11. nedeľa po Svätej Trojici
Pútnická pieseň. Z hlbokosti volám k Tebe, Hospodine, Pane, počuj môj hlas; nech pozorujú Tvoje uši hlas môjho úpenia! Ak budeš počítať neprávosti, Hospodine, Pane, kto obstojí? U Teba je však odpustenie, aby sa Ťa báli. Na Hospodina očakávam, na Jeho slovo očakáva moja duša. Na Pána čaká moja duša viac ako strážnici na ráno, viac ako strážnici na ráno. Izrael, čakaj na Hospodina, lebo u Hospodina je milosť a u Neho hojné vykúpenie. On vykúpi Izrael zo všetkých jeho neprávostí.
Žalm 130
Drahí bratia a sestry
Táto dnešná nedeľa nás tematicky vedie k dvom protichodným termínom: pýcha a pokánie. Minulú nedeľu sme si pripomenuli tvrdé napomenutie vyvoleného národa, ktoré prišli vo forme zničenia mesta Jeruzalema a jeho chrámu. Dôsledky tohto spustošenia sú ešte aj dnes viditeľné. Trest za hriech izraelského ľudu je aj dnes po 2000 rokoch stále pre nás znamením, ale aj napomenutím, lebo aj dnes podobne ako vtedy človek ale aj spoločnosť balansuje na hrane hriechu a je potrebná obnova, je potrebný návrat k Bohu.
Žalm 130 ako aj jeho úvod naznačuje, že ide o pútnicku pieseň. Bola spievaná predtým než ľud vstúpil do chrámu. Je vyjadrením túžby človeka po Božej blízkosti. Ešte predtým než Izraelci prišli do Jeruzalema a predstúpili pred Boha, mnohí museli vykonať dlhú cestu, dlhú púť. Cesta do Jeruzalema bola výstupom. Pútnici od mora, pri dosiahnutí mesta museli prekonať prevýšenie až 800 metrov, pretože toto mesto bolo postavené na dvoch výšinách. Jednou z výšin bola chrámová hora, kde bol postavený chrám a druhá výšina bol Sion, ktorý je posvätným pahorkom v meste. Keď však žalmista spieva túto pútnickú pieseň a volá z hlbokosti, nemá pred svojimi očami výškové prevýšenie, nehľadí na kopec, ktorý by sa mu ťažko zdolával…on hovorí o svojej hĺbke, hĺbke v ktorej sa nachádza, hĺbke v ktorej ukotvila jeho duša. Možno to poznáme aj my. Poznáme výšiny, ale poznáme aj hĺbky. Podobne ako výstup na vrch prináša so sebou eufóriu a radosť, no pád do hĺbky bolesť a trápenie. Poznáme výslnia, ale aj temnotu utrápenej duše. A v tej sa nachádza žalmista, pútnik, ktorý v pokore svojho srdca, vnímajúc priepasť, ktorá sa otvorila a vstúpila do jeho života, priepasť ktorá sa zdá byť tak neprekonateľná, že volá: z hlbokosti volám k Tebe Hospodine.
Do hlbiny je možné dostať sa rôznym spôsobom: fyzické utrpenie, choroba, blízkosť nepriateľa, ale aj duševná bolesť, opustenosť, strata milovaného, či zrada najbližšieho. Ale žiadna z týchto hlbín sa nevyrovná tej, v ktorej sa nachádza náš pútnik v žalme 130. Táto hlbina ma totiž duchovný charakter – je to hlbina hriechu, viny … hlbina, ktorá prevyšuje všetky hlbiny…pretože táto hlbina neohrozuje iba život, ale i dušu, spásu, večnosť. Ako sa do tejto hlbiny pútnik dostal? Hovorí sa: pýcha peklom dýcha. Čím vyššie ťa vynáša tvoje rastúce ego, čím viac si zakladáš na svojej sile, múdrosti, tým rastie aj tvoja pýcha. A čím je tvoja pýcha väčšia, tým väčší býva aj pád, tým väčšiu hlbinu v živote okúsiš. A určite sme to zažili nieraz aj my: schodík po schodíku sme vystupovali, hladili si svoje ego, povzbudzovali sa v tom akí sme schopní a dobrí. Výšiny pýchy sú nieraz dosahované neférovým správaním, nekorektným postupom, nešportovým konaním – toto sú všetko iba termíny, ktoré sa snažia predefinovať hriech. Pútnik na ceste do chrámu neprekrýva dôvod svojho stavu predefinovaním hriechu, lebo on pozná dôvod svojej hlbokosti: Ak budeš počítať neprávosti, Hospodine, Pane, kto obstojí?
