Propaganda predsedníctva ECAV na Slovensku (Synoda 2020)

Evanjelium bez pokánia

Nové predsedníctvo ECAV sa pripravuje na svoju druhú Synodu, od ktorej si veľmi veľa sľubujú. Na jednej strane by sa mala viac centralizovať súdna moc, a teda posilniť a upevniť právomoci a kompetencie centra, na strane druhej je tu snaha o “reformu” financovania, čo je však viac než zavádzajúci názov, keďže sa nejedná o nič iné, ako o zvýšenie odvodov zo zborov.

Na základe toho aj predložená správa ponúka sladko-kyslý nálev, kde na jednej strane nájdeme vzletné reči o tom, aké krásne plány (na nasledujúcu “päťročnicu”) máme, ako je dôležité prispievať a spolupracovať, na strane druhej skoro až bulvárnym spôsobom uráža tých evanjelikov, ktorí žiadajú očistenie cirkvi od bývalých káuz, nesúhlasia s predloženými návrhmi a navrhujú iné alternatívy, založené naopak na decentralizácii, a na posilnení kompetencií zborov.

Teória propagandy hovorí, že čisté klamstvo až tak nezaberá, lepšie je manipulovať verejnosť polopravdami, inými slovami povedané: zmesou klamstva a niektorých nepodstatných faktov, ktoré tomuto klamstvu predsa len dodajú aspoň aký-taký punc dôveryhodnosti.

Tak postupuje aj predsedníctvo ECAV v predloženej správe na Synodu 2020. Sme presvedčení, že tento nevyberaný, hrubý a agresívny útok zvolili práve preto, aby umlčali a zdiskreditovali opozíciu do takej miery, aby im “v pohode” a “potichu” prešli zmeny, ktoré plánujú presadiť.

Predsedníctvo cirkvi tak dalo jasne najavo, že pokánie sa vo vedení evanjelickej cirkvi nenosí. Namiesto toho, aby jasne pomenovali kauzy a zlyhania, označili ich primárne príčiny a zabezpečili nápravu, začínajú sa zamotávať vo vlastných hriechoch, resp. v hriechoch spriaznených osôb, ktorých kryjú.  Za tejto situácie im tak neostáva nič iné, iba čím ďalej tým väčšie represie a útlak práve proti vlastným bratom a sestrám v ECAV, ktorí na tieto problémy poukazujú. Že to nie je správna cesta, naopak, že je to cesta rozbíjania a deštrukcie, to nikomu, kto aspoň trocha pozná evanjelium, opakovať netreba.

Umlčať pravdu cez trestné oznámenia, súdne spory, nenávistnú kampaň cez svetské či cirkevné médiá sa však nedá. Čím neskôr na to súčasné vedenie ECAV príde, tým viac škody svojím počínaním v cirkvi spôsobí. A to nielen tých finančných, ale najmä morálnych, ktoré cirkvi spôsobujú oveľa väčšiu škodu. Namiesto biblického pokánia nám tak predsedníctvo cirkvi predkladá akýsi pochabý koncept “zlého a dobrého spomínania”. Zlé je zrejme vtedy, keď poukazujeme na hrubé zlyhania minulé či súčasné a žiadame ich pomenovanie, ospravedlnenie a nápravu. Dobré je asi vtedy, keď si povieme: V byte na Panenskej sme stratili cca 50 000 eur ročne, veď čo, buďme radi, že to nebolo viac. A preto “priložme ruku na pluh” a utekajme v ústrety “svetlým zajtrajškom”, ale hlavne sa neobzerajme späť, či sme vyryli brázdu, prekopali komunikačné kanály alebo dokonca vykopali vojnové zákopy proti vlastným členom, ktorí sa previnili iba tým, že im na cirkvi záleží!

S pokáním úzko súvisí aj známe príslovie, ktoré hovorí, že ten, kto sa nepoučí z minulosti, si budúcnosť nezaslúži. Keď na minulej Synode v Prešove sa generálny biskup Eľko vyjadril, že “v tejto chvíli my chránime túto cirkev, práve paradoxne tým, že nekomunikujeme”, tak teraz môže vidieť, kam za uplynulý rok toto jeho nenormálne správanie cirkev doviedlo. Mohli by sme povedať, že zatiaľ čo na Synode 2019 postavil barikády, prekážky a hrádze, tak na Synode 2020 prešiel do agresívneho protiútoku a vyvolávaniu nenávisti proti členom vlastnej cirkvi združeným najmä v Asociácii slobodných zborov. Čo iné však ostáva predsedníctvu cirkvi, ktoré sa odmieta biblickým spôsobom vyrovnať s vlastným hriechom? Čo iné ostáva manželovi, ktorý poviedol svoju manželku, a nielenže to odmieta priznať, ale robí všetko preto, aby sa o tom nik nedozvedel? Pomôže tu nejaké “dobré spomínanie”, alebo aj tu je najlepším riešením “stará známa a overená cesta” cez pokánie a odpustenie?! A to zvlášť preto, že sme v kresťanskej cirkvi, ktorá tieto hodnoty priniesla, a našou úlohu je v teórii aj praxi ich tomuto svetu zvestovať?! Sme ešte soľou, sme ešte svetlom, alebo už nám ostalo iba to “dobré spomínanie”?

