na námestí sveta, kde nás síce každý vidí, ale tak neprispejeme k pomoci ani sebe, ani blížnym. Ďakujeme Ti, že len v Tebe máme požehnanie a večný život, kde sa spolu stretneme. Práve preto uč nás, prosíme, pokore, aby sme už v tejto časnosti tvorili jednotu v Duchu a túžili po spolupráci. V pokání Ti skladáme k nohám naše bremená a prosíme o milosť. Amen.

Mgr. Rastislav Stanček, PhD.
evanjelický a. v. farár v Dolnom Kubíne

ilustračné foto: pixabay.com