Zelený štvrtok
„Keď Ježiš dohovoril, odobral sa z Galiley a prišiel do končín judských za Jordánom. A nasledovali Ho veľké zástupy a uzdravoval ich tam. Pristúpili k Nemu farizeji a pokúšali Ho: Či je dovolené prepustiť manželku pre akúkoľvek príčinu? Odpovedal: Či ste nečítali, že Stvoriteľ stvoril ich od počiatku ako muža a ženu? A riekol: Preto opustí človek otca i matku a pripojí sa k manželke, i budú dvaja jedno telo, takže už nie sú dve telá, ale jedno. Čo teda Boh spojil, človek nerozlučuj! Povedali Mu: A tak prečo Mojžiš prikázal dať priepustný list a prepustiť ju? Odpovedal im: Mojžiš vám dovolil prepúšťať manželky pre tvrdosť vášho srdca, ale od počiatku nebolo tak. Hovorím vám: Kto by si prepustil ženu – ak len nie pre smilstvo – a vzal by si inú, cudzoloží a kto si prepustenú vezme, cudzoloží. Povedali Mu učeníci: Keď je to tak medzi mužom a ženou, nie je dobré ženiť sa!“
L 19, 1 – 10
Bratia a sestry,
určite poznáte biblický príbeh o Zacheovi. Poďme si ho spoločne pripomenúť. Môžeme to urobiť v niekoľkých obrazoch.
Zacheus sedí na colnici, má veľa peňazí, ale je sám. Prvý obraz hovorí o izolovanom, stratenom človeku. Druhý obraz predstavuje človeka, ktorý už počul o Ježišovi, ale jeho srdce je plné nepokoja. Je ochotný vyliezť na strom, len aby uvidel Ježiša. Druhý obraz predstavuje hľadajúceho človeka. Tretí obraz hovorí o tom, že Ježiš oslovuje Zachea. Tretí obraz predstavuje nájdeného človeka. Štvrtý obraz poukazuje na to, že Zacheus berie Ježišove slová vážne a zlieza zo stromu. Teda štvrtý obraz predstavuje poslušného človeka. V piatom obraze vidíme Zachea, ako Ježišovi otvára dvere svojho domu. V Ježišovej prítomnosti spoznáva svoje hriechy, ale zažíva aj ich odpustenie a stáva sa z neho nový človek. Zacheus sa stáva požehnaním pre iných.
Milý brat, milá sestra, kde sa nachádzaš ty? V ktorom obraze si sa našiel?
Ježiš v našom živote už urobil prvý krok – zavolal nás. My teraz musíme urobiť krok vpred a pohnúť sa ďalej na ceste posvätenia a poslušnosti. Ak sme sa už aj niektorí pohli, určite sme zistili, že je veľmi ťažké na tejto ceste obstáť. Obstáť, zotrvať vo viere, zostať pri Pánovi.
Pre Zachea to bolo celkom jednoduché, pokým Ježiš sedel s ním pri stole. Rozprávali sa. Zachea obklopovalo priateľstvo, porozumenie, láska. Ježiš však odchádza – a čo bude ďalej?
Svet okolo Zachea sa nezmenil, zmenil sa Zacheus. Nezmenil sa ani pokušiteľ. Ba práve teraz je Zacheus pre neho veľmi dôležitý. Prišiel o neho, tak sa musí snažiť, aby ho získal späť.
Ježiš nám dáva úlohu, aby sme zostali v Jeho bezprostrednej blízkosti, nezišli z cesty za Ním a nasledovali Ho. Ako sa to dá dosiahnuť? Tak, že budeme čítať Písmo sväté a počúvať slovo Božie. Nájdeme v ňom veľa príkladov ľudí, ktorých Ježiš oslovil, aj to, ako žili, keď Ježiš od nich odišiel. Napríklad cirkevný zbor v Jeruzaleme: „Od tej chvíle zotrvávali v apoštolskom učení a v spoločenstve, v lámaní chleba a na modlitbách.“ V tomto verši sú zhrnuté podmienky, ktoré človeku umožňujú stále kráčať za Ježišom.
Ten, kto sa nechce odtrhnúť od Ježiša, ten sa musí pevne chytiť Božieho slova, Božích zasľúbení. „Teda viera je z počúvania a počúvanie skrze slovo Kristovo.“ Aj Zacheov nový život sa začal Ježišovým oslovením. Zacheus odpovedal a začal s Ježišom komunikovať. Ježiš povzbudzuje, chráni, pomôže, a keď treba, tak aj napomenie. Povie vždy to, čo treba.
