Príprava na Synodu ECAV 2023
O situácii v ECAV bolo už napísané dosť, či už hovoríme o hodnotení súčasného stavu, o (konštruktívne) kritických názoroch, alebo o návrhoch, čo a ako zmeniť. A dostali sme aj veľa podnetov od našich podporovateľov a sympatizantov. Vzhľadom na zaujímavú zbierku podnetov a názorov, niektoré z nich (tematicky usporiadané) uvádzame v tomto článku.
Prvá téma sa týka „slobodných“ volieb, do ktorých sa nedostane nik (z 300-tisíc evanjelikov), kto nevyhovuje úzkemu a do seba zahľadenému vedeniu ECAV. Lenže v normálnej demokratickej štruktúre majú byť funkcionári či reprezentanti volení širokou (v našom prípade evanjelickou) verejnosťou! Obmedzenie práva širokej verejnosti slobodne voliť tými, ktorí sú vo funkciách a voľby pripravujú, je priamym popretím demokracie. Takéto konanie vykazuje známky totalitného režimu, s ktorým je tak často spájaná uzurpácia moci!
Druhá téma sa týka nájmov, predaja a opráv cirkevných budov, kde sa často obchádzajú cirkevné a niekedy aj štátne predpisy, a potom tie nájmy, ceny či investície aj tak vyzerajú: nájmy a predaje zvyčajne visia až „proklatě nízko“ a investície sú zas, naopak, veľmi často predražené. Na cirkevných budovách tak často podnájomníci zarábajú viac, ako z nich dostane samotná cirkev!
Ďalší komentár sa týka všeobecne známeho faktu, že ľudia vo vedení ECAV nehospodária s peniazmi, ktoré zarobili, hoci sa tak často tvária. Slovo hospodáriť je odvodené od slova hospodárny, a preto v tejto situácii namiesto toho treba povedať, že míňajú štátne príspevky a peniaze z cirkevných zborov. Navyše až príliš často nekoncepčne, neefektívne a hlavne netransparentne (čo vždy vzbudzuje podozrenie – a od podozrenia je už iba krok k nedôvere).
Zaujímavý je aj komentár, že pre príspevkové organizácie (nadácie a pod.) podľa platnej legislatívy platia veľmi prísne pravidlá, avšak aj títo naši „správcovia“ by sa mali v prvom rade zodpovedať tým, ktorých peniaze spravujú. Spôsob informovanosti v štýle „raz do mesiaca napíšeme pár riadkov o činnosti generálneho presbyterstva“ v štýle „skoro nič nekvantifikujeme a vážne veci väčšinou ani nespomenieme“ –– to nie je služba verejnosti, ale skôr výsmech evanjelickej verejnosti.
Ďalšia téma hovorí o tom, že títo „správcovia“ vlastne nič (resp. iba máločo) vedia urobiť sami: chýba iniciatívna a manažérska schopnosť dotiahnuť projekt v stanovenom čase a stanovených nákladoch. Zato však nemajú problém pýtať si odmenu v nadväznosti na hodnotu transakcie!!! A ak sa niečo nepodarí, tak to zvyčajne hodia na svojich „podriadených“.
Ak je potrebné niečo opraviť alebo komerčne využiť, tak to skoro vždy znamená iba (zle) prenajať alebo predať. Napríklad na poslednom zasadnutí generálneho presbyterstva sa hovorilo o budove na Panenskej ulici. Ako evanjelici by sme chceli vedieť, koľko peňazí vie cirkev z vlastných zdrojov investovať do opravy tejto budovy. Chceme vedieť, ako efektívne ste v generálnom presbyterstve a Reformate od roku 2018 pracovali, koľko ste dokázali zarobiť, ako ste dokázali nadviazať na efektívne hospodárenie svojich predchodcov (najmä Štefana Sabola, ktorého ste „za odmenu“ poslali na súd!). Otázka však stojí aj takTo: Ako ste vy dokázali zhodnotiť zverený majetok?!