S týmto prístupom generálneho biskupa ostro kontrastuje vyjadrenie iného synodála na Synode 2019 v Prešove, ktorý sa nedal strhnúť davom “pripraveným kameňovať”, ale zachoval sa ako jeden z mála múdro a rozumne, keď na snahu prijať uznesenie proti AsloZ zareagoval nasledovne, “… ak toto vyhlásime, prijmeme toto uznesenie, zostane nám Čierny Peter v rukách, vylúčili sme ich z cirkvi, aký budú musieť urobiť ďalší krok… (ruch v publiku) … snažiť sa rokovať, jednať, je tam veľa dobrých, slušných bratov, ktorí patria k nám. Ak prijmeme uznesenie, my sme ich vylúčili, a nútime ich do ďalšieho kroku.” Tento citát veľmi dobre vystihuje skutočnosť, že členovia Asociácie nikam neodišli, sú to evanjelici verní Augsburskému vyznaniu a ECAV. Na základe ústavného zákona o práve na združovanie právnických osôb sme sa spojili v snahe ECAV pomôcť a navrátiť ju k jej pôvodným hodnotám. Neakceptovali a nezmierili sa s kauzami, ktoré v ECAV nemajú čo hľadať, a žiadajú ich dôsledné prešetrenie a nápravu. Nie Asociácia sa oddeľuje od ECAV, od ECAV sa ju snažia oddeliť tí, ktorí nevedia vysvetliť kauzy, ktoré ECAV trápia, a nemajú záujem na ich objasnení – lebo sú v nich osobne zainteresovaní!

Väčšinu synodálov vôbec netrápilo to, že obvinenie Asociácie účelovo naformulovali a predkladali tie isté osoby, ktoré si ho vlastne aj sami schvaľovali, a že mnohé veci sa nezakladajú na pravde. Pri pohľade na zmanipulované a klamstvom rozbesnené publikum (česť výnimkám), si pri vypočutí vyššie uvedeného vyjadrenia musel nejeden kresťan spomenúť na knihu Kazateľ: “Lepšia je múdrosť ako sila, ale aj múdrosťou chudobného pohŕdajú a nepočúvajú jeho slová. Slová múdrych v tichosti vypočuté sú lepšie ako krik panovníka medzi bláznami. Lepšia je múdrosť než bojové zbrane.” Kazateľ 9,16-18

Sú len dve cesty. Cesta pokánia, nápravy a pokoja, alebo cesta stavania múrov, vyvolávania nenávisti, kde sa hriech ďalším hriechom prikrýva. Bez preháňania je možné povedať, že jedna vedie do Božieho kráľovstva, druhá do pekla. Čas milosti stále trvá…

Pri analýze, resp. už pri zbežnom prezretí predmetnej správy si musíte všimnúť, že viac ako polovica z 54 strán  sa venuje ohováraniu ľudí, ktorí majú inú predstavu a iný názor na to, ako má cirkev vyzerať. To sa týka najmä ľudí združených v Asociácii slobodných zborov, resp. evanjelikov, ktorí čítajú týždenník Lutherus. Aj keď sme v úvode uviedli, že väčšina tvrdení má manipulačný charakter, sú tam aj preukázateľne nepravdivé tvrdenia, ktorých cieľom je tendenčne a nepravdivo obviniť ľudí, ktorí majú iný názor, a zároveň vo verejnosti vyvolať nenávisť a odsúdenie. Nezriedka sami vkladajú do úst predstaviteľov AsloZ vlastné vykonštruované vyjadrenia, ktoré potom sami komentujú. Táto taktika sleduje minimálnetri základné ciele:

• • odviesť pozornosť od toho, že ignorovali, resp. nesplnili uznesenia Synody 2019, a to najmä čo sa týka záverov správy Komisie o spoločnosti Reformata,
  • diskreditáciou sa snažia zbaviť nepohodlnej opozície,
  • a najmä vyvolať takú silnú polarizáciu v cirkvi a na Synode, ktorá má umožniť “ľahké” prijatie predkladaných návrhov.

Práve schválenie týchto návrhov im totiž zabezpečí centralizáciu moci, a tiež dostatočné finančné zdroje na to, aby si ju mohli udržať. Synodáli, ktorým záleží na ECAV, by teda tento lacný trik mali prehliadnuť a zaoberať sa skutočnými úmyslami vedenia ECAV.

IE & JB: “Minulosť sa nám aktuálne pripomína”

Niet sa ani čomu diviť. Veľmi často sa nám vo všeobecnosti pripomínajú veci, ktoré sme v minulosti nevyriešili, resp. nedotiahli. Niet teda pochýb o tom, že súčasné predsedníctvo v tomto kontexte veľmi dobre vie, o čom hovorí. Pod ich vedením sa začal písať príbeh ECAV ako príbeh cirkvi, ktorá sa nedokázala, nechcela či nevedela vyrovnať so svojimi hriechmi. Nehľadá dôvody a príčiny zlyhaní, ani sa nesnaží tento stav napraviť, ale prenasleduje tých, ktorí požadujú riešenie tohto nevyhovujúceho stavu. Hovorí sa, že všetko so všetkým súvisí, a tak tu vidíme priamu súvislosť medzi tým, ako neefektívne sa hospodárilo v minulosti, so snahou získať viac peňazí na zabezpečenie prevádzky cirkvi. A tiež to, ako sa “nové” vedenie cirkvi nevedelo vyrovnať s kritikou zmanipulovaných volieb, a tak symbolicky požaduje zrušenie Osobitného senátu Generálneho súdu, ktorý jej v voľbách v roku 2018 tak veľmi vadil, a tiež požaduje vyššiu kontrolu nad cirkevnými súdmi. Takto sme postupne dospeli k tomu, že predsedníctvo cirkvi je “na katolícky spôsob” neodvolateľné, nestíhateľné, jednoducho nedotknuteľné.

