Nový začiatok a nová nádej
2. slávnosť svätodušná
Suspírium
Príď Duchu Svätý do nášho stredu. Pokorne prosíme naplň nás radosťou, vierou a silou k novej práci. Rozdeľuj prosíme medzi nami svoje dary, aby Tvoja moc a sláva rástla medzi nami. Sme Tvoji. Prosíme pridaj nám odvahy navzájom slúžiť si aj v cirkvi Tvojimi darmi. Amen.
„A tí, čo sa rozpŕchli pre súženie, ktoré prišlo pre Štefana, zašli do Fenície, Cypru a Antiochie, nikomu však nekázali slovo (Božie), len Židom. Ale niektorí z nich boli z Cypru a z Kyrény, a keď prišli do Antiochie, hovorili aj Grékom a zvestovali Pána Ježiša. A ruka Pánova bola s nimi, tak že veľmi mnohí uverili a obrátili sa k Pánovi. Správa o tomto dostala sa aj do cirkevného zboru v Jeruzaleme; preto vyslali Barnabáša až do Antiochie. Keď prišiel tam a videl milosť Božiu, zaradoval sa a napomínal všetkých, aby podľa úmyslu srdca zostali verní Pánovi. Bol totiž (Barnabáš) muž dobrý, plný Ducha Svätého a viery. Potom odišiel (Barnabáš) do Tarzu vyhľadať Saula, a keď ho našiel, priviedol ho do Antiochie. Celý rok pobudli v tomto cirkevnom zbore a vyučovali značný zástup, a v Antiochii učeníci prvý raz dali si meno kresťania.“
Sk 11,19 – 26
Bratia a sestry,
V Jeruzaleme bol zoslaný Duch Svätý na apoštolov a po jeho príchode takmer okamžite začala jeho práca. Ľudia boli ochotní počúvať o Ježišovi, pribúdalo spasených a kresťanstvo sa šírilo medzi ľuďmi. Dalo by sa povedať, že to bola úžasná doba. Všetko napredovalo, cirkev rástla. Ale rástol aj odpor voči kresťanom, prišlo prenasledovanie. Prišlo k ukameňovaniu Štefana, jedného z prvých diakonov. Kresťania vedeli, že toto je len začiatok. Poznali, že prenasledovanie pre vieru v Ježiša – Spasiteľa sveta bude už len narastať. Že príde strašná doba. Do sŕdc kresťanov sa dostal strach, bezradnosť, neschopnosť vidieť dopredu. Písmo nám hovorí, že pre „súženie, ktoré prišlo pre Štefana“, rozpŕchli sa kresťania takpovediac do sveta. Nevideli zrazu nič, len zánik. Počujeme to priamo z Písma, ktoré vydáva svedectvo, že „nekázali Božie slovo, len židom“. Ale je úžasné, že tam kde človek nemá očakávania, nevidí žiadnu nádej, stačí, aby pracoval Duch Svätý. To on premieňa mnohé situácie na nové začiatky. Či sa už jedná o život cirkevného zboru, alebo aj jednotlivca. Pritom je úžasné, že Duch Svätý pracuje na nás za každých okolností. Ruka Pánova spôsobuje to, čo si my neodvážime ani priať, či dúfať. Duch Svätý nám tak doslova dláždi chodník k novým príležitostiam, k novému poznaniu a k novej duchovnej práci.
