Od nástupu nového vedenia ECAV čoskoro uplynú tri roky, a teda je čas rekapitulovať, kde sa Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku za ten čas dostala, a to ako z hľadiska vieroučného a morálneho, tak aj z hospodárskeho. Za týmto účelom sme oslovili predsedu správnej rady Asociácie slobodných zborov ECAV na Slovensku Ing. Jaroslava Mervarta, PhD., ktorý sa zúčastnil na zasadnutí Synody v júli aj septembri 2021.

 

Ako vnímate posun v riešení majetkových káuz v ECAV? Podarilo sa niečo objasniť?

Väčšina z týchto majetkových káuz je spojená so spoločnosťou Reformata. Tieto kauzy začali vychádzať na povrch v roku 2014 po výmene konateľov v tejto spoločnosti. Do roku 2018 sa podarilo – aj napriek silnej opozícii v generálnom presbyterstve – jasne pomenovať jednotlivé zlyhania a kvantifikovať straty, ktoré takto vznikli. Dá sa povedať, že symbolickú “bodku” za týmto úsilím dala synodálna komisia, ktorá vznikla na Synode 2018 v Martine. Správa, ktorú komisia vypracovala, potvrdila predchádzajúce zistenia, ktoré sa týkali ako majetkových káuz, tak aj hrubých nedostatkov pri vedení účtovníctva. Na Synode 2019 bola táto správa prijatá spolu s úlohami, resp. uzneseniami pre konateľa Reformaty a pre predsedníctvo ECAV.

Tá symbolická “bodka” teda znamená, že pomenovanie problémov, ktoré je potrebné riešiť, bolo týmto ukončené. Avšak, žiaľ, táto “bodka” zároveň znamená, že odvtedy sa nič nepohlo. Po voľbách sa totiž “opozícia z generálneho presbyterstva” (prostredníctvom zmanipulovaných volieb) presunula do riadiacich funkcií a nejavila žiaden záujem niečo vyšetriť, resp. dotiahnuť. Skôr naopak. Začala prenasledovať tých, ktorí v záujme ECAV na vyšetrení týchto majetkových káuz trvali, pretože boli presvedčení, že tieto kauzy nepredstavujú len finančnú stratu, ale aj výrazné morálne zlyhanie, ktoré je v kresťanskej cirkvi neakceptovateľné.

Na základe toho sa začalo bezprecedentné ohováranie cez pastierske listy, vyhadzovanie nepohodlných osôb z cirkevných výborov, snaha o krátenie platu duchovným, ktorých zbory sú združené v Asociácii slobodných zborov, ohováranie doma i v zahraničí, snaha o disciplinárne postihy. Súčasťou tohto prenasledovania bolo aj prijímanie uznesení namierených proti Asociácii, a to i napriek tomu, že ako fyzické, tak aj právnické osoby majú Ústavou Slovenskej republiky garantované ústavné právo slobodne sa združovať. Tou pomyselnou “červivou čerešničkou na toxickej torte” bolo zastavenie akejkoľvek komunikácie so zástupcami Asociácie, čo však v prípade ľudí, ktorí nevedia či nechcú obhájiť žiadne majetkové kauzy, vlastne až tak neprekvapuje. Avšak pripomínam, že sa to deje v kresťanskej cirkvi, ktorá má byť mravnou autoritou pre tento štát, a tiež to, že nové vedenie cirkvi takto postupuje proti vlastným členom – evanjelikom.

Takže odpoveď na vašu otázku je NIE, žiadny posun pri riešení majetkových káuz ani za tri roky nenastal!