To isté predsedníctvo sa snaží bagatelizovať problémy v cirkvi a snaží sa vytvoriť dojem, že jediným problémom celej situácie je “urazené ego” kandidátov účelovo vyradených vo voľbách, ktorí sa s tým nejako nevedia zmieriť. Táto stará obohraná pesnička už veľmi nezaberá, a tak museli vo svojej správe na Synodu 2020 prísť v kritike AsloZ s niečím novým: “Nemáme tu totiž do činenia s vecou racionálnou, vyargumentovateľnou, ale úplne iracionálnou, vykonštruovanou.” Zabúdajú však, že aj v tejto sekulárnej dobe sú tu ešte ľudia úprimne veriaci, ktorým na Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania záleží, a ktorí sú našu evanjelickú hymnu vedia nielen spievať, ale podľa nej aj žiť! Že sú tu ľudia, ktorí nie sú slepí ani hluchí a ktorí ako veriaci kresťania majú na cirkev vyššie nároky ako súčasné predsedníctvo ECAV!

Predsedníctvo v “Matrixe” (agent Smith & Brown v akcii)

Vrátiť sa pevnými nohami na zem nie je vôbec zložité. Stačí sa vrátiť k správe synodálnej komisie, ktorá bola schválená na Synode v Prešove 2019. Tá je rozdelená na dve základné časti, a to hospodárenie a kontrola účtovníctva. V obidvoch Komisia poukazuje na hrubé pochybenia, ktoré mali za následok straty v desiatkach až stovkách tisícov eur. Poukazuje na konkrétne pochybenia bývalých konateľov V. Daniša a J. Mlynára, ktoré neboli do dnešných dní vysvetlené. Synodáli by mali požadovať dôsledné plnenie uznesení z minulej Synody a trvať na vysvetlení majetkových káuz.

Predsedníctvo cirkvi sa snaží prezentovať ako korunný dôkaz a svoj najlepší argument zmluvu o nájme, ktorá sa nakoniec predsa len našla a ktorá by teda mala umožniť Reformate odpisovať majetok, ktorý patrí ECAV. Aj tento argument však podáva veľmi tendenčne, keď tvrdí, že ústrednou pointou kontroly Daňového úradu boli práve odpisy. Rovnako tendenčne postupujú aj ďalej, keď predstierajú prekvapenie, prečo o existencii tejto zmluvy neinformoval jej signatár a vtedajší konateľ Miloš Klátik. Tu je však na mieste aj otázka, prečo o tejto zmluve nemali vedomosť ani bývalí konatelia, ktorí počas trvania daňovej kontroly boli písomne vyzvaní, aby pochybenie v odpisovaní (a tiež v ďalších bodoch) vysvetlili! Vladimír Daniš a účtovníčka Jana Danišová dokonca túto zmluvu nespomenuli ani na  rokovaní synodálnej komisie v prvom kvartáli roku 2019, ktorého sa zúčastnili, a to dokonca ani následne v písomnej forme, keď sa vyjadrovali k výsledkom daňovej kontroly! Zdôvodnenie možnosti odpisovať sa snažil preukázať akurát člen komisie brat Gáll, ktorý predložil dokument podpísaný bývalým ekonómom GBU bratom Štefekom, ktorý však nemal v tomto smere žiadnu právnu váhu.

Tu je potrebné zdôrazniť, že “objavenie” zmluvy o nájme je jednou z mála, ak nie jediným  konštruktívnym príspevkom do diskusie. Avšak tento príbeh je tiež dostatočne kontroverzný. Vzťahy medzi ECAV a koncovým užívateľom boli štandardne vystavené “napriamo” a Reformata tam vystupovala iba ako správca. Po podpise nájomnej zmluvy medzi ECAV a Reformatou zmluvy s koncovými užívateľmi upravené neboli, a teda sa stále riadili podľa zmluvy o správe majetku. A to platí pre väčšinu podpísaných zmlúv. Podľa nájomnej zmluvy by sa teda teoreticky mohli podpisovať iba niektoré nové nájomné zmluvy. Zmluva o správe majetku z roku 2007 však bola stále platná, na čo poukazuje aj skutočnosť, že 28. 5. 2013 bol podpísaný dodatok č. 1 k zmluve o správe! Taktiež niektoré dodatky k zmluvám, ktoré exspirovali a boli po roku 2012 predĺžené, boli vedením Reformaty stále uzatvárané medzi ECAV a konečným užívateľom, a teda Reformata bola stále v úlohe správcu. Na základe uvedeného je možné predpokladať, že tému odpisov v daňovom priznaní “objavenie” tejto nájomnej zmluvy nerieši.

