23. nedeľa po sv. Trojici – Predposledná nedeľa pred koncom cirkevného roka

Keď Jozefa odviedli do Egypta, kúpil ho Egypťan Pótifar, dvoran faraónov, veliteľ telesnej stráže, od Izmaelcov, ktorí ho tam doviedli. Ale Hospodin bol s Jozefom, takže sa mu všetko darilo; býval v dome svojho egyptského pána. Jeho pán videl, že Hospodin je s ním; čokoľvek robil, Hospodin všetko korunoval úspechom v jeho rukách. Tak Jozef našiel priazeň v jeho očiach a slúžil mu; ten ho ustanovil za dozorcu nad svojím domom a do rúk mu zveril všetko, čo mal. Odvtedy však, ako ho ustanovil za dozorcu nad svojím domom a nad všetkým, čo mal, Hospodin kvôli Jozefovi požehnal dom Egypťanov a Hospodinovo požehnanie spočívalo na všetkom, čo mal v dome i na poli.
1M 39, 1 – 5

Cirkevný rok sa pomaly blíži k svojmu koncu. Pri pohľade na čas, ktorý rýchle beží, hľadáme to, čo trvá večne. Chceli by sme mať to, čo je nepominuteľné.

Záver cirkevného roka nám hovorí o posledných veciach pre človeka. Posledné veci sú smrť, vzkriesenie, posledný súd, večný život. Prečo ich menujeme poslednými? Poslednými ich menujeme preto, lebo ich dávame na koniec života. Nielenže ich dávame na koniec života, ale poslednými sú nám aj preto, lebo máme iné, „dôležitejšie“ veci. Lenže niekedy príde aj to, že na tieto posledné veci nemáme čas. Prečo sa nimi zaoberať, ony prídu samy.

Medzi veci, ktoré dávame na prvé miesto v živote, je mať šťastie, mať šťastný život. O to sa všetci usilujeme. Lenže nie vždy sa nám podarí byť šťastnými. Nie všetko sa nám v živote vydarí.

Krásny život, šťastie nám vždy sľubovali aj zvolení členovia vlád. Mávali vládnym programom: šťastne a krásne sa nám bude žiť. No nestalo sa. Naša vláda si myslela, že ich nič nemôže zaskočiť. Mnohí ľudia sa tešili. Tieh naše očakávania sa nesplnili, že budeme šťastne a pokojne žiť.

Aj teraz prišli navštívenia, ktoré nám nepriniesli pokoj a šťastie, ale hlboké sklamanie. Čakáme lepšie dni. Kladieme si otázku: Kedy nás opustí pandémia, ktorá zachvátila celý svet? Robia sa mnohé opatrenia, a predsa sa nič nemení. O šťastí nám hovorí aj náš dnešný text. Z neho mám dve otázky, ktoré si chceme zodpovedať:

  1. Čo je šťastie a v čom spočíva?
  2. Ako možno šťastie dosiahnuť?

Prečítané slovo Božie nám predstavuje Jákobovho syna Jozefa. Tento mládenec prežíval ťažké chvíle vo svojom živote. Otec ho miloval, ale bratia ho nenávideli. Predsa však bol šťastným mládencom. Šťastný bol aj vtedy, keď ho bratia predali do Egypta. Prečo ho bratia nenávideli? Preto, že otec mu kúpil pestrofarebné rúcho? Zlo nenarobilo nové rúcho, ale povahové vlastnosti, ktoré bratia videli u Jozefa. To bol koreň ich nenávisti.

Čo je šťastie? Je to stav, keď človeku všetko má. A nielen všetko má, ale sa mu všetko darí a všetko, čo podnikne, má šťastný koniec. Zlý koniec vecí vedie ku sklamaniu, k nepokoju.

Jozef mal zlé podmienky na život: doma od bratov aj v Egypte, kam ho bratia predali.

Keď ho bratia predali do Egypta, akého pána dostal? Dostal dobrého pána. Stal sa požehnaním pre Jozefa.

Napriek tomu všetkému, čo Jozefa postretlo, predsa vidíme, že je to šťastný človek. Nemá domov, je sluhom, a predsa je šťastný človek? Mnohí by na Jozefovom mieste plakali, reptali, hľadali vinníka, kto spôsobil, že sa im tak vodí.

  1. V  slove Božom máme aj druhú otázku, ktorú si chceme zodpovedať: Ako môžeme dôjsť k šťastiu? Jozef bol šťastný človek, lebo s ním bol Pán Boh. Pán Boh ho sprevádzal, Jozef nemal dôvod na to, aby zakolísal. Verne plnil svoje povinnosti. Je dobre, keď sa človek spolieha na Pána a má Pána v srdci. Máme verne plniť svoje poslanie, dokiaľ sme v tele.

Šťastná chce byť aj naša krajina. Šťastná chce byť v nej vláda. Všetci chceme, aby Slovensko aj celý svet bol šťastný a v týchto krajinách aj ľudia.

Chcem, aby sme krásne a šťastne žili v cirkvi. To chceme všetci. Chceme žiť krásne a byť šťastní v našich rodinách? Ak chceme, tak prosme o živú vieru. Prosme s učeníkmi: „Pane, prispor nám viery.“ Človek so živým kresťanským srdcom, naplnený vierou, dokáže svoje nebeské občianstvo. Tu sme dočasní. Naša otčina je v nebesiach.

Preto prosme: Bože, buď k nám milosrdný, nesúď nás v nehodnosti, ale nauč nás byť ľuďmi v žití, v práci, v láske, cnosti. Amen.

Mgr. Štefan Marinko
evanjelický a. v. farár

%d blogerom sa páči toto: