Reakcia na rozhovor – z funkcie do funkcie
Priatelia ma nedávno upozornili na rozhovor v Evanjelickom posle spod Tatier. Hoci som akcionárom Tranoscia, na základe osobných skúseností túto firmu ani toto periodikum od roku 2019 nepovažujem za objektívne, pretože podľa môjho názoru sú iba nástrojom propagandy súčasného vedenia ECAV – bez ohľadu na fakty, objektivitu či novinársku etiku, bez akejkoľvek snahy spájať evanjelikov, resp. ponúkať im priestor na diskusiu.
Kto s kým
Vyššie spomínaný „rozhovor“ mal názov „Chceme prispieť k dobrej finančnej kondícii ECAV“ a svoje myšlienky v ňom prezentoval predseda Generálneho hospodárskeho výboru Marián Damankoš. Zaujímavý je aj zoznam redaktoriek: Emília Mihočová ako manželka Petra Mihoča, súčasného biskupa Východného dištriktu, a Ivana Damankošová ako manželka samotného Mariána Damankoša. Ak vám to pripomína rodinkárstvo, nemýlite sa.
Je však veľmi smutné, že to bol práve Marián Damankoš, ktorý sa na Synode ECAV 2020 štylizoval do pozície bojovníka proti rodinkárstvu, keď sa vyjadril v tom zmysle, že mnoho rokov sa tu pestovalo rodinkárstvo, protekcionizmus a kamarátšafty, a to nás dostalo do stavu, v ktorom sa nachádzame. Vtedy neuviedol ani jeden príklad pre toto svoje tvrdenie, ale neskôr sa sám chytil do vlastnej siete. A to ako spomínaným rodinkárstvom, tak aj samotným konštatovaním, do akého stavu sme sa za tých pár rokov dostali…
Možno by nám tajomstvo úspechu vyššie uvedených rodinných príslušníkov vedel vysvetliť riaditeľ Tranoscia Peter Gärtner: ako prebiehali výberové konania, kde a kedy boli zverejnené, koľko uchádzačov sa prihlásilo a prečo boli práve prijaté tieto dve redaktorky. A tiež to, akú formu a podmienky spolupráce ako riaditeľ Tranoscia zvolil.
„Profesionalita“ v praxi
Na úvod je potrebné zdôrazniť, že názory Mariána Damankoša v Asociácii slobodných zborov nepovažujeme ani za profesionálne, ani za objektívne. Marián Damankoš totiž vzdelaním nie je ekonóm, ale historik – vyštudovaný v odbore filozofia/dejepis. O jeho pôsobení v orgánoch ECAV sme už písali skôr v článku „Konflikt záujmov alebo iba zlý vtip?“. Sme presvedčení, že ak by vystupoval až príliš slobodne, kriticky, resp. až nekompromisne vo vzťahu k pomerom či kauzám v ECAV, tak by niektoré zo svojich výhod (vrátane svojho zamestnania) mohol ľahko stratiť. ECAV však potrebuje vo svojom vedení ľudí, ktorí sú morálne a profesionálne zdatní, ktorí nie sú vydierateľní a pre ktorých je záujem ECAV na prvom mieste!
Znova musím konštatovať, že je tak trocha irónia, že o potrebe profesionality Marián Damankoš už dlhší čas iba hovorí. Zrejme to platí len vtedy, ak nejde o jeho osobu. Alebo že by sa to týkalo len profesionálneho odmeňovania? Pretože z Fondu finančného zabezpečenia sú okrem farárov v cirkevných zboroch veľmi dobre platení aj duchovní na biskupských úradoch, a najnovšie už odmeny dostávajú aj členovia cirkevných výborov! Ani tu žiadne personálne zmeny v zmysle „profesionalizácie“ nenastali, ale odmeňovanie sa už nastavilo a vypláca. A znova to bol Marián Damankoš, ktorý už na Synode ECAV 2021 hovoril o tom, že bude rád, keď peniaze z fondu zvýšia, aspoň bude na odmeny…
Ak teda Marián Damankoš hovorí v názve článku o tom, že chce prispieť k dobrej finančnej kondícii ECAV, tak má na mysli zrejme iba „centrálu“ – biskupské úrady, cirkevné výbory, celocirkevné aktivity a pod. Cirkevné zbory totiž vo všeobecnosti oveľa viac „do centrály“ odvádzajú, ako na farára dostávajú. Ich finančná kondícia však zjavne nikoho nezaujíma, tú si musia vyriešiť sami.
Môžu si však za to do veľkej miery samotné cirkevné zbory. Na synodách sa totiž z (ne)známych príčin skoro nik zo synodálov nezaoberal
- finančnou situáciou cirkevných zborov vo vzťahu k výške platieb,
- otázkou, koľko je reálne potrebné na zabezpečenie platov a vzájomnej solidarity a koľko sa platí naviac,
- posúdením iných alternatívnych modelov financovania duchovných, a pod.
Prečo synodáli zvolení na konventoch nezastupujú názory tých, ktorí ich volili? To je otázka veľmi vážna a cirkevné zbory by v tomto smere (voľba verzus vyžadovanie výsledkov) mali byť podstatne dôslednejšie!