Manipulácia, ktorej sa v tomto smere predsedníctvo cirkvi dopustilo však súvisí najmä so skutočnosťou, že odpisy z pohľadu pochybení rozhodne neboli najväčším problémom daňovej kontroly. Problémy, ktoré neboli vysvetlené, súvisia najmä

• • so skresľovaním hospodárskych výsledkov, keď Generálnemu presbyterstvu ako Valnému zhromaždeniu Reformaty boli predkladané falošné správy o hospodárení, ktoré neboli v súlade s reálne dosahovanými výsledkami,
  • s uvádzaním nepravdivých údajov v daňovom priznaní, ktoré neboli v súlade s účtovníctvom ani so správami o hospodárení (porušenie zákona o účtovníctve, porušenie zákona o daniach!),
  • s porušením zásady bilančnej kontinuity – koncové stavy minulého roka sa nerovnajú so začiatočným stavom roku nového – ako príklad je možné uviesť zníženie hodnoty majetku medzi 31. 12. a 1. 1. o 84 tisíc eur, resp. nárast záväzkov v rovnakom čase o 78 tisíc eur,
  • s porušením základných matematických vzorcov, kde napr. došlo k dvojnásobnému navýšeniu nákladov v účtovníctve v sume cca 27 tisíc eur, a teda k dvojnásobnému zníženiu dane, a tým aj k nižšiemu plateniu daní,
  • s účtovaním fiktívnych nákladov na energie vo výške 18 420 eur v roku 2012, čo predstavuje viac ako zdvojnásobenie medziročnej spotreby elektriny, čo je v danom segmente podnikania nereálne (dva roky predtým aj potom je hodnota spotreby elektriny na štandardnej úrovni). Asi nie je potrebné dodať, že na túto nadspotrebu reálne faktúry neexistujú!

To je len malá časť synodálnej správy, vážené predsedníctvo! Vidíte tu niečo “vykonštruované či úplne iracionálne”? Alebo odmietate diskusiu s AsloZ a ďalšími evanjelikmi, ktorým na cirkvi záleží, len preto, že tieto a ďalšie skutočnosti neviete vôbec vysvetliť?! A podobne to platí aj pre celú hospodársku časť, nevýhodné nájomné zmluvy či predražené investície! Zakrývaním týchto podvodov ste však stratili akékoľvek morálne právo žiadať ďalšie peniaze od zborov, pretože, “Kto je verný v malom, je verný aj vo veľkom, a kto je nespravodlivý v malom, je nespravodlivý aj vo veľkom.” L 16, 10

Ako ináč chcete vysvetliť svoje vyjadrenia brat generálny dozorca Ján Brozman, keď ste ešte pred výsledkami synodálnej komisie v relácii Reportéri o Reformate tvrdili, že “to nie je žiadna kauza”, a v aktuálnej správe predsedníctva uvádzate, že sa jedná iba o “vykonštruované  a úplne iracionálne” tvrdenia! Ako vám má evanjelická verejnosť veriť to, čo uvádzate v materiáli o potrebe zmeny financovania cirkvi, kde “Zároveň sľubujeme, že o financovaní v cirkvi budeme hovoriť transparentne, lebo vieme, že pred Bohom nič nie je skryté”, resp. v inej časti, že “v cirkvi sa majú diať veci slušne a v poriadku”. Ak takúto mieru “tolerancie k hriechu a neefektívnosti”, akú ste predviedli v Reformate, budete aplikovať aj po zmene financovania cirkvi, tak evanjelická verejnosť sa o tom, kam v skutočnosti zvýšené odvody odišli, nedozvie vôbec nič! Odvolávanie sa na Boha v tomto kontexte (Reformaty) je výsmechom, pretože Boh je svätý a nenávidí hriech! To, že vám to s tým slovom “transparentne” veľmi nejde, ste vlastne ukázali aj samotnom článku…

Ak si generálny biskup Eľko kladie rečnícku otázku “Ako by mohli za týchto okolností Eľko a Brozman bez žiadneho reálneho dosahu na orgány Reformaty kryť údajné podvody v nej?”, tak práve vyššie nájde požadovanú odpoveď. Pretože to, čo robí v celej správe, a najmä v kapitole o Reformate na 6 stranách, nie je nič iné ako krytie podvodov a neefektívneho hospodárenia, ktoré Reformatu a ECAV za uplynulé roky pripravili o stovky tisíc eur! Len vyššie uvedené zlyhanie vo vedení účtovníctva a daňového priznania musí znamenať automatickú “stopku” v týchto procesoch pre osoby, ktoré cirkev takýmto spôsobom poškodili! A pritom nie je žiadnym verejným tajomstvom, že dnes má Vladimír Daniš voľný prístup nielen do priestorov GBÚ, tak aj do Reformaty! Robíte si z evanjelikov posmech, brat generálny biskup?!

Ako je všeobecne známe, od roku 2014 je Valným zhromaždením Reformaty práve predsedníctvo ECAV. Za týchto okolností je teda vyjadrenie predsedníctva ECAV v predloženej správe, že oni na Reformatu nemajú žiadny reálny dosah, manipulatívne, resp. absurdné! Veď práve toto predsedníctvo cirkvi v auguste 2019 na Valnom zhromaždení odvolalo konateľa Štefana Sabola a celú Dozornú radu! Tu je potrebné pripomenúť, že práve na uvedenom VZ sa do funkcie konateľa dostal práve B. Rybnikár, ktorý napriek všetkým alarmujúcim faktom a predloženým správam stále nekriticky obhajoval bývalých konateľov V. Daniša a J. Mlynára.

