Božena Slančíková Timrava
V nedeľu 2. októbra 2022 uplynulo 155 rokov od narodenia Boženy Slančíkovej Timravy, dramatičky, prozaičky, poprednej predstaviteľky slovenského kritického realizmu.
Životopis
Vlastným menom Božena Slančíková sa narodila 2. októbra 1867 v rodine evanjelického a. v. farára Pavla Slančíka v Polichne. Matka Eva Mária Horténzi pochádzala rovnako ako Timrava, z rodiny evanjelického a. v. farára z Kyjatíc. Mala desať súrodencov, z ktorých sa iba 6 dožilo dospelého veku. Vyrastala v evanjelickom intelektuálnom, národne uvedomelom no skromnom prostredí. U Slančíkovcov sa žilo pestrým spoločenským životom, navštevovali sa so spriatelenými rodinami. Vzdelanie získala vo svojom rodisku, neskôr ju učil otec doma a iba jeden školský rok študovala v Banskej Bystrici na meštianskej škole.
Nechcela sa vydať z rozumu. Hoci sa neustále snažila oslobodiť od rodiny, jej pokusy nájsť si prácu neboli veľmi úspešné. Chvíľu bola spoločníčkou vdovy v Dolnom Kubíne, na krátky čas robila opatrovateľkou zbierok Slovenského národného múzea v Martine. V roku 1909 sa po smrti svojho otca presťahovala do Ábelovej k bratovi na evanjelickú a. v. faru. Pokúsila sa stať poštárkou, no nevyšlo jej to rovnako ako snaha uviesť ju ako profesionálnu spisovateľku. Napokon sa stala opatrovateľkou v materskej škole, až sa v roku 1945 odsťahovala k príbuzným do Lučenca. Tu zomrela 27. novembra 1951 vo veku 84 rokov, v tom istom roku ako jej brat – dvojča. Pochovaná je na cintoríne v Lučenci. Ešte predtým v roku 1947 dostala titul národná umelkyňa. Živila sa sama, piekla celej dedine torty na svadby a krstiny, šila šaty a vyrábala klobúky aj pre svoje sestry. Mala povesť šikovnej a pracovitej ženy. Bola však uzavretá, v spoločnosti sa neprejavovala, o to viac pri literárnej tvorbe využila svoj pozorovací talent.
„Môj život plynul celkom prosto, bez zvláštnych udalostí, tak, že ani neviem, čo by som o ňom napísala. Také sú osudy ľudí, bývajúcich v odľahlých dedinách“
Dielo
Písať začala ako dvadsaťročná, skôr zo žartu. Námety na svoju tvorbu čerpala z vidieckeho prostredia, v ktorom sa celý život pohybovala. Podávala dokonalý opis postáv aj ich vnútorného života. Často si znepriatelila ľudí, ktorí sa v jej postavách videli. Svoje postavy nenechala len trpne prijímať údery osudu, ale viedla ich k tomu, aby sa proti životu, ktorý ich gniavil, búrili. So sarkazmom zobrazila pomery v slovensky národne orientovanej spoločnosti a kriticky opísala jej malomeštiacke neduhy.
Väčšinu života žila v ústraní od centier spoločenského a kultúrneho života. Jej rozhľad, povedomie rozširovala rodina a pozorovanie života obyčajných ľudí. Literárne prvotiny začali vydávaním rukopisného časopisu Ratolesť, ktorý vydávala so sestrou Irenou. Medzi prvé ucelené diela patrili satirické verše. Neskôr sa venovala najmä novelám a poviedkam, sporadicky i divadelným hrám. Vo svojich dielach podávala dokonalý popis ľudí a ich mentality, vlastností i zmýšľania, kritizovala súdobé politické a národnostné problémy a nijako sa nerozpakovala kritizovať i v tej dobe hlavné myšlienkové prúdy či praktiky bežného dedinského života.
Príbehy zasadzovala zväčša do dedinského alebo malomestského prostredia svojho rodného kraja a mnohé z nich sú založené na jej vlastných skúsenostiach a príbehoch z jej života. Do roku 1896 uverejňovala svoje diela len v periodikách, neskôr vydávala samostatné knižné diela. Hoci sa v jej dielach často vyskytoval ako hlavný motív láska, nikdy sa k nej nestavala sentimentálne, ale skôr poukazovala na vypočítavosť, čím sa odlišovala od predošlej slovenskej prózy.
zdroj: teraz.sk , wikiwand, timrava.sk, matica.sk
Spätné odkazy