18. nedeľa po Svätej
„Nech je pokoj v tvojich hradbách, bezpečnosť v tvojich palácoch! Kvôli svojim bratom a priateľom hovorím: Pokoj v tebe! Pre dom Hospodina, nášho Boha, chcem vyhľadávať tvoje blaho.“
Ž 122, 7 – 9
V dnešnú nedeľu sa k Vám chcem prihovoriť na tému pokoja a bezpečnosti. Podkladom ku kázni mi boli slová žalmistu Dávida (Ž 122 najmä verše 7 – 9), v ktorom si židovský pútnik vrúcne praje, aby sväté mesto Jeruzalem malo pokoj a aby sa v ňom jeho obyvatelia sa cítili bezpečne. Pred 2. svetovou vojnou spievavali kňazi našej cirkvi ako predspev – introit posledné 3 verše na začiatku bohoslužby v 18. nedeľu po Svätej Trojici. My sa s týmito veršami môžeme zoznámiť i v dnešnom zamyslení v publikácii Smieť žiť pre Krista, kde ho krásne, na historickom pozadí rozobral brat farár Olivér Nagy. Podľa mňa, stojí za povšimnutie myšlienka napísaná v závere jeho zamyslenia, kde nás oslovuje:
„Hradby, čiže múry našich kostolov sú dostatočne mocné na to, aby sme činili pokánie, vyslovili slová ospravedlnenia a aby sme sa konečne začali venovať akútnym záležitostiam. Modlime sa za to a priložme ruku k dielu, aby sa to s Božou pomocou podarilo. Amen.“
Táto jeho výzva bola napísaná viac ako pred rokom a dnes sa stala ešte aktuálnejšou a naliehavejšou! Preto sa jej aj ja chcem v tomto príhovore venovať a nadchnúť nás pre angažovaný kresťanský život. Aj mojou horlivou modlitbou je, aby sme spoznali, ktoré sú tie „naše“ akútne záležitosti, do ktorých riešenia sa nám treba neodkladne pustiť, aby sme nezostali len kdesi na periférií svetodejinného diania, ktoré dnes hýbe svetom a má nedozerný dosah na bezpečnosť a pokoj v ňom. V posledných rokoch sme svedkami udalostí, ktoré sa nás bytostne dotýkajú a ľudia v našej krajine si žiadajú spoznať, ako sa tie veci majú „pred Bohom“ a čo robiť, aby sme svet zachovali pre budúce pokolenia s ako-tak udržateľnou formou pre budúcnosť života na našej planéte. No zdá sa, že sa s pribúdajúcimi rokmi problémy zauzlujú a riešenia zadrhávajú na našej neochote trpieť a obetovať sa pre blaho ľudstva ako celku. Tu musím, ako na prvú výzvu, poukázať na najpáľčivajší problém dneška, ktorým je bezpečnostný poriadok medzi štátmi a mier medzi národmi vo svete. Túto pandorinu skrinku znovu otvorila vojna, ktorú rozpútalo Rusko proti svojmu susedovi – Ukrajine, mimochodom bratskému národu, ktorého väčšina veriacich má také isté vierovyznanie ako majú aj ľudia v Rusku. Sú tu i ďalšie výzvy, ktoré na túto, ako hovorí Putin, „špeciálnu vojenskú operáciu“ nadväzujú, ale na tomto mieste ich teraz nebudem rozoberať. Dnes sa o nich všade píše a hovorí. Zaplňujú stránky novín a médiá nám ustavične kladú pred oči nové a nové Jóbove zvesti, ktoré by sme najradšej vytlačili z nášho vedomia. No ony sa nám do našich domácností beztak vkrádajú a kazia nám pohodu a pokoj, ktorý sme si vo svojich súkromných životoch prácne zabezpečovali. Vojna v susednej krajine môže byť pre niekoho „ukradnutá“, lebo mu je celkom jedno ako dopadne, keď nepomyslí na to, aká nespravodlivosť a nevýslovné zlo sa tým vo svete znovu dostalo k slovu. Ale neminulo ani pol roka a už sme všetci „vtiahnutí“ do riešenia tohto globálneho konfliktu. Jeho dôsledky skúšame na vlastnej koži, veď tu máme katastrofálne zdražovanie, nebotyčné platby za energie, nad ktorých zdrojmi má moc agresor. A tak sa dostávame k jadru veci: Aké postoje a hodnoty dostanú prednosť? Čo si vyberieme; Radšej plné misy mäsa, alebo spravodlivosť pre nevinnú obeť? Pred dvomi rokmi sme tu mali pandémiu, ktorá kosila ľudí ako kombajn zrelé obilie počas žatvy. Z toho sme boli poriadne nešťastní, keď nás hygienické a zdravotnícke predpisy obmedzovali na slobode. A ešte pred tým sme zistili, že naše správanie pri spaľovaní fosílnych palív je pre svet neúnosné, že musíme prejsť na iné zdroje energií, ktoré budú pre našu planétu šetrnejšie. Na nešťastie všetky tieto problémy korunujú v našej krajine aj politické boje a s tým spojená kríza dôvery voči vláde a v štátne orgány. Rozmáha sa volanie po pevnej hoc i autokratickej vláde a poriadku. Bojíme sa, že nás toto všetko prevalcuje skôr než si s tým dáme rady, teda problémy pekne roztriedime a pokúsime sa ich riešiť podľa dôležitosti.
No my evanjelickí kresťania a vôbec veriaci ľud Boží si nemusíme zúfať! Máme predsa dobrého Boha! Nie nadarmo sa zdravíme: Pán Boh pomáhaj! Alebo, či nám naši kňazi v predspeve nespievajú: „Pomoc naša buď v mene Hospodinovom!“ A v dnešnú nedeľu nám chce Pán Boh otvoriť výhľad do budúcnosti cez otvorené okná slova Božieho; Alebo do svojich kostolov chodíme počúvať, že sa do svetských vecí nemáme starať a miešať, alebo že stačí, keď si svoju vieru pestujeme len v kostoloch, poprípade i v niektorých domácnostiach? Boh nám však cez našich predkov odkazuje, že je tu čas, aby sme sa konečne angažovali, veď „Boh je Bohom živých a nie mŕtvych“!
Ak však neposlúchneme a necháme to všetko na „iných“, môžeme sa stať mŕtvymi pre kráľovstvo Božie na zemi. Naši predkovia, na ktorých si v našich kostoloch často spomíname, keď prišli v krajine pohnuté časy, horlivo sa ujali vecí svojho národa a krajiny! Lebo naši otcovia boli toho názoru, že svoju vieru musia dokazovať vo všetkých veciach ako pri správe vecí verejných tak aj súkromných.
Poďme sa preto k aktívnemu životu viery vo veciach verejných patrične naladiť tak, ako nám to ukazuje židovský pútnik, ktorý si spieval 122. žalm! Znalci Biblie hovoria, že po návrate z babylonského zajatia sa novousadlíci vydávali v pravidelných intervaloch na cestu do Jeruzalema, aby tam ľud Boží hľadal milostivú tvár svojho Boha. On mu predsa odpúšťa hriechy a dáva aj návod ako sa vysporiadať s problémami, ktoré sa zdajú byť nezdolateľné. Až potom, keď dosiahli odpustenie a dostali požehnanie, našli silu žiť ďalej podľa Božej vôle. Náš pútnik má v srdci radosť, lebo vie, že Hospodin je opravdivým Bohom, ktorý môže všetko. On sa zastal svojho ľudu v Babylone a po 70 rokoch ho navrátil naspäť do vlasti otcov.
Jeruzalem bol v ruinách a teraz vidí, že má i hradby. Sväté mesto sa obnovuje. Pútnik pozerá na brány a ulice, na ktorých si obyvatelia stavajú nové domy a preto spieva modlitbu, ktorá vyviera z jeho vrúcneho priania: „Nech je pokoj v tvojich hradbách, bezpečnosť v tvojich palácoch!“ Mesto je plné ľudí, stretol v ňom aj niektorých zo svojich príbuzných a známych a tak radostne pokrikuje: „Kvôli svojim bratom a priateľom hovorím: Pokoj v tebe!“ A nakoniec prichádza na to najdôležitejšie miesto, ktoré je jeho srdcu najvzácnejšie, vchádza do chrámu Svätého Izraelského a na nádvorí chrámu sa v čase obete pokloní Najsvätejšiemu vo vedomí: On, keď aj dopustí … predsa nakoniec vtrhne aj z toho najväčšieho zla, lebo nezavrhne na veky! A tak nakoniec, sťa Dávid poskakujúc pred truhlou zmluvy, spieva z celej sily: „Pre dom Hospodina nášho Boha chcem vyhľadávať tvoje blaho!“.
Namiesto nášho pútnika si predstavme seba. S akými pocitmi a náladami vnímame našu krajinu a mesto či obec? Nezabudli sme, že máme v ňom svoj kostol? V našom štáte si môžeme slobodne voliť svojich vodcov, zastupiteľov v obciach, či predstaviteľov v cirkvi. Môžeme určovať akým smerom sa vydáme na púť do budúcnosti. Ako sa budeme v budúcnosti chrániť pred uzurpátormi a mocichtivými ľuďmi, alebo vladármi veľkých národov. Uvedomujeme si, čo všetko Hospodin urobil pre nás vďaka angažovanosti jeho služobníkov, keď pred 33-ma rokmi sa mohli národy východnej Európy bez boja vymaniť zo sovietskeho zajatia? A nášmu národu ako pomohol? Dal nám obrovský dar – samostatný a suverénny štát, keď sme sa mohli pokojnou cestou rozísť s našimi bratmi Čechmi a zostali nám pritom pôvodné hranice a našu krajinu prijali do OSN!