Vyjadrenie generálneho biskupa Eľka nesedí ani v historickom kontexte. Ako pokrytecké sa javí najmä jeho vyjadrenie v relácii Reportéri, kde tvrdí, že “ja som bol jeden z ľudí, ktorí chceli, aby sa veci vyjasnili”. Pravdou, ktorú mu pripomenul bývalý generálny dozorca Imrich Lukáč, je, že kým nebol vo funkcii generálneho biskupa ako člen Generálneho presbyterstva, nielenže nepodporil riešenia kauzy Reformata, ale, naopak, bol proti:

• • februára 2016 boli konštatované ďalšie nedostatky – rozdiely v účtoch. Brat V. Daniš bol vyzvaný, aby odstúpil z postu dištriktuálneho dozorcu ZD. Návrh na jeho odstúpenie bol napokon prijatý. Proti odstúpeniu br. Daniša hlasovali: I. Eľko, J. Brozman, M. Čurlík. Brat M. Damankoš nedôveru vyjadril, ale nevyzval V. Daniša k odstúpeniu.  R. Žilinčík nehlasoval, rovnako nehlasoval ani biskup S. Sabol.
  • Generálne presbyterstvo 2. decembra 2016 opakovane konštatuje nové, hrubé  rozpory v účtovníctve Reformaty. Bolo prijaté uznesenie 117-5/2016 o akceptácii znaleckého posudku Ekonomickej univerzity v Bratislave. Za prijatie znaleckého posudku nehlasovali J. Brozman a I. Eľko.
  • Aj uznesenie 116-5/2016, v ktorom generálne presbyterstvo konštatuje zavádzanie vtedajšieho generálneho presbyterstva zo strany vtedajších konateľov Reformaty (V. Daniš, J. Mlynár), bolo prijaté. Nehlasovali však J. Brozman, R. Žilinčík, M. Čurlík, R. Porubän. Proti prijatiu uznesenia bol jediný: I. Eľ
  • Rovnako bolo prijaté aj uznesenie 118-5/2016, v ktorom generálne presbyterstvo vyjadruje pohoršenie nad konaním bývalého konateľa Reformaty V. Daniša a bývalej účtovníčky J. Danišovej.  Proti bol opäť I. Eľko a nehlasovali J. Brozman, M. Čurlík, R. Porubän, R. Žilinčík.

Za týchto okolností tiež veľmi absurdne pôsobí vyjadrenia predsedníctva cirkvi, že vtedajší konateľ Štefan Sabol mal v čase oznámenia nedostatkov daňovému úradu k dispozícii kompletné účtovníctvo v písomnej podobe. Keďže podľa autorov správy sú “písomná a elektronická verzia rovnocenné”, mal konateľ spoločnosti Štefan Sabol v danom čase kompletné účtovníctvo spoločnosti Reformata. Príklad, v akom “kompletnom” stave bolo písomné účtovníctvo  odovzdané, bol uvedený už skôr, a ďalšie sa nachádzajú v správe audítora, Znaleckom posudku Ekonomickej univerzity a v zápise z daňovej kontroly. Práve odovzdanie elektronickej formy účtovníctva by mohlo znamenať reálny posun v zisťovaní nedostatkov, pretože účtovný program si stráži integritu a konzistenciu údajov, zatiaľ čo papier “znesie všetko”. A, vážené predsedníctvo, radi by sme vám pripomenuli, že keď po Vašom odvolaní v krátkom čase skončil v spoločnosti pracovný pomer brat Štefan Sabol, tak odovzdal kompletné elektronické účtovníctvo za necelé dve hodiny. Bývalým konateľom a účtovníčke už to odovzdávanie trvá viac ako 5 rokov, ale to vám ako predsedníctvu cirkvi evidentne neprekáža…

V snahe o obhajobu bývalej účtovníčky J. Danišovej predsedníctvo už predviedlo úplnú stratu súdnosti, keď uvádza, “že za celé jej obdobie účtovania to bola jediná pokuta, pod udelenie ktorej sa naviac nepochopiteľne podpísali samotné orgány Reformaty”. Ako protiargument uvádza, že nový konateľ Reformaty ich dostal za tri a pol roka dovedna 15 v celkovej hodnote 674 eur. Ak čitateľom pripomenieme, že dorubenie dane a pokuta od Daňového úradu dosiahla výšku viac ako 72 000 eur, tak k tomu niet čo dodať! “Kvalita” vedenia účtovníctva pani Danišovou je pritom viac než detailne zachytená v správe synodálnej komisie, ktorá konštatuje vysoký počet veľmi závažných pochybení. Kto pozná históriu Reformaty do roku 2014, pritom vie, že tieto výhrady okrem iného aj k účtovníctvu boli pomerne časté (na zasadnutiach GP a DR). Pokuty za oneskorené podanie výkazov dve hodiny po termíne, ktoré vytýkajú Štefanovi Sabolovi, sú vzhľadom k tomu, že bol konateľom a účtovníkom v jednej osobe, z pohľadu vyťaženia a časového stresu oveľa skôr pochopiteľné!  V žiadnom prípade sa však nedajú porovnávať s vedomým zavádzaním a klamaním predstaviteľov cirkvi a Daňového úradu v desiatkach tisícoch eur, ako sme to videli do roku 2014!

Konflikt záujmov

V ďalšej časti, ktorá sa zaoberá “konfliktom záujmov”, sa predsedníctvo cirkvi snaží spochybniť osobu Štefana Sabola ako ekonóma a konateľa v jednej osobe, zrejme v snahe obhájiť tandem Daniš – Danišová. Keby boli veci v cirkvi, a tiež voči štátnym inštitúciám v poriadku, tento “konflikt záujmov” by určite nepatril medzi najdôležitejšie. Za oveľa závažnejšie považujeme konflikty záujmov tzv. podriadených osôb, keď napr. brat Damankoš je podriadený biskupovi VD, ktorý s ním sedí v GP. A takýchto “prepojených” a “závislých osôb je v GP podstatne viac. Systémovo sa napr. konfliktom záujmov vo svojom návrhu zaoberá JUDr. Juraj Čech.

