11. nedeľa po Svätej Trojici
Pokorená bude pýcha človeka
a ponížená povýšenosť ľudí,
len Hospodin sám bude vyvýšený v onen deň. (Iz 2, 17)
„A proti tým, ktorí sa spoliehali na seba, že sú spravodliví, a iných za nič nemali, povedal toto podobenstvo: Dvaja mužovia vstúpili do chrámu, aby sa modlili; jeden farizej a druhý publikán. Farizej si zastal a takto sa modlil v sebe: Bože, ďakujem Ti, že nie som ako ostatní ľudia, vydierači, nespravodliví, cudzoložníci, alebo ako aj tento publikán. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám. Publikán však stál zďaleka a ani oči nechcel pozdvihnúť k nebu, ale bil sa v prsia a hovoril: Bože, buď milostivý mne hriešnemu! Hovorím vám: Tento odišiel do svojho domu ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“
(L 18, 9 – 14)
Bratia a sestry,
každý z nás má vlastné vnímanie seba samého a je to normálne. Bežne si podľa seba vyhodnocujeme svoje konanie, zážitky, túžby aj očakávania. Dávame hodnotu tomu, čo hovoríme, myslíme si o sebe, že vidíme dianie v sebe i vôkol seba reálne. A ak máme vôkol seba ďalších, ktorí nám pri tom vlastnom prežívaní pritakajú, potom sme utvrdení vo vlastnom počínaní, že je v poriadku.
Spoliehať sa na seba je príjemné, ak si myslíme, že všetko zvládame bez nejakých väčších problémov. Sme samostatní, nezávislí, slobodní a spokojní sami so sebou…
Niečo podobné zažívali tí, proti ktorým sa postavil samotný Boží Syn. Pán Ježiš odkryl hriešne myslenie človeka, ktorý si mylne myslel, že je pred Bohom spravodlivým. Hriešnik si myslel, že je na poriadku, že všetko, čo bolo potrebné, zvládol, bol spokojný sám so sebou.
Ale pred Bohom sa spoliehať sám na seba? Som dostatočný? Môžem sa cítiť v poriadku? Môžem byť v poriadku bez toho, aby som mal správny vzťah k svojmu blížnemu? Nedá sa byť spravodlivý bez vlastnej spravodlivosti. Na čom je tá moja spravodlivosť založená? Mám ju bez Krista? Mám ju s Kristom? Mám ju od Krista?
Tí, čo sa vtedy spoliehali na seba, že sú spravodliví, spravodliví neboli. Oni si to však o sebe mysleli a boli presvedčení o svojej zbožnosti. Ako keby boli oddelení od celého sveta a mali len svoju vlastnú individualitu, ktorá nepotrebuje primeraný vzťah k svojmu blížnemu. Ako keby boli zbožní len sami pre seba a s inými by to nemalo nič dočinenia.
Mýlili sa vo vlastnej kvalite a kvalitu nenachádzali ani vo svojom okolí. Spoliehali sa na seba, že sú spravodliví a iných za nič nemali. My dnes môžeme povedať: Ach, akí boli slepí! Nevideli si ďalej od nosa! Ich počínanie sa nám môže zdať veľmi vzdialené, ale keď sa pozrieme na to sústredenejšie a pozornejšie, vôbec nám nemusí byť ďaleké.
Aj my si môžeme zakladať na vlastnej spravodlivosti a iní ju v našich očiach nemusia dosahovať. Môžeme sa cítiť s Bohom a pri Bohu, a pritom nepoznať hodnotu ďalšieho brata, sestry, blížneho. Mať oči len pre seba, kde sa sám vidím v poriadku, a riešiť treba iba tých ďalších. O čom to svedčí? Nie o spravodlivosti, ale o nespravodlivosti. Nespravodlivý nebude dedičom Božieho kráľovstva!
Bratia a sestry, platia slová Pána Ježiša, že ak naša spravodlivosť nebude dokonalejšia ako zákonníkov a farizejov, nikdy nevojdeme do kráľovstva nebeského. Potrebujeme skutočnú spravodlivosť, ktorá pred svätým Bohom obstojí! Spravodlivosť z viery v Ježiša Krista!
Tá nehovorí o vlastnej dostatočnosti ani kvalite, ale o potrebe milosti, ktorú Boh dáva hriešnikovi. Bože, buď milostivý mne hriešnemu – to má byť úprimným vyznaním každej kresťanskej duši. Nie ako niečo, čo sa povedať patrí, ale ako to, čo zakaždým v úprimnosti, dôvere a pokore potrebujem vyznať a získať pokoj so svojím Bohom, ktorý mi dopraje ospravedlnenie.
Spoliehať sa na seba je farizejské počínanie, ktoré nebude mať úspech pred Bohom ani pred Božím ľudom. Potrebujeme nie farizejskú zbožnosť, ale pokorného ducha, ktorý vidí to, čo odhaľuje Svätý Duch ako pravdu o mne, o mojom blížnom, pravdu o mojom Bohu, ktorý ma vykúpil pre seba tou najvyššou cenou.
Obeť Pána Ježiša je jedinečná a dostatočná na moju nespravodlivosť. Mám sa na koho spoliehať, viem, komu patrím a mám slúžiť. Istota, na čo sa mám v každej chvíli spoliehať, je Kristova milosť a láska ku mne, hriešnikovi. Miloval a miluje ma, aby som sa nespoliehal na vlastnú spravodlivosť, aby som nebol farizejom, ktorý iných chce súdiť, ale aby som mal od Neho prijatú lásku v pokore kráčať týmto svetom a nachádzať ďalších, ktorým môžem a mám slúžiť, lebo k tomu ma povolal Pán svojim príkladom.
Modlitba
Pane Ježiši, sme Tvoji, lebo si nás draho vykúpil. Zaplatil si najvyššiu cenu svojou vlastnou krvou a vlastným životom i smrťou za mňa, hriešnika. Nemusím mať a nemám vlastnú spravodlivosť. Ty si Ten, ktorý mi ju poskytuješ z viery. A ona platí, je účinná, je Tvoja. Buď Ti chvála, Pane Ježiši, že si Pánom nad mojím životom i nad životmi bratov i sestier po celom svete. Prosíme, buď nám aj naďalej milostivý, veď nás k úprimnému pokániu z našich hriechov, aby sme Tebou boli ospravedlnení, nepovyšovali sa nad iných, ale v pokání nachádzali brata, sestru. Vypočuj naše volanie pre svoje sväté meno, Ježiši Kriste, aby nás Tvoj Svätý Duch viedol v pokore k službe Tvojej cirkvi aj svetu. Amen.
Mgr. Marek Tomčik
evanjelický a. v. farár
ilustračné foto: pixabay.com
