Jozef Miloslav Hurban
(19. 3. 1817, Beckov – 21. 2. 1888, Hlboké)
Pred pár dňami sme si pripomenuli výročie narodenia jednej z najvýznamnejších slovenských a zároveň evanjelických osobností 19. storočia, ktorá spolu s Ľudovítom Štúrom a Michalom Miloslavom Hodžom patrili ku generácií, ktorá zreteľne ovplyvnila formovanie slovenskej národnosti a jazyka.
Jozef Miloslav Hurban bol jednou z najvýraznejších a najvýznamnejších osobností slovenského národného obrodenia. Výnimočnosť jeho osobnosti bola v schopnosti spojiť v sebe popri duchovnom povolaní evanjelického farára, aj viaceré ďalšie ako spisovateľa, publicistu, politika, filozofa, osvetového pracovníka, organizátora. Vo svojom živote viedol niekoľko zápasov za evanjelickú cirkev postavenú na Lutherových zásadách a augsburskom vyznaní, boju proti únií, spojeniu evanjelickej cirkvi a. v. a kalvínov, a národnému boju jednoty slovenského národa a jeho samostatnosti.
Hurbanovu činnosť na národnom a cirkevnom poli môžeme charakterizovať pomocou Kollárovho výroku: Nábožnosť a národnosť sú sestry. Obe oblasti sa často u neho spájali v jednu činnosť. Boli to práve Hurbanove zápasy proti únii a za Patent, v ktorých sa Hurban zaslúžil o zachovanie Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na území dnešného Slovenska. Bojoval za zachovanie Augsburského vierovyznania.
V zápasoch proti únii a za Patent sa Hurban zaradil do reťazca osobností bojujúcich za Augsburské vierovyznanie. Často sa opieral o závery Žilinskej synody, ktorej prínos bol pre Evanjelickú cirkev augsburského vyznania prelomový v oblasti vieroučnej a pre Slovákov v oblasti politickej. Ani na cirkevnom poli nezaprie v sebe národovca a politika bojujúceho za svoj národ.
Pravde a národu
Hurban sa od mladosti držal hesla „Pravde a národu“, ktorú vyslovil pred Ľudovítom Štúrom, ako devätnásťročný študent počas výstupu štúrovcov na hrad Devín. Tohto svojho hesla sa držal počas celého svojho života. Nebolo povedané len, aby niečo demonštroval, ale ako aj už dnes vieme stalo sa podstatou jeho žitia, konania a myslenia. Veľa Slovákov ho označuje, ako otca slovenského národa a ako sám vyhlasoval: „Otcom i matkou mojou večnou mi bude národ môj slovenský!“. Bol inšpiráciou pre ďalšie generácie, ktoré išli po ceste ku národnej slobode Slovákov. Mali by sme si aj my dnes, v tejto pohnutej dobe brať z osobností našej histórie, či už v cirkevnej alebo národnej oblasti príklad.
foto: wikipedia.org
Spätné odkazy