Ako sa dnes staviaš ty pred svojho Pána? Keď ideš do chrámu s akým vnútorným pocitom, akým postojom voči Bohu tam ideš? V evanjeliu pre dnešný deň Pán Ježiš opisuje muža – publikána prichádzajúceho do chrámu. On si zrejme spieval presne túto pútnickú pieseň: Z hlbokosti volám k Tebe Hospodine. Nevieme aký hriech tlačí pútnika zo 130 žalmu, nedozvedáme sa podrobnosti ani o hriechu publikána, ale z opisu udalostí vnímame, že obaja volajú. Tak ako topiaci sa človek volá, tak volá pútnik i publikán. Hlbiny zvyčajne umlčia všetky ústa, všetky hlasy, všetko volanie. Ale tieto hlbiny nezatvorili ústa pútnikovi, práve naopak – otvára ich dokorán a vďaka tomu máme túto krásnu pieseň, túto modlitbu, ktorá sa zrodila v hlbinách. Napokon všetky krásne modlitby, všetky mocné piesne vznikli práve v hlbinách, keď bol človek na dne, lebo hoci to znie paradoxne, ale hlbiny sú najúrodnejším miestom pre naše modlitby.
Druhé dôležité poznanie vyplývajúce z tohto žalmu je vyjadrené v 4. verši: U Teba je však odpustenie… Je úžasné a radostné mať takéto poznanie. Je posilňujúce keď vieme, kde nájsť odpustenie. Avšak toto poznanie môže byť aj nebezpečné. Vedieť, že Boh mi odpustí, ma môže priviesť k povrchnosti, môže ma priviesť k povrchnému vzťahu k Bohu. Bože, veď u Teba je odpustenie, tak odpusť, odpustil si včera, odpusť dnes, a odpusť aj zajtra. Pútnik prichádzajú z hĺbky, či publikán modliaci sa v chráme neprichádza k Bohu s takouto vypočítavosťou – aj preto o publikánovi Ježiš hovorí: tento odišiel do svojho domu ospravedlnený…..
Napokon sa pútnikovo volanie mení na očakávanie: Na Hospodina očakávam, na Jeho slovo očakáva moja duša. Na Pána čaká moja duša viac ako strážnici na ráno, viac ako strážnici na ráno. K životu veriaceho človeka nepatrí len volanie, našou súčasťou musí byť aj čakanie. Čakanie totiž je vyjadrením našej dôvery a aj pokory. Preto keď si v hĺbke a voláš, lebo vieš, že len u Boha je odpustenie, tak s dôverou čakaj – Boh je verný, neopustí a nezanechá Ťa ani keby si mal kráčať údolím smrti. Keď On niečo sľúbi tak to splní…či si to už nezažil vo svojom živote, či si už nepoznal jeho lásku? Vedz, že Boh je verný. Preto sa nauč spolu s týmto pútnikom očakávať na Hospodina…Strážnik, ktorý očakáva ráno, očakáva ho nielen preto, že by chcel, aby jeho služba už končila, ale očakáva na ráno preto, aby pominulo už nebezpečenstvo, ktoré noc v sebe prináša, aby pominula hrozba a temnota noci. Pútnik v Bohu poznáva svojho záchrancu, svojho vykupiteľa, pozná v ňom jediného riešiteľa svojej biednej situácie….aj preto Ho očakáva ako strážnik očakáva ráno.
Tak ako ty, pútnik prežívaš svoj život? Ku komu voláš pútnik vo svojej biede? Na koho a ako čakáš pútnik aj dnes? Čakáš na Toho, ktorý jediný môže vykúpiť aj teba? Amen
Modlitba:
Pred Teba predstupujem Pán môj a Boh môj. Viem, že si Pánom celého sveta a máš ho vo svojich rukách, tak ako aj môj život. V pokore srdca pred Teba predstupujem, lebo si uvedomujem, že nemôžem kvôli svojim hriechom obstáť pred Tebou. Viem však, že ma miluješ a chceš ma zachrániť. Prosím očisti ma od hriechu a zachráň ma. Ty si môj Pán a Spasiteľ, iba v Teba dúfam. Uzdrav ma, aby som mohol Tebe dobre slúžiť. Amen
Mgr. Miroslav Maťo
evanjelický a. v. farár
Spätné odkazy