Komunikácia je zvyčajne tou základnou zložkou fungovania každej organizácie. Keď v normálnom demokratickom štáte zvolia predsedu vlády, predsedu parlamentu alebo prezidenta, ten, aj keď vyšiel z nejakej strany, zvyčajne povie, že chce byť prezidentom, resp. zástupcom všetkých občanov. V ECAV nový generálny biskup (!) na synode (!) po voľbách povie niečo v štýle, že „s teroristami sa nevyjednáva“, a celé roky nereaguje na žiadne návrhy na zlepšenie situácie v cirkvi, čím veľkú časť evanjelikov v podstate z cirkvi vylučuje! A v týchto podivne fungujúcich štruktúrach (kresťanskej cirkvi!) mu normálne prejde to, čo negatívne poznačí fungovanie cirkvi na veľa rokov! To sme kde – v Severnej Kórei alebo na Slovensku? V kresťanskej cirkvi alebo v nejakej komerčnej sekte?!
Reakciou na nedávny článok na www.asloz.sk bol komentár, ktorý hovorí o tom, že členovia širšieho vedenia ECAV sa v podstate rozhodujú kolektívne a anonymne. To znamená, že za svoje rozhodnutia – zlé či dobré, efektívne či neefektívne – nenesú priamu zodpovednosť. Takéto, z pohľadu kompetencií a zodpovednosti nevyvážené riadenie je vo všeobecnosti považované za nefunkčné a je smutné, že to vidíme práve v evanjelickej cirkvi!
Ďalší komentár hovorí o (ne)nahraditeľnosti. Za týchto okolností vás asi ani veľmi neprekvapí, že viacerí z týchto cirkevných predstaviteľov uvažujú nad tým, čo by bolo potrebné legislatívne zmeniť, aby tam mohli ostať ešte dlhšie. To, že takéto nevyvážené, nespravodlivé a nefunkčné riadenie evanjelickej cirkvi nevyhovuje, im zrejme nevadí, pretože z ich (osobného) pohľadu takýto flek a takéto nastavenie (kompetencií a zodpovednosti) v žiadnom inom zamestnaní nenájdu! Aj preto sa im zdá mandát na dve funkčné obdobia nepostačujúci, „najlepšie“ by bolo (pre nich), keby tam mohli ostať doživotne!
Zrejme iba málokto z týchto ľudí si je vedomý dramatického morálneho a finančného úpadku cirkvi, do ktorej ju svojím konaním oni sami priviedli. A rovnako si zrejme nie sú vedomí ani toho, že výsledkom ich „politiky“ je okrem iného aj to, že už ani na miesta seniorov a seniorálnych dozorcov skoro nik nemá záujem ani kandidovať! A tak sa „na veľké prekvapenie“ hlásia iba staré známe, recyklované a zdiskreditované štruktúry!
To nevidíte, do akého stavu ste svojím konaním túto cirkev priviedli? Nielen do stavu vlažnosti a nezáujmu, ale až znechutenia? Žiť z minulej slávy slávnych osobností ECAV sa dlho nedá! Čo si myslíte, koľko zo súčasných funkcionárov by ostalo vo svojich funkciách, ak by sa evanjelickej cirkvi minuli všetky zdroje a príjmy? Keby evanjelická cirkev v katastrálnom území Starého Mesta už nevlastnila žiadne budovy a nepoberala príspevok zo štátu?!
Veľa komentárov sa týka témy hierarchickej organizácie, ktorá je Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania celkom cudzia. Snaha o direktívne riadenie a vybudovanie obludnej hierarchickej štruktúry je opakom tej tak veľmi známej a pravdivej vety, že všetka moc pochádza zo zborov! Máme tu direktívne (a čo je ešte horšie, subjektívne) rozhodovanie o tom, koho a kam strčíme (prepáčte, umiestnime), aké kompetencie majú či nemajú cirkevné zbory, koľko sú povinné platiť a kto môže nakladať s majetkom cirkevných zborov!
Ako veľmi je tento archaický, nedemokratický a – nebojme sa povedať – aj nekresťanský model vzdialený pôvodným ideálom ECAV! Na počiatku nebolo ani reči o direktívnom riadení, ale, naopak, cirkevné zbory boli v pozícii akýchsi akcionárov, ktorí sa vyjadrovali k založeniu, resp. dnes k smerovaniu koordinačného centra ECAV, a ktorí by si mali slobodne voliť (odborne aj osobnostne schopných) manažérov, ktorí sú schopní túto ich vôľu naplniť! Viete si predstaviť väčší rozdiel medzi pôvodným zámerom vzniku a poslania ECAV a tými zámermi, ktoré realizuje, resp. v budúcnosti avizuje realizovať súčasné vedenie ECAV?!
