Oficiálne rozhodnutie: Reformata vs. konatelia

Po doručení písomného rozsudku prvostupňového mestského súdu v Bratislave vám prinášame detailnejšie informácie o výsledku prvého zo štyroch súdnych sporov, ktoré vedie spoločnosť Reformata voči bývalým konateľom. Tie sa týkajú pokuty vyrúbenej  daňovým úradom, ktorú musela spoločnosť zaplatiť po kontrole v roku 2018. Vtedy sa kontrolovali údaje za roky 2012 – 2014, pričom na základe výsledku daňovej kontroly musela spoločnosť Reformata zaplatiť spolu 72 835 €. Táto suma pozostávala z dorubenia dane vo výške 41 670 € a z pokuty vo výške 31 165 €. Vymáhaná výška pokuty v prvej žalobe bola 6 725,40 eur.

Žalobca: REFORMATA spol. s r. o., so sídlom Palisády 48, Bratislava
Zastúpená advokátskou kanceláriou MCGA legal, s. r. o., so sídlom Partizánska 2, Bratislava
Žalovaní:

1/ JUDr. Dagmar Valovičová
2/ Mgr. Štefan Sabol
3/ Mgr. Vladimír Daniš
4/ ThMgr. Jaroslav Mlynár
5/ Jana Danišová

Rozhodnutie súdu

I. Žalovaní 3/ a 4/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 6 725,40 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobu voči žalovaným 1/, 2/ a 5/ zamieta.
III. Žalobca má voči žalovaným 3/ a 4/ nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
IV. Žalovaná 1/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
V. Žalovaný 2/ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
VI. Žalovanej 5/ sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Zle koncipovaná žaloba vo vzťahu k Jane Danišovej

Ako sme uviedli už skôr, vo vzťahu k Jane Danišovej súd poukázal na nesprávny spôsob koncipovania žaloby, kde sa žalobca domáhal nároku na náhradu škody podľa ustanovenia § 135a Obchodného zákonníka (ktorá sa týka konateľov), avšak Jana Danišová funkciu konateľa spoločnosti Reformata nikdy nevykonávala! Prípadná zodpovednosť Jany Danišovej by mohla prichádzať do úvahy ako nárok podľa ustanovenia § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. V tomto prípade by šlo o nárok na náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti zo záväzku, avšak takýmto spôsobom si žalobca nárok voči Jane Danišovej neuplatnil. Výsledkom takto (neodborne či subjektívne?) koncipovanej „argumentácie“ je nedôvodnosť podanej žaloby voči Jane Danišovej.

Súd pritom na nesprávnosť koncipovania žaloby žalobcu upozornil už v rámci predbežného právneho posúdenia. Právny zástupca žalobcu však na túto skutočnosť relevantným spôsobom nereagoval.

Žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k Štefanovi Sabolovi a Dagmar Valovičovej

Už v minulom článku sme uviedli, že podľa nášho názoru je žalovanie Š. Sabola a D. Valovičovej v prvom rade nielen neprofesionálne, nelogické, ale aj nemorálne. V právnej rovine sa táto skutočnosť prejavuje problémom medzi preukázaním príčinnej súvislosti medzi výkonom funkcie Š. Sabola a D. Valovičovej a samotným vznikom škody v podobe uloženia pokuty za nesprávne daňové priznanie dane z príjmu za rok 2013.

Pri posudzovaní argumentov žalobcu bolo preverované, či žalovaní konatelia konali

  • s odbornou starostlivosťou
  • v dobre viere a v záujme spoločnosti
  • na informovanom základe (po zvážení všetkých rozumne dostupných informácií, po zvážení možných výhod a nevýhod potenciálnych alternatív)

Úlohou žalobcu bolo teda preukázať príčinnú súvislosť medzi vznikom škody pre spoločnosť vo vzťahu k Š. Sabolovi a D. Valovičovej. Žalobca však žiadne dôkazy preukazujúce príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti konateľov (Sabol, Valovičová) vyplývajúcej z ustanovenia § 135a Obchodného zákonníka a vznikom škody nielenže nepredložil, ale ani len neoznačil.