Tak ako musíme každý deň jesť, tak by sme mali prijímať aj ten duchovný pokrm. Treba jesť, neraz aj dobre požuť, aby sa Božie slovo stalo skutočným pokrmom pre náš život.
Potom je tu modlitba. Ježiš ma osloví a ja Mu odpoviem. Modlitba nie je povinnosťou, modlitba je právom. Modlitba je jazykom Božieho kráľovstva. Ježiš nás oslovil, my sme Mu odpovedali. Ako často sme modlitbu posunuli na neskoršie! Teraz nie, mám iné povinnosti, veď potom… Potom sa pomodlím. Pokušiteľ veľmi dobre vie, že modlitba je vo vzťahu s Ježišom dôležitá. Podsúva nám, že na ňu máme čas. Potom, keď dokončíš prácu, keď sa upokojíš, keď dáš spať deti… len nie teraz.
Akokoľvek jednoduché sú to veci, náš život závisí od toho, či sa riadime Božím slovom a či sa zhovárame s Pánom Ježišom.
Treťou podmienkou je spoločenstvo. Bez spoločenstva nedokážeme rásť. Poznáte ten príklad, keď z pahreby vyberieme horiace polienko a odložíme ho bokom. Plameň pomaly stratí svoju silu a zhasne. Ak ho dáme späť, ožije a rozhorí sa. Prichádzajme, bratia a sestry, do chrámového spoločenstva!
Štvrtou podmienkou je služba. Ježiš pre nás urobil všetko. Tak urobme niečo aj my. Mnoho sme prijali, tak môžeme aspoň trochou poslúžiť svojim blížnym. Spojili sme sa v čase pandémie, pomohli sme utečencom z Ukrajiny, pomáhame ľuďom, ktorých postihlo zemetrasenie. Prijali sme mnohé Božie zasľúbenia a máme z čoho rozdávať.
Takto bude náš kresťanský život napredovať. Život veriaceho človeka sa zmení. Doteraz sa náš život točil okolo nás samotných a teraz sa dačo zmenilo. Osou nášho života sa stal Ježiš. Aj Zacheovi sa zmenil život. Ale stále nám niečo chýba. Ani koleso sa nedokáže krútiť a posúvať dopredu. Potrebuje byť upevnené na osi. Takými úchytkami sú Božie slovo, modlitba, spoločenstvo a služba. Keď chceme rásť v Kristu, tak toto je niečo, čoho sa musíme držať. Držať, aby sme kráčali ďalej.
Poslednou podmienkou je lámanie chleba. Ľudia sa veľakrát pýtajú, aký zmysel má sviatosť Večere Pánovej. Prichádzať k Večeri Pánovej prikázal samotný Ježiš. „To čiňte na moju pamiatku.“ Ale načo je to dobré?
„Lebo kedykoľvek by ste jedli tento chlieb a pili z kalicha, zvestujete smrť Pánovu, dokiaľ nepríde.“ Večera Pánova nám pomáha pochopiť, odkiaľ prichádzame a kam smerujeme. Prichádzame od kríža a čakáme na Pánov slávny príchod. Pri prijímaní sviatosti si vždy uvedomujeme, aké veľké sú naše hriechy a aká obrovská je veľkosť Božej lásky a milosrdenstva k nám. Ten, kto so svojimi hriechmi prichádza pred Pána, chce ich zložiť k Pánovým nohám. Aj veriaci kresťan hreší, ale vidí a pozná svoj hriech. A vždy nanovo prosí o milosť. Bratia a sestry, žijeme z Božej milosti. A práve v tomto poznaní nás uisťuje sviatosť Večere Pánovej.
Tak pristúpme k Večeri Pánovej vždy, keď sa nám dá. Prijmime Božie odpustenie a kráčajme spolu s Ježišom. Amen.
Modlitba
Pane, ako často zabúdame na Tvoje prikázania i zasľúbenia! Ako často myslíme iba na svoje záujmy a starosti! Ako dobre si pamätáme zlé slová, horkosti zo strany tých druhých a pre Teba a Tvoje slovo nám nezostáva voľné miesto! Tak Ťa prosíme, daj nám, keď budeme prichádzať k Tvojmu stolu, aby sme pamätali na Tvoju obeť na kríži. Aby sme sa ňou posilnili, a tak naplnení odchádzali do svojich domovov, k svojej práci a povinnostiam. Amen.
Mgr. Monika Hlavinková Černeková
evanjelická a. v. farárka
Ilustračné foto: unsplash.com