Kto riadi koho?
Kedy si cirkevné zbory uvedomia zásadný rozdiel medzi akcionárom a zamestnancom? Medzi tým, kto sa na základe svojej slobodnej vôle podieľa na založení, nastavení a fungovaní organizácie, a tým, kto je zamestnancom, a teda podriadeným v tejto spoločnosti? Ak sa cirkevné zbory nezačnú znova správať ako slobodné, zvrchované a suverénne jednotky, ktoré spoločne určujú zámery a smerovanie ECAV (ciele, prostriedky, a personálne obsadenie), tak je Evanjelická cirkev v ohrození.
Z uvedených komentárov je totiž zjavné, že súčasná organizačná štruktúra a spôsob riadenia je nefunkčný, pretože neslúži, resp. v praxi nereflektuje záujmy cirkevných zborov. V spoločnosti vo všeobecnosti vidíme úpadok záujmu o cirkev a na úrovni cirkevných zborov často vidíme aj neistotu či nevedomosť (malé právne povedomie) o postavení a právach cirkevného zboru. Vedenie ECAV tento stav zneužíva na zavádzanie direktívnych metód riadenia – na koncentráciu moci na úrovni legislatívnej, organizačnej, personálnej aj finančnej, a to dokonca bez toho, aby cirkevným zborom (či všetkým evanjelikom) bezodkladne, resp. pravidelne poskytovali všetky komplexné a úplné informácie. Napriek tomu, že cirkevné zbory sú z pohľadu legislatívy samostatné právne subjekty, v optike tých neohrozených „vládcov“ sú vnímané ako podriadené organizačné jednotky,
- ktorým poskytneme alebo neposkytneme farára,
- ktoré budeme na základe nariadenia „zhora“ spájať či dokonca rušiť,
- ktorým dáme výmer, koľko majú zaplatiť,
- ktorých budeme disciplinárne stíhať, zastrašovať a podobne,
- pri ktorých uvažujeme o tom, že ich majetok by za určitých okolností mohol prejsť pod správu „centra“!
Takéto správanie je však úplne pomýlené a nemiestne! Ak vedenie ECAV niečo od cirkevného zboru chce, môže so zástupcami zboru rokovať, a keď sa dohodnú, tak na základe spoločného záujmu uzavrieť zmluvu. Vedenie ECAV nemá právo minimálne vo finančných, resp. majetkových záležitostiach niečo cirkevnému zboru predpisovať!
Či ste niekde videli, aby volení manažéri – prepáčte za výraz – buzerovali a riadili akcionárov, ktorí stáli pri vytvorení spoločnosti? To je v normálne fungujúcej organizácii nemysliteľné! Manažéri sa zodpovedajú akcionárom, nie akcionári manažérom!!!
Poznajte a presadzujte svoje práva
Blíži sa Synoda ECAV 2023. Vyzývame preto členov cirkevných zborov, aby dávali veľký pozor a informovali sa, kto a ako na synode zastupuje záujmy cirkevných zborov. A ak sa takýto synodál spreneverí vierouke ECAV, Augsburskému vyznaniu, resp. záujmom cirkevných zborov v senioráte, tak je potrebné čím skôr ho z tejto funkcie odvolať – kým nebude neskoro!
Zopár príkladov
Stačí, aby ste sa napríklad spýtali svojich zástupcov na synode, aké dôsledky žiadali vyvodiť zo zlyhania generálneho predsedníctva ECAV, ktoré podpísalo súhlas s čiastočným zatienením cirkevnej budovy bez súhlasu kompetentných orgánov ECAV! Ak nežiadali nič, tak sa pýtajte prečo. To sa v evanjelickej cirkvi nestalo prvýkrát, a takéto drahé prešľapy a svojvoľné konanie by sa (znova) opakovať nemali!