Je úžasné, že čítame, že keď „niektorí z nich boli z Cypru a z Kyrény, a keď prišli do Antiochie, hovorili aj Grékom a zvestovali Pána Ježiša. A ruka Pánova bola s nimi…“ Stačilo, aby ich Duch Svätý priviedol na nové miesto, dal im odvahu zvestovať Ježiša a oni sa okamžite zapojili do práce. Antiochia sa tak zrazu stáva centrom kresťanskej práce. Toto miesto bolo tretie najväčšie v Rímskej ríši, hneď po Ríme a Alexandrii. Tento cirkevný zbor vznikol z veriacich, ktorí boli pohania. Duch Svätý na tomto mieste úžasne pracoval. Tu vzniklo pomenovanie kresťan. Nie ako nejaké neosobné pomenovanie, ale ako jasný záväzok komu patrím, koho nasledujem. V ich živote sa odzrkadľoval Kristus. Ich viera bola viditeľná v ich skutkoch a láske k blížnym. To je úžasná lekcia pre nás. Aj naša viera má byť zjavná nielen slovami, ale aj skutkami. Lebo aj nás Duch Svätý napĺňa. Pracuje na našich životoch a vedie nás k práci pre Božie kráľovstvo, pre šírenie Božieho slova a Božej lásky. Duch svätý pracuje na každom mieste, aby nás viedol k úlohám, dávam nám cieľ našich životov. Aj našim cieľom by malo byť, aby sme prinášali slávu Božiu tu kde žijeme a prinášali svetlo do tmy ľudských životov. To si ale od nás vyžaduje rast v duchovnom živote. Život kresťana nie je o jednorazovom rozhodnutím, že bude nasledovať Ježiša. Ide o to, že náš život musí byť neustále pod vedením Ducha Svätého, máme sa mu vystavovať, aby na nás pracoval. Pod jeho vedením sa učíme čoraz viac nasledovať Ježiša a byť Mu podobný.
Tá práca Ducha Svätého, bola v Antiochii tak úžasná, že to nezostalo bez povšimnutia. Správa o ich viere, živote sa dostala až do Jeruzalema vzdialeného niekoľko stoviek kilometrov. Posielajú Barnabáša, muža ktorý bol plný Ducha Svätého a viery. Jeho pôvodné meno bolo Josef Josiali, ale od apoštolov ostal meno Barnabáš, čo znamená „syn útechy“. Mal dar utešovať a krásne narábať so slovom. Tento muž sa od mladosti poznal s Pavlom a to ešte z doby, keď sa volal Saul. Spoločne študovali u židovského učenca Gamaliela. Písmo nám krásne vydáva svedectvo, že sa zaradoval nad tým, aký život viery našiel v Antiochii, v cirkevnom zbore. Jeho povzbudenie naštartovalo rast viery a rast cirkvi. Krásne nám to ukazuje ako Duch Svätý pracuje a tam kde pracuje vytvára radostné spoločenstvá. Ale aj to ako môže cez jedného človeka Boh požehnať celé spoločenstvo. Kiež by sme aj my boli v cirkevnom zbore, ale aj v cirkvi nositeľmi radosti a takými postrkovačmi v živote viery. Nebolo to ale ľudské pôsobenie. Bolo to pôsobenie Ducha svätého, ktorý pôsobí aj na nás. V týchto slovách máme priam návod, ako máme žiť ako kresťania v tomto svete plnom výziev a pokušení. Ukazujú nám, že máme vytvárať radostné spoločenstvá, žiť ako kresťania v moci Ducha Svätého. Nechať ho pôsobiť v našich životoch, pozývať ho do našich prác, prosiť o neho v našich modlitbách.
Barnabáš sa tešil, ale okrem viery, mal aj dar porozumenia a podpory pre iných. Bol ochotný sa zapojiť do práce. A tu je príklad pre nás ako je dôležité byť otvorení Duchu Svätému. Barnabášov prístup k ľuďom v cirkevnom zbore bol plný lásky, pokory a porozumenia. Barnabáš ale poznal aj to, že služba iným vyžaduje nemálo pracovníkov. Preto odišiel do Tarzu a priviedol Pavla do Antiochie. Krásne nám to ukazuje, ako dôležité je byť aktívny v živote viery. Nebáť sa pozývať iných do spolupráce. Veď stále viac cítime ako sú potrební noví a noví pracovníci v cirkevných zboroch. Cítime, že je stále ťažšie niekoho nájsť na rôzne funkcie v cirkevnom zbore, ale aj v cirkvi. Ale keď máme spolupracovníkov naplnených Duchom Svätým, Boh sa k našej práci priznáva. Lebo Duch Svätý buduje a nielen udržuje. My máme pocit akejsi údržby cirkevných zborov, ale pritom zabúdame, že hlavnou úlohou je náš rast. Ten nejde bez práce Ducha Svätého. Nejde bez modlitieb. Nejde bez toho, aby sme sa spoločne podieľali na všetkej práci. Je potrebné, aby sme neustále pracovali, povzbudzovali, potešovali, viedli. Pritom to všetko neraz v cirkevnom zbore stojí na jednom človeku. Ale to tak nesmie byť. Duchovná práca má byť prácou nás všetkých. Všetkých členov cirkevného zboru. Nebojme sa duchovnej práce. Lebo kde je málo duchovnej práce, tam je v cirkvi stagnácia. Barnabáš a Pavol pracovali spolu rok v Antiochii a čítame, že vyučovali „značný“ zástup. To nám ukazuje, že Boh sa priznáva k práci svojho Ducha. V cirekvnom zbore, aj v našich životoch, ale je potrebné aby sme pracovali, aby sme si navzájom slúžili. Lebo je úžasné, že si vo viere môžeme navzájom slúžiť, navzájom sa potešovať, ale aj povzbudzovať. Ale ako môže viesť slepý slepého, tak je nemožné viesť ľudí k viere a službe, ako niekto nie je pod pôsobením Ducha Svätého.