Damankošove tanečky
So správaním synodálov súvisí aj odpoveď na prvú otázku, ktorá sa týka znovuzvolenia Mariána Damankoša za predsedu Generálneho hospodárskeho výboru (GHV), ktorá je po zmene Ústavy ECAV už spojená s členstvom v Generálnom presbyterstve (GP). Marián Damankoš bol údajne vždy presvedčený, že tieto funkcie majú byť spojené, ale aby táto zmena nebola spájaná s jeho osobou, tak vraj z principiálneho hľadiska sa na synode v júni 2023 tejto funkcie vzdal – aby bol následne znova do tejto funkcie zvolený na synode v októbri 2003. Okrem iného vraj očakával, že v uvedenom období „bude predložených viacero návrhov kandidátov“ na túto funkciu…
Tieto „papierovo čisté“ motívy však v praxi rýchlo zlyhávajú. Marián Damankoš napr. tvrdí, že bol presvedčený o tom, funkcie predsedu GHV a GP majú byť spojené. Členom GP bol však celých 12 rokov, takže, „keď to nie je osobné“, prečo spojenie týchto dvoch funkcií nenavrhol už oveľa skôr? A prečo to navrhol až potom, keď mu po dvoch funkčných obdobiach „expirovalo“ členstvo v GP a odrazu sa stal iba „obyčajným predsedom“ poradného výboru? Za zmienku stojí aj to, že po skončení mandátu Mariána Damankoša ho v GP nahradil Peter Gärtner… A netrvalo to ani tak dlho a Marián Damankoš sa ku svojmu kamarátovi do GP znova vrátil…
Pochybnosti o tzv. principiálnosti však predstavujú iba prvú časť problému. Mimoriadne neúprimne až pokrytecky vyznieva najmä druhá časť vyjadrenia, že Marián Damankoš čakal, že na túto funkciu bude predložených viacero návrhov kandidátov. Spája to s tým, „že v cirkvi nám vznikli alternatívne médiá, ktoré takmer na týždennej báze chrlia obvinenia, citujú anonymných prispievateľov, obviňujú, konšpirujú, vypisujú listy do cirkevných zborov, vydávajú občasníky, … pričom ich spoločným menovateľom sú najmä hospodárske otázky. Aj preto som čakal dvoch-troch ďalších kandidátov“.
Tu snáď ani sám Marián Damankoš nemôže veriť tomu, čo povedal! Veď od roku 2018 bolo vo voľbách vyradených 11 osôb, ktoré sa kriticky vyjadrovali k pomerom v ECAV a požadovali nápravu! Proti osobám, ako Mervart, Klima, Lukáč, ktoré si „dovolili“ pripomienkovať zavádzajúce správy predsedníctva cirkvi, resp. vtedajšieho vedenia Reformaty, bolo synodou – bez preverovania faktov – prijaté uznesenie so zámerom preveriť možnosť ich disciplinárneho stíhania. A za rovnakých okolností bolo ešte skôr prijaté nezmyselné uznesenie proti Asociácii slobodných zborov a iba krátko po tom, ako sa Ivan Eľko zahrával s mantrou, že s teroristami sa nevyjednáva!
A Marián Damankoš ako dlhoročný člen Synody a GP proti tomu nič neurobil a, naopak, celého procesu sa aktívne zúčastňoval. A teraz sa tvári, že čakal dvoch-troch protikandidátov z opozície na túto funkciu?! Keď vyššie uvedené orgány predtým urobili všetko pre to, aby ich odstavili na „okraj cirkvi“? Veď je to iba pretvárka, pokrytectvo, je to iba hra na demokraciu!!!
Ako to vidia „radoví evanjelici“
Dnes už desiatky evanjelikov píšu a stovky evanjelikov otvorene hovoria o tom, ako si úzka skupina ľudí vo vedení ECAV uzurpuje všetky cirkevné zdroje a funkcie len pre seba. Táto skupina ľudí chce jednoducho ostať vo svojich pohodlných a dobre platených funkciách zo štátneho rozpočtu a cirkevných zborov najlepšie až do dôchodku. Aj preto skoro nik z oslovených evanjelikov nevyhodnocuje postup Mariána Damankoša ako „principiálny“, ale, naopak, ako osobnú ambíciu človeka, ktorý si chce udržať svoju „komfortnú a vplyvnú” pozíciu v systéme. Zvyčajne sú štandardom dve funkčné obdobia – a potom to niekde treba „prečkať“, ak chcete byť neskôr znovu volený. Alebo je potrebné iniciovať zmenu zákona, ktorý by takým či onakým spôsobom umožnil ďalšiu kandidatúru a ďalšie funkčné obdobie …
Výhovoriek je veľa: o funkcie vraj nik nemá záujem, mladí sa do cirkvi nehrnú, som prekvapený, že sa nik okrem mňa neprihlásil, resp. iba my (vo vedení ECAV) vieme posúdiť, kto je takejto funkcie „hodný“. Do tejto skladačky patrí aj snaha zrušiť obmedzenie „iba“ dvoch funkčných období (ktorá zatiaľ neprešla), a ako správne tušíte, patrí sem aj toxický predvolebný filter, ktorý zo slobodných volieb robí frašku – v štýle „medzi nás nepustíme nikoho, kto by nás mohol ohroziť“. Vo svetskej rétorike sa tomu hovorí kabinetná politika, v cirkvi zvyčajne sektárstvo…
Po zohľadnení všetkých vyššie uvedených skutočností si treba konečne uvedomiť, že ak sa nepodarí obnoviť štandardné demokratické procesy v procese volieb, reálne hrozí, že o chvíľu budeme hovoriť o ukradnutej cirkvi!!!
Pokračovanie nabudúce….
Jaroslav Mervart
Ilustračné foto: Gerd Altmann z Pixabay