Taktiež sa môžete spýtať Mariána Damankoša, rovnako ako aj niektorých ďalších synodálov, ako vnímajú svoju (spolu)zodpovednosť za to, že keď ako generálne presbyterstvo boli v rokoch 2012 – 2014 aj Valným zhromaždením spoločnosti Reformata, teda v tom období, ktoré bolo neskôr kontrolované aj daňovým úradom, ktorý konštatoval porušenie zákona o vedení účtovníctva a tiež zákona o daniach, na základe čoho musela cirkev zaplatiť vyše 72 000 eur. Uvedené obdobie bolo poznačené aj množstvom pochybných zmlúv a káuz, ktoré stáli cirkev desiatky až stovky tisíc eur!
Ako si vtedy členovia generálneho presbyterstva plnili svoje povinnosti? Tak nedbalo, že na to ani neprišli? Alebo o tom vedeli, ale nič nerobili? Ako vníma napr. Marián Damankoš v tomto kontexte zodpovednosť členov generálneho presbyterstva za tieto závažné zlyhania a straty?
Meno Mariána Damankoša spomíname v tomto kontexte preto, lebo na prvej Synode ECAV 2022 bol predkladateľom uznesenia o tom, že treba podať žalobu na viacerých konateľov Reformaty. Spýtajte sa ho, či bolo podľa neho správnym riešením (podľa nášho názoru to bolo odporné a alibistické) podať žalobu na viacerých konateľov Reformaty bez ohľadu na to, či títo boli súčasťou problému, alebo jeho riešenia? Pripájame text tohto uznesenia: „Synoda ECAV poveruje predsedníctvo ECAV, konajúce ako jediný spoločník spoločnosti Reformata, s. r. o., podať žalobu na všetkých bývalých konateľov (Daniš, Mlynár, Valovičová, Sabol) za spôsobenú škodu spoločnosti tam, kde na základe právneho stanoviska bude reálna šanca na úspech v spore.“
Pán Marián Damankoš bol po celý čas členom generálneho presbyterstva (v období 2012 – 2014 aj v roku 2018), ale asi ani nevie, čo sa vtedy dialo a stalo – a preto to navrhol dať (v roku 2022!) na súd?! Otázka však stojí aj takto: Ako si on plnil svoje povinnosti ako člen generálneho presbyterstva (a ďalší členovia s ním)?! Hovorí mu ešte niečo podobenstvo o trieske či brvne v oku z podobenstva v Matúšovi 7, 1 – 5?
Týmto pochybným uznesením tak rozohral veľmi divnú hru – mohli by sme povedať aj paródiu na spravodlivosť: padni, komu padni, ale hlavne to prehoďme na úroveň konateľov a my (v generálnom presbyterstve) sme znova čistí, resp. zo zodpovednosti von?
Ale skutočne je to tak? Čo je to za podivnú štruktúru, ktorá má kompetencie riadiť a v určitom období je dokonca štatutárom (valným zhromaždením) spoločnosti, ale za nič nezodpovedá? Na čo tam potom je?!
Výzva na záver
Vo svete sa hovorí, že každý národ má takú vládu, ako si zaslúži – samozrejme, za predpokladu demokratických volieb. Tak aj my v našich cirkevných zboroch urobme niečo preto, aby sme mali takých reprezentantov, ktorým bude na cirkevných zboroch, na demokratickom charaktere ECAV a na jej poslaní skutočne záležať!
Prvý predpokladom je angažovanosť a záujem o veci cirkevné, druhým je aktívne presadzovanie záujmov „akcionárov“ cirkvi, teda cirkevných zborov, pretože práve tam prebieha skutočná evanjelizácia! A tým tretím je stanovenie náročných úloh, efektívna kontrola činnosti, ale aj všetkých nákladov, aby biskupské úrady boli aj v praxi biblickými služobníkmi tých, ktorí im dali svoju dôveru – cirkevných zborov!
A všetky pokusy o puč (resp. uzurpáciu moci), ktoré už boli zrealizované, resp. ktoré sa pripravujú (ovplyvňovanie volieb, nedostatočné informovanie, presadzovanie hierarchického modelu a direktívnych metód riadenia, správa majetku cirkevných zborov), je potrebné rázne odmietnuť!!!
Asociácia slobodných zborov
Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku
Ilustračné foto: pixabay.com
