Paradoxy ECAV na Slovensku
V ECAV na Slovensku (ECAV) za posledné roky zažívame krízu dôvery, ktorá je výsledkom neefektívneho hospodárenia, nemorálneho správania a zmanipulovaných volieb. Poďme sa na 3 námetoch od našich čitateľov bližšie pozrieť na to, prečo sa Evanjelická cirkev do tejto situácie dostala.
Kto som?
Keď sa Ivan Eľko (náhodou) stretne s ľuďmi, ktorí sú kritickí k súčasným pomerom v ECAV, k majetkovým kauzám a zmanipulovaným voľbám zvyčajne sa pýta niečo v štýle:
- Uznávate ma ako generálneho biskupa?
- Som váš (tvoj) generálny biskup?
Je viac ako zvláštne, že sa to pýta ľudí, s ktorými sám oficiálne odmieta komunikovať, ktorých na Synode (minimálne nepriamo) označil za teroristov, a ktorých už niekoľko rokov systematicky zastrašuje a ohovára. A to všetko len preto, že týmto ľuďom na ECAV, na jej vierouke, a tiež na jednote slov a činov záleží …
Podľa vyššie uvedených otázok však zrejme Ivanovi Eľkovi viac záleží na jeho funkcii…
Časopis (ani zďaleka nie všetkých) evanjelikov
Evanjelický posol spod Tatier bol pred rokom 2018 kritizovaný, že neuverejňuje názory „druhej strany“. Vedenie vydavateľstva Tranoscius však minimálne v rokoch 2016 – 2018 neevidovalo ani jednu externú oficiálnu žiadosť o vyjadrenie sa k uverejnenému článku.
Po roku 2018 však tí, ktorí sa dostali k moci (a zároveň tí, ktorí sa predtým všeobecne sťažovali na predchádzajúce vedenie) opakovane odmietli uverejniť názor druhej strany, a to aj v prípade, keď ich predtým v tomto periodiku nepravdivo, resp. nekorektne pošpinili. Vedenie vydavateľstva Tranoscius odmietlo na oficiálnu požiadavku na uverejnenie reakcie, pričom toto ich nemorálne a nekorektné správanie vyústilo až do viacerých súdnych sporov.
Je to ďalší príklad dvojitého metra, resp. otvoreného pokrytectva. A pritom je vraj Evanjelický posol spod Tatier časopis (všetkých) evanjelikov…
Zvrchovanosť cirkevných zborov
Veľa členov súčasného vedenia predtým, ako sa dostali do funkcií, mali na samostatnosť, právnu subjektivitu alebo aj zvrchovanosť cirkevných zborov úplne iný názor ako dnes. Vtedy zvýrazňovali princíp, že všetka moc pochádza z cirkevných zborov. Napr. v preambule tzv. Charty 2017 bolo uvedené: „Ako spoločenstvo, hlásiace sa k ťažkej skúsenosti evanjelikov počas protireformácie, vidíme aj v súčasnosti veľký potenciál v posilňovaní zvrchovanosti miestnych cirkevných zborov, od ktorých sa v evanjelickej cirkvi odvodzuje všetka moc.“
Ivan Eľko v kázni z roku 2015 hovorí: „Boh zriadil cirkev. A Boh ju na tieto miesta dal, a dal ju tam úplne celú a kompletnú. Nič tej cirkvi nechýba. Tak, ako je, môže ďalej fungovať, aj keby nejestvovali žiadne nadriadené cirkevné orgány… Najjednoduchšie vyjadrené: chýba im (cirkevným zborom) povedomie, že ony sú celou cirkvou, že ony sú kompletnou a svojbytnou cirkvou… My o sebe hovoríme, že sme cirkevné zbory, ale naši prastarí otcovia ešte hovorili, že my sme cirkev. My sme úplne celá, svojbytná a kompletná cirkev, ktorú Boh dal medzi nás.“
Situácia sa však znova dramaticky zmenila po ich nástupe k moci. Už žiadne vyjadrenia o zvrchovanosti, suverenite, o kompletnej a svojbytnej cirkvi vo vzťahu k cirkevným zborom. Generálna dozorkyňa Renáta Vinczeová začala dokonca hovoriť o nejakej odvodenej právnej subjektivite cirkevných zborov. Nové vedenie (hoci sa jedná o bývalých signatárov Charty 2017) sa dnes ani neunúva rokovať o zmluve s cirkevnými zbormi o príspevku do Fondu finančného zabezpečenia, rovno ich direktívne predpisuje …
O čo tu ide?
Jedno ľudové príslovie hovorí, „zabudol vôl, že teľaťom bol”. V Evanjelickej cirkvi by zo správne interpretovanej vierouky mali vyplynúť morálne zásady, ktoré sa vo veľmi zjednodušenej forme nazývajú aj etika. Ktoré sú nadčasové a univerzálne platné – vždy, všade a pre všetkých.
Tu však nevidíme žiadne všeobecne platné vieroučné základy ani zásady. Vidíme iba situačnú etiku. Podľa toho čo sa nám práve hodí, čo vynáša, resp. čo nám umožní čo najdlhšie zotrvať vo funkcii (hoci aj za každú cenu). Volebné manipulácie – hrubé porušovanie ústavného práva voliť a byť volený – sú neoddeliteľnou súčasťou tejto evanjelickej tragédie!
Bývalý riaditeľ Generálneho biskupského úradu Dušan Vagaský po voľbách v roku 2018 napísal článok, „Clara pacta, boni amici“ alebo jasné pravidlá robia dobrých priateľov. Dušan Vagaský tento citát vysvetľuje takto: „Dejiny dosvedčujú, že zo zlých spôsobov sa rodia nielen napätia a nepriateľstvá, ale aj zbytočné konflikty, otvorené i tie skryté. Cirkev nie je výnimkou. My sme sa na synode nevedeli dohodnúť na jasných pravidlách a dobrom zákone o voľbách. Konflikty sú ovocím takýchto nejasných pravidiel. A to cirkvi neprospieva.“
V kontexte tohto výroku môžeme konštatovať, že súčasné vedenie ECAV zlyhalo v nastavení jasných, zrozumiteľných, ale najmä univerzálne platných pravidiel. Ich správanie je účelové a situačné. Preto sú rozbité vzťahy, preto hovoríme o kríze dôvery, preto hovoríme o vieroučnej kríze – a preto Evanjelická cirkev upadá!
Asociácia slobodných zborov
Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku
Ilustračné foto: Dynamic Wang on Unsplash