Z tohto pohľadu rovnako absurdne pôsobí nedávny návrh GP, aby práve Marián Damankoš viedol Generálny hospodársky výbor. Kto si prečítal článok nového podpredsedu GHV “Očakávam veľké zmeny…” v poslednom EPsT si nemohol nevšimnúť zmenu rétoriky vo vyjadreniach o spoločnosti Reformata:

• • “Nikto však nepreukázal rozkrádanie, ako to občas čítame či počujeme.” Úlohou komisie nebolo, či niekto kradol – nie sme polícia ani orgány činné v trestnom konaní (!), ale to, či bolo účtovníctvo vedené v súlade so zákonom, a ako efektívne sa hospodárilo. To, že pri lepšom hospodárení by mohla mať Reformata ročne niekoľko desiatok až stoviek tisíc eur viac, je v správe jasne konštatované. A o dosiahnutie tohto stavu by mala cirkev snažiť! Nie sa “uspokojiť” s tým, že údajne nik nekradol…
  • “Objavujú sa však informácie, že ani výmena vedenia, ktorú zorganizovalo predchádzajúce vedenie ECAV, nepriniesla také zásadné zmeny, aby príjmy z Reformaty priniesli očakávané zlaté vajíčka.” To je ďalšie neurčité, neprofesionálne, ale o to viac manipulatívne vyjadrenie, ktoré nie je hodné predsedu odbornej Komisie (iba ak toho politicky dosadeného), pretože táto problematika bola na komisii tiež analyzovaná. Zdroje, ktoré Reformata v rokoch 2014 – 2018 vytvorila, sú totiž  štyrikrát väčšie, ako je priemer za uplynulých 11 rokov! O podstatnom zvýšení transparentnosti riadenia a pravidelnom reportingu na P-ECAV, GP a Synodách nehovoriac. Keďže v tomto období bolo ešte stále platných množstvo nevýhodných zmlúv, ktoré podpísalo staré vedenie, zmena určite nebola možná skokovo. Reformata však nepochybne má potenciál zvyšovania odvodov do ECAV, a to aj pri súbežnej realizácii potrebných investícií.
  • “Niekedy mám pocit, že bolo viac energie investovanej do dokazovania neschopnosti starého vedenia, ako do samotnej správy nehnuteľností.” Pán Damankoš, vy ste spadli z Marsu? Viete, aké to bolo ťahať doklad po doklade, tabuľku po tabuľke od bývalých konateľov? S akou právnou a účtovnou neistotou sa noví konatelia museli vyrovnať? A popri tom robiť prehodnotenie zmlúv, opravu bytov, akumulovať zdroje na opravy, čo sa aj podarilo, keď pri odchode Štefana Sabola boli k dispozícii na bankovom účte ECAV disponibilné zdroje vo výške viac ako 500 000 eur?
  • “Okrem toho tam bývajú ľudia, ktorým sme donedávna nemohli zvyšovať nájmy, lebo to štát zakázal (tzv. regulované nájomné, pozn. red.).” Tu by sa na predsedu synodálnej Komisie patrilo uviesť, že bývalí konatelia V. Daniš a J. Mlynár neuplatnili tzv. deregulačný zákon z roku 2012, a tým spôsobili cirkvi škodu, ktorá do roku 2019 dosiahla hodnotu viac ako 73 000 eur! Rovnako nevyužili ani inflačnú doložku v zmluve budovy Svoradova 1, čím cirkev prišla o ďalších 48 000 eur.

Brat Damankoš, len vzhľadom k tomu, že bývalí konatelia nevyužili v roku 2012 možnosť zrušiť tzv. regulovaný nájom, a tiež kvôli neuplatneniu inflačnej doložky na Svoradovej 1, prišla cirkev o viac ako 120 000 eur. Vy ste v tom čase už boli v Generálnom presbyterstve, ktoré bolo do roku 2014 Valným zhromaždením Reformaty. Ako jeden predstaviteľov širšieho vedenia ECAV sa ešte stále sa utešujete tým, že nikto nič neukradol? A veľmi dobre viete, že tých nehospodárnych prípadov je ešte oveľa viac…

Investície a “dary”

Keď prekrútiť, tak všetko a poriadne! Aj taký podtitul by mohla mať časť o investíciách a “zisku”, ktorý Reformata vytvorila. Zvláštnosťou tejto sekcie je to, že sa venuje obdobiu od roku 1997 do roku 2014, čím predsedníctvo jasne dáva najavo, za koho bojuje. Zámerom je zrejme dokázať, že pomerne nízke odvody z Reformaty do ECAV po rokoch (2003 až 2014) kompenzujú investície, kde však už časové rozlíšenie – priradenie ku konkrétnemu roku chýba. Čo sa týka odvodov do ECAV, výrazný výpadok v rokoch 2007 až 2012 autori opticky kompenzujú tým, že roky s nulovým odvodom radšej vynechali. Tri najväčšie investície sú kontroverzná oprava vily na Vlčkovej ulici, nadstavba podkrovia Palisády 46 – 48 a oprava budovy na Svoradovej 1.