77 rokov žijeme v mieri a my sme zato tak málo vďační! Nie je to samozrejmosť. Susedná krajina si v týchto dňoch svoju národnú svojbytnosť i štátnu suverenitu musí draho vykupovať krvou svojich synov! Nebuďme sebci, prajme pokoj a bezpečnosť i pre ňu! Spievajme spoločne s ich pútnikmi pieseň priania aj pre Kyjev: Nech je pokoj v tvojich hradbách a bezpečnosť v tvojich palácoch! Aj ľudia Ukrajiny si prešli zajatím a dnes kvôli vojne putujú po krajinách ako utečenci! Sú ako židia, kým sa i nad nimi Boh Otec nášho Pána nezmiluje, aby im dal všetko to, čo my už máme. Aj oni sú Jeho ľudom, Kristom draho vykúpeným i oni patria do svetovej rodiny národov sveta, za ktoré náš Pán a Spasiteľ prišiel zomrieť a Pán všehomíra ho na znak pravosti vzkriesil z mŕtvych. Keď Ho posadil na svoj trón povedal: Posaď sa, kým ti nepoložím pod nohy národy sveta. O ňom je predsa napísané, že je Kniežaťom pokoja!
Kresťania verili a dúfam, že ešte veria, že sa ľudstvo dočká doby, keď bude uzavretá zmluva života a pokoja ako hovorí prorok Malachiáš (Mal 2,5). Aby však mohla vzniknúť zmluva o mieri, o ktorej hovorí prorok Ezechliel, musí sa zo zeme odstrániť všetka divá zver, t.j. podpaľači vojny a nenávistní ľudia, musí sa dolámať i posledná ihlica útlaku a bezprávia! Mier, ktorý Boh nastolí, cez svojich angažovaných služobníkov, nepríde sám od seba, musia ho chcieť nastoliť i kresťania a všetci ľudia dobrej vôle, bez nich to bude len večná otázka eschatologickej budúcnosti! Teraz je rad na nás, naše pokolenie sa musí prejaviť ako veriace a bojujúce za právo ľudí na život, za mier na Zemi a Boží ľud musí ukázať, že miluje svojho Boha, ktorý na našu Zem neposlal nadarmo svojho milovaného Syna, aby ju spasil a zachránil pred skazou, ktorú nachystal Satan, ten nepriateľ ľudí i Boha.
Spolu so spievajúcim pútnikom si želajme, aby svet už raz navždy patril skutočne pokojamilovným ľuďom. Aby sa naplnili tie časy, ktoré vyhliadli proroci a doba, keď náš Pán a Spasiteľ bude spravodlivo vládnuť nad národmi sveta, keď pokoj bude pršať z neba a všetci ľudia budú žiť svorne ako bratia! Keď sa to stane, budeme smieť spievať novú pieseň v kráľovstve nášho Boha! Verím, že sa tak stane na tejto našej Zemi, ktorá raz bude prekypovať požehnaním a pokojom, lebo o bezpečnosť v každom meste sa postarajú bohabojní a pokojamilovní synovia a dcéry dobrého Boha. Amen, nech sa tak stane! Amen.
Modlitba
Ó Pane Bože náš, vieme, že sú blahoslavení všetci, ktorí pôsobia pokoj; preto Ťa pokorne prosíme, uspôsob nás, aby sme aj my patrili medzi nich a mohli sa menovať dietkami Božími. Ach Pane, v týchto pohnutých časoch cítime, aké požehnanie pre ľudí je mier medzi národmi a pokoj medzi ľuďmi, preto želáme i pokoj a bezpečnosť obyvateľom Ukrajiny: Daj, Bože pokoja, jak dažďa jarného, jak slnka teplého, a radosť národy poleje. Pomáhaj nám tak žiť, aby sme účinne napomáhali nastoliť spravodlivosť a pokoj medzi ľuďmi. Daj aby sme si vo svojich mestách a župách volili zodpovedných verejných činiteľov, ktorí by spravodlivo delili bohatstvo krajiny a chudobného a biedneho neutláčali, aby aj ľudu našej krajiny znel anjelský hlas z neba: Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle! Nech je pokoj u nás i na celom svete až na veky vekov! Amen!
Mgr. Ján Ondrejčin
evanjelický a. v. farár v. v.
ilustračné foto: pixabay.com