Neetické konanie žalobcu

Súd považoval za nevyhnutné reagovať na tvrdenie žalobcu v žalobe, že podľa rozsudku Okresného súdu Senica z 30. júna 2016, mali mať žalovaní Š. Sabol a D. Valovičová k dispozícii kompletné účtovníctvo žalobcu v písomnej forme. Jednak žalobca toto súdne rozhodnutie v konaní nepredložil, ale čo je zásadnejšie, Š. Sabol a D. Valovičová vo svojich vyjadreniach k žalobe poukázali na to, že predmetný rozsudok Okresného súdu Senica bol zrušený uznesením Krajského súdu v Trnave. Podľa názoru súdu sa jedná o neetické konanie žalobcu (jeho právneho zástupcu), ak v konaní argumentuje závermi z rozhodnutia súdu, o ktorom vie – nie že nie je právoplatné –, že bolo zrušené rozhodnutím odvolacieho súdu (Krajského súdu v Trnave).

Významné pre rozhodnutie o podanej žalobe je to, že žalobca túto skutočnosť na ktorú poukázal rovnako Š. Sabol, ako aj D. Valovičová, v replike a následne ani v konaní nespochybňoval. Navyše aj samotná Jana Danišová uviedla, že predmetné konanie bolo skončené späťvzatím žaloby, ku ktorému došlo rozhodnutím Okresného súdu Senica zo 7. mája 2020, a teda v čase, keď funkciu konateľa spoločnosti žalobcu už nevykonávala ani Dagmar Valovičová, ani Štefan Sabol.

Z predmetnej skutočnosti jednak vyplýva, že žalobca uvádzal v spore vo vzťahu k Š. Sabolovi nepravdivé (klamlivé) tvrdenia, a jednak, že je nesporné, že žalovaní Š. Sabol a D. Valovičová nemali k dispozícii kompletné účtovníctvo Reformaty. Žalobca zároveň nepredložil žiadny iný dôkaz, ktorým by preukázal, že žalovaní Š. Sabol a D. Valovičová mali k dispozícii kompletné a správne účtovníctvo Reformaty za rok 2013, ktoré by im umožňovalo podať dodatočné daňové priznanie podľa ustanovenia § 16 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., a tým aspoň zmierniť pre žalobcu dôsledky porušenia povinnosti V. Danišom a J. Mlynárom, ktorí zodpovedali za správnosť a úplnosť daňového priznania dane z príjmu za rok 2013.

Súd konštatoval, že to dokonca bolo naopak. Podľa názoru súdu z konania Š. Sabola a D. Valovičovej v podobe podania žaloby o vydanie účtovníctva na Okresný súd Senica, alebo v podobe podávania trestných oznámení možno badať ich snahu dostať sa ku kompletným (a správnym) účtovným dokladom Reformaty, ktoré sa v spoločnosti nenachádzali a ktoré spoločnosť nemala vo svojej dispozičnej sfére, aby v prípade zistenia konkrétnych nedostatkov mohli postupovať podaním dodatočného daňového priznania.

Podľa názoru súdu teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom existencie príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a výkonom funkcie Štefana Sabola a Dagmar Valovičovej. To zákonite viedlo k neúspechu žalobcu voči týmto žalovaným. Vzhľadom k vyššie uvedeným záverom o nepreukázaní príčinnej súvislosti zo strany žalobcu vo vzťahu k Š. Sabolovi a D. Valovičovej vyhodnotil súd žalobu podanú proti týmto konateľom ako nedôvodnú!

Kto spôsobil škodu

Súd konštatoval, že podstatné je to, ktorý zo žalovaných konateľov vykonával funkciu v čase podania daňového priznania dane z príjmov spol. Reformata, keďže priamou a bezprostrednou príčinou vzniku škody na strane žalobcu (priamou príčinou uloženia pokuty Daňovým úradom Bratislava Reformate) bolo podanie nesprávneho daňového priznania dane z príjmu za rok 2013. Podľa ustanovenia § 135a Obchodného zákonníka sú všetky predpoklady splnené pri žalovaných V. Danišovi a J. Mlynárovi, ktorí boli v uvedenom období konateľmi.