Práve tá oprava vily na Vlčkovej, ktorá stála cirkev viac ako 150 000 eur (čo je 4,5 mil. SKK), zrejme aj kvôli tomu, že viaceré položky boli výrazne predražené. Niet sa čomu diviť, keďže žiaden tender na investíciu zrejme ani neprebehol, vzhľadom k tomu, že  jedna firma bola zo sídla jedného konateľa a druhá firma zo sídla druhého konateľa. Pochybnosti vyvoláva aj tvrdenie Vladimíra Daniša, že nemal na opravu dosť peňazí, a tak si musel požičať v prepočte cca 100 000 eur z fondu Beckovskej viesky. Nechápeme prečo, keď len vila na Vlčkovej za 10 rokov na prenájme zarobila viac ako 23 miliónov SKK, čo je viac ako 760 tisíc eur. A vo fonde Beckovskej viesky v tom čase toľko peňazí nebolo. A napriek nízkym odvodom do ECAV ani do roku 2014 sa peniaze do fondu BV nevrátili…

Nadstavba s bytmi na Palisádach 46 – 48 zas budí oprávnené podozrenie najmä tým, že po naozaj detailnom a precíznom ukončení prác pôvodným dodávateľom, bolo na tejto stavbe – oproti pôvodnému rozpočtu 187 918 eur – preinvestovaných ďalších 26 752 eur, pričom fakturované boli podobné práce, ako realizovala prvá firma. Dnes už predsedníctvo cirkvi pre túto investičnú akciu udáva náklad 252 tisíc eur, čo je oproti pôvodnému projektu nárast o cca 65 000 eur!

Posledná z troch uvedených investícií by tu ani byť spomenutá byť nemala, keďže budova na Svoradovej 1 bola v čase opravy za 65 000 eur v nájme spoločnosti Poľnoprofit. Napriek veľmi nízkemu nájmu však táto oprava nebola zrealizovaná v rámci platnej zmluvy. Kvôli tejto investícii bola zmluva, pôvodne podpísaná v roku 2001, v roku 2008 znova predĺžená, a to na ďalších 20 rokov: do roku 2028! O výške nájmu nehovoriac, pričom rozčarovanie budí najmä to, že poznáme aj ceny, za aké nájomca prenajíma tento objekt ďalej…

Investície teda zdôvodnením nízkeho odvodu do ECAV rozhodne nie sú. Rovnako ako to nie sú ani menšie dary na podporu zariadení či akcií ECAV, ktoré predsedníctvo cirkvi uvádza, kde Reformata prispela čiastkou 1600 eur v rozmedzí rokov 1997 – 2014, čo predstavuje cca 100 eur ročne.

Nič sme nevysvetlili, tak vás aspoň zdiskreditujeme!

Spomenuli sme problémy s účtovníctvom, daňovým úradom, nízke odvody do ECAV, problémové investície. Bolo by ešte vhodné spomenúť nevýhodné nájomné zmluvy a divoké podnikanie, kedy sa bez vedomia cirkvi na cirkevných budovách veselo zarábalo (Panenská 25, doteraz nevysvetlená dva rôzne dodatky k jednej nájomnej zmluve vystavené v jeden a ten istý deň). Problémom a tragédiou nového vedenia ECAV, ale aj Evanjelickej cirkvi ako takej je to, že ani v tejto rozsiahlej a jedovatej správe nevysvetlili vôbec nič. Ak tomu neveríte, zoberte si znova správu Synodálnej komisie a prejdite si bod po bode, kauzu po kauze. Nenájdete nič.

Preto ten plošný útok na všetkých, ktorí žiadajú riešenie toho stavu, či už je to Asociácia slobodných zborov Evanjelickej cirkvi, čitatelia časopisu Lutherus, alebo jednoducho evanjelici, ktorí takéto škandály jednoducho odmietajú. Plošný útok sa vedie na zamestnancov a orgány bývalého Tranoscia a na tejto Synode aj na bývalého konateľa Reformaty Štefana Sabola a Dozornú radu. Hlúposti a bezvýznamné detaily, ktoré vo svojej správe uvádza súčasný konateľ B. Rybnikár, totiž komentujú spôsob vedenia účtovníctva, metodiku účtovania, administratívne nedostatky a prípadne aj niektoré menšie pochybenia, ktoré vznikli zrejme vyťažením ekonóma zastávajúceho súbežne aj funkciu konateľa. V porovnaní s tým, čo sa riešilo do roku 2014, sú to drobné nedostatky, a hlavne tu chýba úmysel poškodiť, resp. konať vo vlastný prospech. Nebolo tu potrebné riešiť ani škandál s predraženým leasingom firemného auta, ktoré svojho času užíval V. Daniš, pretože nový konateľ žiadne auto nemal.  Mení to niečo na tom, že až za pôsobenia Štefana Sabola konečne vznikla vyvážená zmluva medzi Reformatou a ECAV? Mení to niečo na tom, že zdroje, ktoré za jeho pôsobenia Reformata vytvorila, boli v priemere štyrikrát väčšie ako zdroje vytvorené za uplynulých 11 rokov? Nie. To je teda odpoveď na šírenie demagógie a poplašných správ, ktoré začal šíriť B. Rybnikár, ale aj Ivan Eľko a Ján Brozman. Čo iné im ostáva?!

Podobne to prebehlo aj v Tranosciu, ktorému sa správa tiež detailne venuje. Ale ak by si nové vedenie cirkvi a Tranoscia bolo svojimi argumentami isté, prečo sa potom bránia diskusii? Prečo na stránkach EPsT zverejnilo sprosté a zavádzajúce správy predstavenstva Tranoscia, ale odmietlo uverejniť odpoveď, za všetkých spomeňme iba jedného: bývalého predsedu predstavenstva Tranoscia? Nebude to podobné aj na Synode 2020: našich klamstiev a vymyslených konštrukcií sa nedotýkajte, lebo pri prvom dotyku s realitou sa rozpadnú? Taká je viera, také sú ich “argumenty”.