 

Ale nejaké pokusy tu predsa len boli…

Áno, nejaký pokus tu bol, ale skôr ako snahu niečo vysvetliť pripomínal snahu “niekoho” obhájiť. Niektoré konštatovania synodálnej komisie boli totiž také jasné, že ani veľmi nebolo čo vyšetrovať, a tak zrejme pod tlakom lobistických skupín sa generálny biskup Ivan Eľko podujal obhájiť tých, ktorí boli za tento stav zodpovední. To sme mohli vidieť napr. v prípade komerčného zneužívania diakonického bytu na Panenskej 25. Evanjelická diakonia mala tento byt k dispozícii od Reformaty iba za symbolický nájom, ale aj napriek tomu ho cez portál AirBnB ponúkala komerčne na trhu.

Koľko takto zarobila, komu išiel profit a či to vôbec bolo riadne povolené a účtovne vedené, sa môžeme iba domnievať. Ivan Eľko sa snažil tento profit bagatelizovať, ale ničím to nepodložil, a podľa našich informácií ani zďaleka nepriznal všetko. Preto radšej nekomunikuje, lebo v priamej diskusii by tieto chabé argumenty rýchlo padli – a Ivan Eľko s nimi. A prečo sa podujal práve na obhajobu Evanjelickej diakonie, keď to bolo na úkor ECAV, na ktorej by Ivanovi Eľkovi malo podstatne viac záležať? Na to si radšej odpovedzte sami…

Ako druhý prípad je možné uviesť budovu na Svoradovej ulici, ktorú ECAV viac ako 20 rokov prenajíma za výrazne (skoro až rádovo) nižší nájom, ako je trhový štandard. Ani zo strany (dnes už bývalého) konateľa Branislava Rybnikára, ani zo strany predsedníctva cirkvi neboli vysvetlené tzv. reťazenia nájmov, týkajúce sa tejto budovy, a to aj napriek tomu, že sa synodáli priamo na to pýtali. Keď bola na Synode 2020 položená otázka, v akom stave je prehodnocovanie tejto zmluvy, Ján Brozman odpovedal, že právnici to majú na stole. A podobnú odpoveď dostali synodáli od “kompetentných” aj v roku 2021. Teda za tri roky sa v tomto smere neurobilo vôbec nič!

Aj napriek tomu však na tejto budove evidentne niekomu záleží. Na Synode 2021 sme totiž zaznamenali – za pár rokov už tretí – pokus o prevedenie dvoch budov na Svoradovej ulici do Kuratória Beckovská Vieska. Toho Kuratória, ktoré je z pohľadu ECAV stále pod kontrolou Vladimíra Daniša. Tento návrh na Synodu predložila Dozorná rada spoločnosti Reformata pod vedením Martina Kováča. Synoda aj tentoraz tento návrh odmietla, avšak ani zďaleka to nemusí byť posledný pokus!

 

Jednou z priorít Asociácie slobodných zborov je aj dodržiavanie demokratického práva voliť, resp. byť volený? Ako vnímate stav, ktorý nastal po roku 2018?

Slobodné a spravodlivé voľby považujeme za kľúčové z pohľadu napredovania a rozvoja cirkvi. Po prvé preto, lebo takto získaný mandát je nespochybniteľný a záväzný, keďže ho podporila väčšina evanjelikov, ktorí prišli k voľbám. Po druhé preto, lebo slobodné voľby bránia tzv. kabinetnej politike, keď si skupina samozvaných vyvolených nárokuje právo rozhodovať za iných, za širokú evanjelickú verejnosť, v zmysle obmedzenia ich volebného práva. Takáto úzka skupina ľudí (v kandidačnej porade) je zároveň ľahšie manipulovateľná a skôr môže podľahnúť vplyvu rôznych lobistických a záujmových skupín. Väčšine členov zjavne “zachutila moc”, keďže v podstate na každej ďalšej “predvolebnej” kandidačnej porade bol niekto vyradený.

Ani v tomto smere sme v ECAV žiadny postup k lepšiemu nezaznamenali. Aj preto členovia a sympatizanti Asociácie slobodných zborov od začiatku presadzovali a stále presadzujú demokratické právo voliť a byť volený.