Svätodušné sviatky sú pre nás nielen informáciou o zoslaní Ducha Svätého, alebo jeho práci. Sú pre nás výzvou k práci. Aby sme videli nový začiatok a novú nádej. Aby sme pamätali, že ruka Pánova je stále s nami, nech sa deje v našich životoch čokoľvek. Ale tiež povzbudením, že Duch Svätý stále pracuje v tomto svete. Môže pracovať aj v mojom živote, v mojom cirkevnom zbore. Stačí sa mu len otvoriť a dať sa do duchovnej služby pre iných. Ak budeme žiť ako ľudia v Antiochi, bude na zjavné, že sme oddaní nasledovníci Pána Ježiša, budeme nielen prinášať radosť útechu ostatným, ale budeme rásť my, aj cirkev. Svätodušné sviatky nás pozývajú k tomu, aby sme sa otvorili pre prácu Svätého Ducha, aby sme aj my boli aktívny v našej službe viery. Nám dnes zostáva nádej, že tak ako pracoval Duch Svätý v Antiochii, bude pracovať aj v našich končinách. Že opäť vzplanie a zapáli sa vlna kresťanskej radosti a prenesie nás do Božieho kráľovstva. Nechajme preto pracovať Ducha Svätého, nechajme ho pôsobiť v našich životoch, vydajme sa do služby Bohu, aby sme aj my napodobňovali Pána Ježiša. Mohli sme sa volať vernými kresťanmi a byť svetlom vo tme tohto sveta. Amen.
Modlitba:
Nebeský Otče, ďakujeme Ti za Tvoje slovo. Ono je vždy živé a aktuálne. Aj dnes nás povzbudzuješ k radosti, životu viery a vzájomnej kresťanskej službe. Prosíme Ťa, nemlč nad našimi životmi, ale do nich rozprávaj. Dávaj nám svojho Svätého Ducha. Konaj skrze neho v našom cirkevnom zbore, aj v cirkvi. Prosíme pridávaj zachránených pre Tvoje kráľovstvo, aby sme už tu na zemi vytvárali radostné spoločenstvá viery. Prosíme napĺňaj nás svojim Duchom, aby sme svoje životy smerovali za Tebou, žili ich podľa Tvojej vôle. Daj nám, aby sme vydávali radostné svedectvo, že Tebe patríme a že Ťa milujeme. Pridávaj prosíme svojej cirkvi, nášmu cirkevnému zboru pracovníkov, ktorí budú vedení Tvojim Svätým Duchom. Daj nám, aby sme sa ani my nebáli duchovnej práce do ktorej si nás pozval. Daruj nám, aby sme sa nebáli ťažkostí života, ani ťažkostí v živote viery a vždy len u Teba hľadali pomoc a útočisko. Prosíme konaj v tomto svete cez naše vzťahy, naše práce, postoje a náš záujem. Nech nielen sme hodní nazývať sa Tvojimi deťmi, ale nech je Tvoja sláva zjavná po celej zemi. Nech Ťa vyvyšujeme a oslavujeme nielen my, ale všetky generácie až do konca sveta. Amen.
Mgr. Martin Bobák
evanjelický a. v. farár