IE & JB: “Z tohto hľadiska to bol riskantný, morálne úbohý, ale strategicky geniálny ťah”

Nie, vážené predsedníctvo, nebol to vôbec geniálny ťah. Stačilo jediné, a to povedať “DOSŤ” do očí bijúcim podvodom, špekuláciám a neefektívnemu hospodáreniu. Nie je za tým urazené ego, nie je za tým politika, len úprimný zámer očistiť ECAV týchto podvodov, machinácií, a tiež manipulácií, ako sme ich videli pri voľbách. Ako bolo uvedené v správe synodálnej komisie, tak aj v tomto článku nevysvetlili, ste ako predsedníctvo cirkvi vôbec nič, akurát ste predviedli to, ako sa viete biť za svojich kamarátov, lenže v tomto prípade na úkor ECAV. Preto vznikla Asociácia slobodných zborov, aby spojila všetkých, ktorí takéto kauzy, neefektivitu a absenciu akejkoľvek morálky neakceptujú. Všetkých, ktorí požadujú cirkev presne takú, akú píšete na začiatku: “svätú a bez úhony” (Ef 5, 27). Ale nielen proklamačne, ale naozaj – v slovách aj skutkoch.

IL & JB: “Vyvolali populizmus v štýle, akoby naša cirkev nebyť prípadu Reformata mala peniaze na všetko. To sa negatívne zúročí v roku 2020, keď bude pripravovaný zákon o financovaní cirkví a cirkev bude mobilizovaná k úplne inej miere darcovstva.”

Preto ten zúrivý, hoci obsahovo prázdny protiútok: ide o peniaze. Darcovstvo nepochybne patrí k cirkvi, ale k cirkvi patrí aj morálka, pravda, láska a trpezlivosť. A rovnako aj transparentnosť, dôvera a úprimnosť. V tomto kontexte odmietame hazardovať s peniazmi evanjelikov a nalievať ich do systému, kde sú diery ako v Reformate do roku 2014! Tam sa stratí nielen váš vysnívaný milión a pol, ale aj oveľa viac! Už tu bol spomenutý citát, že kto je nespravodlivý v malom, je nespravodlivý aj vo veľkom. Keď ste nespravodlivo a neobjektívne riešili Reformatu, kde je záruka, že budete objektívne riešiť niečo iné?

Je tu ešte jeden aspekt, na ktorý ste pozabudli. Všetci sa prebiehajú v tom, ako je potrebné zvýšiť odvody zo zborov. Nediskutuje sa o iných zdrojoch, len o tom jednom, na ktorý sa aplikujú rôzne čerpadlá s rôznou charakteristikou a výkonom (ZED, GHV, GP a pod.).  Doslova tu vznikla súťaž v tom, kto tie ovečky lepšie a viac oholí.

Všetky iné alternatívy sa zavrhujú. Poslať peniaze na zbor – kdeže, kto bude robiť mzdovú agendu, kde pôjde farár, keď v zbore skončí? Skoro neriešiteľné úlohy (1. účtovníčka, 2. do iného zboru)…

Keď sa povie, že peniaze mohli byť aj z Reformaty, tak dostaneme asi takú odpoveď, ako to vidíme v správe predsedníctva cirkvi. Nie je z čoho! Reformatu nechajte bokom, potrebujeme predsa aj vreckové…

Keď sa povie, že je potrebné znížiť náklady a reštrukturalizovať cirkev, nastane ticho. Keď sa povie, že je potrebné zrušiť dištriktuálne úrady, nastane až ohlušujúce ticho. No toto snáď nie, oni nás chcú zrušiť…

A tak prístup nového vedenia pomaly začína pripomínať jednu známu reklamu z bankového sektora: “Postaráme sa o vaše peniaze.” Vedenie cirkvi širokej evanjelickej verejnosti oznamuje, ako je na to cirkev zle, v akom je ohrození. Ako rastie minimálna mzda a ako “pomaly” štátny transfer, hrozí nám kríza. O tom, že Klátik, Lukáč a Vagaský to mnoho rokov zvládali aj tak, radšej nič nehovorte, budeme vyzerať ako neschopní…

Keď je však stav taký kritický a ohrozenie cirkvi také veľké, prečo naši predstavení, okrem písania do Evanjelického posla spod Tatier, nezačnú sami od seba. Keď je situácia taká vážna, mohol by sa brat generálny biskup presťahovať do niektorého z väčších, novo opravených bytov a vilu na Vlčkovej môžeme znova prenajímať. Získavame možno aj 100 000 eur ročne. Generálny dozorca by zas mal dostať úlohu zabezpečiť 300 000 eur ročne z podnikateľskej činnosti. Podpredseda GHV M. Damankoš pripraví finančný model fungovania ECAV bez dištriktuálnych úradov – úspora 800 000 eur ročne. Branislav Rybnikár zas pripraví a zrealizuje návrh na zabezpečenie priebežnej rekonštrukcie bytov – pri ročnom odvode 300 000 eur do ECAV na platy duchovných. Nebol by čas na písanie nezmyselných správ, ale cirkvi by to len prospelo.

Ani na chvíľu nepochybujem o tom, že v takom prípade by ani s tým darcovstvom nebol žiaden problém. Nebolo by potrebné ani toľko sľubovať, motivovať, ani sa vyhrážať.

Jednoducho stačí ísť príkladom!

Za Asociáciu slobodných zborov Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku
Jaroslav Mervart, bývalý člen DR Reformata
Imrich Lukáč, bývalý generálny dozorca
Miroslav Klima, bývalý člen GHV

 

ilustračné foto: pixabay.com