 

Ako vnímate postoj nového vedenia cirkvi k téme vysporiadania sa s problematikou ŠtB?

Videli ste aspoň jedného spolupracovníka ŠtB aktívne pôsobiaceho v ECAV konať pokánie? Videli alebo počuli ste v tomto smere rázne a jednoznačné vyjadrenie niektorého z vedúcich predstaviteľov ECAV? Odpoveď je: NIE!

Evanjelická cirkev sa nevie vysporiadať s majetkovými kauzami, s volebnými podvodmi a ani so spolupracovníkmi ŠtB, ktorí naďalej aktívne spolupracujú s ECAV a ovplyvňujú dianie v   nej. Táto neschopnosť ECAV očistiť sa od minulých hriechov ju diskredituje a ťahá ku dnu. Práve tá cirkev, ktorá hlása pokánie, odpustenie a  nápravu, zlyháva pri riešení vlastných problémov! Ako chce byť potom vzorom pre iných?! Ako dopadne soľ, ktorá stratí svoju chuť (Mt 5, 13)?

Z tohto pohľadu je teda možné pochopiť zhrozenie a smútok niektorých angažovaných evanjelikov nad výrazným úbytkom členov ECAV, avšak riešenia, ktoré ponúkajú, sú zvyčajne iba plytké, resp. povrchné. Úbytok počtu členov chcú riešiť falošným zjednotením bez nápravy starých hriechov, ktoré túto spoluprácu v praxi znemožňujú. Tieto objektívne prekážky či dôvody sa potom snažia prekonať aplikovaním svetských marketingových či psychologických metód, často bez aplikácie kresťanských hodnôt či vierouky. Nejaké počty tak môžu nahnať, ale kvantita v tom prípade pôjde na úkor kvality. Inými slovami vybudujú niečo ako sociálny klub, ale kresťanská cirkev to už nebude.

Je to podobné, ako keď firma na výrobu topánok vyrába produkt mizernej kvality. Namiesto toho, aby sa začali zaoberať tým, v čom je problém, a snažili sa ho vyriešiť, investujú ďalšie peniaze do marketingovej kampane. Samozrejme, že to nepomôže, a stav firmy sa tým ešte zhorší –  pretože sa minula svojím poslaním dodať na trh kvalitný produkt…

Aj preto by evanjelici, ktorým na cirkvi záleží, mali požadovať razantné vysporiadanie sa s minulými hriechmi, či už sa týkajú spolupracovníkov ŠtB, alebo majetkových káuz a volebných podvodov. To by malo byť spojené so zavedením nezávislej a objektívnej kontroly pre efektívne a transparentné riadenie vecí cirkevných. Len tak sa cirkev zbaví záťaže, ktorá ju ťahá dole, len tak sa môže očistiť a plniť svoje poslanie. A nepochybujem o tom, že takáto cirkev bude pre ľudí príťažlivá a zaujímavá!

 

Už skôr ste však uviedli, že cirkev je pod vplyvom niektorých záujmových či lobbistických skupín…

Samozrejme, pre zmenu potrebujete získať ľudí, pre ktorých je záujem cirkvi na prvom mieste. Tieto dve skupiny, ktoré ste vymenovali, tam nepatria. Cirkev poberajúca štátny príspevok či príspevky od zborov je totiž zaujímavá najmä pre tých, ktorí chcú rýchlo prísť k veľkým peniazom, resp. pre tých, ktorí by sa v reálnom živote často neuplatnili. Štátny príspevok totiž plynie bez ohľadu na to, či hospodárite dobre, alebo zle. Keďže v cirkvi absentuje funkčná kontrola, dovolené je takmer všetko, pretože “čo oči nevidia, to srdce nebolí”. Takéto netransparentné prostredie je rajom pre špekulantov a podvodníkov, ktorí sa v cirkvi navyše veľmi často schovávajú za ušľachtilý úmysel a zbožné reči.