Súd poukázal na to, že žalovaní V. Daniš a J. Mlynár namiesto toho, aby uviedli konkrétne okolnosti slúžiace na ich obhajobu, iba „ukazovali prstom“ na D. Valovičovú a Š. Sabola. Žalovaní V. Daniš a J. Mlynár tak svoju obranu postavili na tom, že D. Valovičová a Š. Sabol mali zistiť ich pochybenia v účtovníctve a že ich mali odstrániť.

V. Daniš a J. Mlynár sa bránili aj tým, že vedením účtovníctva poverili osobu s potrebnou kvalifikáciou, ale súd uviedol, že to je iba jedna z podmienok. Medzi ďalšie podmienky patrí aj vytvorenie podmienok účtovníkovi (vrátane poskytovania úplných, správnych a pravdivých podkladov) a ich povinnosťou bola aj kontrola kvality práce účtovníka. Tieto a aj ďalšie podmienky boli o to viac aktuálne aj z toho z dôvodu, že účtovníčka bola rodinnou príslušníčkou jedného z konateľov. Súd následne konštatoval, že z viacerých vymenovaných nálezov daňového úradu možno vyvodiť záver, že činnosť účtovníčky konatelia žiadnym spôsobom nekontrolovali!

S poukazom na vyššie vyslovené závery vyhodnotil súd žalobu žalobcu o náhradu škody podanú voči konateľom V. Danišovi a J. Mlynárovi ako dôvodnú. Z tohto dôvodu uložil súd žalovaným V. Danišovi a J. Mlynárovi povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 6 725,40 eur.

Záver alebo otázka: Odvolajú sa alebo nie?

Čo dodať na záver? Rozhodnutie Mestského súdu v Bratislave je presne také isté, ako to konštatovala správa synodálnej komisie na prešetrenie hospodárenia spoločnosti Reformata, ktorá bola prijatá na Synode ECAV 2019. Spolu s uzneseniami, ktoré sa však nesplnili a ktoré sa pokútnym a nemorálnym spôsobom redefinovali – aby ich nakoniec mestský súd o päť rokov znovu vrátil na zem, do reality. To nie je nič iné ako neschopnosť, hanba, strata času a peňazí a vo všeobecnosti je to ďalšia strata kredibility súčasného vedenia ECAV!

Myslíte si, že za to bude niekto zodpovedný? Niekto z tých, ktorí desiatky rokov sedia vo vysokých funkciách, ktorí aj napriek tomu, že všetko zažili a videli, nič nevedia posúdiť a ktorí ani nevedia rozhodnúť. Alebo skôr nechcú rozhodnúť, lebo ich osobné vzťahy (a štátny príspevok) sú pre nich viac ako Kristova cirkev, ako pravda, skutočná láska a spravodlivosť!

Veľa ľudí sa členov správnej rady Asociácie slobodných zborov pýta, či si myslíme, že sa druhá strana odvolá. Bez toho, aby sme sa snažili odhadnúť správanie ľudí vo vedení ECAV a Reformaty, odpovedáme takto: Možno sa odvolajú. Lenže nielen pre ECAV, ale aj pre nich samých by bolo lepšie, keby sa neodvolali. Pretože ich hlavné argumenty nezabrali, a ak sa odvolajú, začnú sa ešte viac zabárať do bahna hriechu a podvodu, v ktorom už dnes stoja po pás.

Dá sa predpokladať, čím by argumentovali pri odvolaní, avšak tieto pseudo-argumenty za veľa nestoja. V každom prípade sa však v takom prípade do toho bahna budú zabárať hlbšie a hlbšie…

Asociácia slobodných zborov
Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku

Ilustračné foto: KATRIN BOLOVTSOVA / pexels.com