4. nedeľa po Svätej Trojici
Jezu Kriste sveta Spasiteľu, všetkých verných dobrý učiteľu, neustále, Ty náš Pane, vyučuj nás! By sme v milosrdenstve vždy stáli, nesúdili, ale odpúšťali. Blížnym radi dali z toho, čo nám Ty dáš. Amen.
Ježiš odišiel na Olivový vrch.Zavčasu ráno však vošiel zase do chrámu a všetok ľud prišiel k Nemu; posadil sa a vyučoval ich.Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu, pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedkua povedali Mu: Majstre, túto ženu pristihli, keď cudzoložila,a Mojžiš (nám) v zákone prikázal takéto ukameňovať; čo povieš Ty?Ale to povedali, aby Ho pokúšali a mohli obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi.Keď sa však neprestávali spytovať, vzpriamil sa a riekol im: Kto je z vás bez hriechu, nech prvý hodí po nej kameňom.A zase sa zohol a písal po zemi.Keď to počuli, odchádzali po jednom, počnúc od starších, takže zostal sám a žena, ktorá bola v prostriedku.Ježiš sa vzpriamil a riekol jej: Žena, kde sú? Nikto ťa neodsúdil?Odpovedala: Nikto, Pane! Nato jej povedal Ježiš: Ani ja ťa neodsudzujem, choď a odteraz viac nehreš.
J 8, 1 – 11
V jednej našej nábožnej piesni spievame: Ježiš hriešnikov prijíma. Že je tomu tak, o tom nám dáva dôkaz aj náš biblický text o žene cudzoložnici. Nič potešiteľnejšieho nechce nám tento text povedať, ako práve to: „Ježiš sa od kajúcich hriešnikov neodvracia.“ Práve 4. nedeľa po Sv. Trojici nás svojou témou vedie k milosrdenstvu a odpusteniu.
Prijímať hriešnikov, s láskou pristupovať práve k tým, od ktorých sa iní s opovrhnutím odvracajú, to nie je závidenia- hodná úloha. Mnohí to nechápu, keď nevedia zlomiť palicu nad niekým, kto sa prehrešil. Mnohým ľuďom sa zdá, že sa to patrí, že je to i kresťanské a pobožné dištancovať sa od hriešnika. Ukázať, že ním opovrhujeme. A predsa na tento nepopulárny postoj, uznanlivo sa skloniť aj k hriešnikovi sa podujal Kristus. On prišiel práve k tým, od ktorých sa iní odvracajú.
Farizeji a zákonníci v dobe Kristovej zjavných hriešnikov prijímať nechceli. Náš dnešný text nám ukazuje, že boli ochotní ženu, ktorá bola prichytená pri prestúpení 6. Božieho prikázania, kameňovať. Mali na to právny podklad. Mojžiš prikázal Židom za niektoré hriechy trestať človeka ukameňovaním. A tu majú k tomu príležitosť.
Tak tomu bolo v minulosti aj v dejinách cirkvi. Uplynulý týždeň sme si pripomenuli upálenie majstra Jána Husa. Cirkevný koncil chcel vziať spravodlivosť do vlastných rúk. Rozhodli sa upáliť kňaza, o ktorom sa uzhodli, že je kacír.
Ale aj dnes, keď sa zdá, že sa niekto voči niečomu previní alebo bol len ohovorený, ľudia sú ochotní odvracať sa od takého človeka, ukázať, že ním pohŕdajú a možno znovu aj cirkevný snem- synoda. Málo myslíme na slová Písma Svätého: „Nesúďte, aby ste neboli súdení. Buďte milosrdní, ako je milosrdný Váš Otec v nebesiach.“
Ježiš pristúpil aj k žene hriešnici s milosrdenstvom a odpustením. Zákonníci sa Ho pýtajú, čo so ženou cudzoložnicou? To nebola ľahká otázka, to bol chyták, aby mohli Ježiša obžalovať, ako hovorí aj náš text: „Ale to povedali, aby Ho pokúšali a mohli obžalovať.“ Keby bol Ježiš povedal: „Ukameňujte ju!“, boli by Ho Jeho nepriatelia obžalovali pred Pilátom, lebo Rimania v tejto dobe už zakazovali Židom kameňovanie. Keby bol povedal: „Nekameňujte ju!“, boli by Ho obžalovali pred ľuďmi, že ruší Mojžišovské nariadenia.
Čo urobí Ježiš? Text hovorí: „Ježiš sa zohol a písal po zemi.“ Keď sa Ho však neprestávali spytovať, vzpriamil sa a riekol im: „Kto je z vás bez hriechu, nech prvý hodí kameňom.“ Tým chcel povedať: „Mohli by ste trestať túto ženu pre prestúpenie Božieho prikázania, ak by ste sami nikdy nijaké Božie prikázania neboli prestúpili. Ale ak ste sami priestupníkmi Božích prikázaní, chcete trestať túto ženu?“ Napokon uznali, že nemajú práva súdiť iného, keď sami spadajú pod Boží súd. Odchádzali od starších, možno práve preto, že ich hriechov, na ktoré si spomenuli, bolo najviac. Ježiš zostal sám so ženou. Ježiš, ktorý bol sám bez hriechu, by mal právo túto ženu odsúdiť. Mal by právo ju aj ukameňovať. Ale Ježiš hriešnikov prijíma. Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodcudzujem. Choď a odteraz viac nehreš!“
Mohlo by nám ešte napadnúť: „ Nebol Ježiš k hriechom ľudí ľahostajný?“ Ale On nie z ľahostajnosti voči hriechom nám viny odpúšťa. On nám odpúšťa hriechy z veľkej lásky voči nám. Odpúšťa preto, lebo nechce, aby sme si mysleli, že keď raz v živote padneme, už sme navždy u Boha odpísaní. Aj keď niekto v živote padol, môže sa smelo vrátiť k Bohu späť.
Ale Ježiš hovorí: „Nehreš viac!“ Za odpustením hriechov, ktoré nám Ježiš dáva, má nasledovať nový život. Ježiš prijíma hriešnikov a dáva im aj nový život. Zakúsila to nielen žena cudzoložnica, môžeme to spoznať a zakúsiť aj my. Dajme to spoznať a zakúsiť aj my iným hriešnikom. Ježiš prijíma kajúcich hriešnikov, ktorí sa chcú snažiť v ďalšom živote žiť lepšie podľa Božej vôle a dáva nám k tomu aj silu. Amen.
Bohu známy evanjelický a. v. duchovný
ilustračné foto: pixabay.com