Asi uznáte, že to má od cirkvi, ktorú založil Pán Ježiš Kristus, veľmi ďaleko. A asi sa tiež nebudete diviť, že takáto cirkev nie je pre svet zaujímavá. Takéto pokrytectvo sa nedá zakryť ani modernou formou, ani okázalými festivalmi za desiatky tisíc eur. Je potrebné riešiť podstatu a pripomenúť si hodnoty, na ktorých je evanjelická cirkev postavená!

 

Ak hovoríme o podstate ECAV, tou je nepochybne kresťanská vierouka a jej verná aplikácia v praxi.

Dôraz na správnu vierouku chápeme v Asociácii slobodných zborov ako kľúčový. Dnes je totiž tak veľa falošných učiteľov a pomýlených smerov, že je potrebné klásť mimoriadny dôraz na apologetiku – obhajobu kresťanskej viery.

Nemám teraz na mysli len tých, ktorým sa zapáčila moc a peniaze do tej miery, že svojmu prevrátenému obrazu reality prispôsobujú a krivia aj učenie. Podstatne nebezpečnejší sú tí, ktorí do cirkvi vnášajú svetské psychologické, manažérske či marketingové praktiky so zámerom úpravy slova Božieho tak, aby bolo pre svet príťažlivejšie. Takéto zmeny sú však neprijateľné, pretože takto upravené texty, ktoré zvyčajne neobsahujú nič o hriechu či potrebe pokánia, už nemajú tú moc v živote človeka niečo reálne zmeniť. Poznáme to aj sami z ECAV dnešných dní, keď už nepočujeme nič o hriechu či pokání, ale zato počujeme veľa o jednote (v hriechu?), resp. najnovšie o networkingu…

Ďalším ohrozením, ktoré intenzívne vnímame, je snaha o popretie významu a opodstatnenosti reformácie. Rôzne ekumenické skupinky dnes za týmto účelom používajú rôzne “moderné” psychologické zdôvodnenia, napr. že vtedy nebolo dosť času na vzájomné vyjasnenie si stanovísk, že každý to pochopil ináč, resp. vo svojom terminologickom systéme… Vidíme tu teda snahu presvedčiť čitateľa, že pred 500 rokmi počas reformácie nešlo o spor hodnotový či vieroučný, ale že tento spor bol len následkom komunikačného problému! Takéto zľahčovanie a bagatelizovanie zásadných vieroučných rozporov dnes vidíme pomerne často a jeho zámerom je zrejme ďalšia povrchná “viditeľná jednota”. Avšak jednota, ktorá sa dosahuje na úrok vierouky a kompromisov pri výklade kresťanského učenia, je pre veriaceho kresťana neprijateľná!

Hovorí sa, že história sa opakuje. Keď sme sa pri 500. výročí reformácie snažili získať finančné zdroje na bigboardy po celom Slovensku, viackrát som rozmýšľal nad týmto dlhým obdobím boja o správny výklad slova Božieho, vedomý si toho, že tento boj si vyžaduje oddaných služobníkov a verných kresťanov, pre ktorých je evanjelium a viera v Pána Ježiša Krista na prvom mieste.

To som však ešte netušil, že už o pár rokov sa situácia v ECAV zmení tak, že vedenie našej cirkvi bude prijímať uznesenia proti vlastným členom len preto, že založili Asociáciu slobodných zborov ECAV, ktorá má vo svojom poslaní túto vetu: “Hlásime sa k odkazu našich predkov, ktorí presadzovali vieroučnú čistotu augsburského vierovyznania a na nej založenú jednotu slov a činov. Toto budeme nielen hlásať, ale aj dodržiavať a chrániť.” Stačilo tak málo a znova sme vedením cirkvi prenasledovaní, vylučovaní, ohováraní, disciplinárne stíhaní a zastrašovaní. Aj preto je odkaz reformácie stále aktuálny. Nech je všetkým statočným a verným evanjelikom na povzbudenie, že tento rok si pripomíname 500. výročie exkomunikácie Martina Luthera. Pretože na pravde a správnej vierouke záleží a napriek všetkému sa oplatí za ňu bojovať!

 

Ako vnímate kritiku zo strany vedenia cirkvi, resp. niektorých jej prívržencov na sociálnych sieťach?

Ako potvrdenie toho, že to, čo robíme, robíme dobre! Pretože zatiaľ som si nevšimol, že by niekto spochybnil naše argumenty či už vo vzťahu k  voľbám, alebo k správe majetku. Všetko sú to len tzv. podpásovky: zastrašovanie, vyhrážanie či vysmievanie. To znamená, že argumenty nemajú. A kto nemá argumenty, ten sa snaží spochybniť alebo uraziť autora. To však v cirkvi nemá čo hľadať!

Posilnením je nám v tomto smere aj známy citát z Evanjelia podľa Jána:

“Rozpomeňte sa na slovo, ktoré som vám hovoril: Nie je sluha väčší ako jeho pán. Keď prenasledovali mňa, budú prenasledovať aj vás; keď striehli na moje slovo, striehnuť budú aj na vaše. Ale to všetko budú proti vám robiť pre moje meno, pretože nepoznajú Toho, ktorý ma poslal.” (J 15, 20 – 21)

Má teda Asociácia slobodných zborov ECAV na Slovensku stále opodstatnenie?

Jednoznačne áno. Myslím, že už nik neverí bludom, ktoré rozširovalo súčasné vedenie, že nám ide o rozdelenie cirkvi, resp. že sme nová cirkev, čím strašili veriacich. Sme evanjelici a na Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania nám záleží. Naším zámerom je prispieť k očisteniu a obnove pomerov v ECAV, napraviť staré hriechy a vytvoriť také podmienky, aby cirkev mohla napredovať a rásť.

Tých výziev, ktoré stoja pred nami je viacero. Chcem potvrdiť náš pevný a nemenný postoj odmietajúci volebné machinácie a netransparentnú, špekulatívnu a neefektívnu správu cirkevného majetku. Odmietame akékoľvek kompromisy vo vieroučnej oblasti. Zároveň sa snažíme predkladať vlastné návrhy, ktoré sa týkajú financovania, správy majetku či reformy volebného zákona.

V budúcnosti by sme chceli viac podporiť tzv. samosprávny princíp budovania cirkevných zborov, pretože považujeme za kľúčové preniesť iniciatívu práve do zborov, a to ako v zmysle evanjelizácie, misie, tak aj vlastnej správy zvereného majetku či starostlivosti o svojho duchovného. Akékoľvek posilňovanie byrokratického centra či z pohľadu legislatívy, represií či financií považujeme za kontraproduktívne. Centrum má byť len také veľké, aké budú cirkevné zbory potrebovať. Jeho úlohou by malo byť najmä reprezentovanie a zastupovanie Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, resp. v zahraničí, koordinácia aktivít a poskytovanie služieb pre cirkevné zbory.

To, či sa všetky tieto zámery podarí v ECAV úspešne realizovať, je v rukách Božích. Asociácia je síce združenie právnických osôb, ale v praxi každá osoba, ktorá chce v tomto smere pomôcť, je vítaná. Je to tá istá situácia a ten istý boj, o ktorom čítame aj v knihe Izaiáš:

“Koho pošlem a kto nám pôjde? Na to som povedal: Tu som ja, pošli mňa!” (Iz 6, 8)

Som presvedčený, že takýto ľudí v ECAV je stále dosť. Nepotrebujeme veľa rozprávať, potrebujeme konať. A kým sa postupne naplnenie týchto náročných ale potrebných cieľov podarí, ambíciou Asociácie slobodných zborov je byť alternatívou pre všetkých veriacich, ktorí hľadajú pravé evanjelické učenie, a to nielen v teoretickej rovine, ale aj v praxi.