Na koho sa spolieha Ivan Eľko
Už viackrát sme poukázali na to, že „ak sa z minulosti nepoučíš, zopakuješ si ju znova“. A z kresťanského hľadiska môžeme dodať „znova a znova“ dovtedy, kým sa otvorene neprizná pravda, nečiní pokánie a neprijme adekvátna náprava. Toto biblické pravidlo je nevyhnutné a platné aj v manažérskej praxi. A tak aj ECAV pod súčasným vedením namiesto toho, aby vyriešila staré kauzy, radšej prenasleduje tých, ktorí ich riešenie požadujú, a rovnaké chyby opakuje znova a znova.
Do tejto kategórie patrí aj „najväčšia nereformovaná kauza“, ktorá sa týka budovy na Svoradovej 1. Najväčší a najnovší škandál, ktorý bol odhalený na Synode v roku 2022, sa týka toho, ako predsedníctvo cirkvi, vtedy ešte v zložení Ivan Eľko a Ján Brozman, podpísalo vyhlásenie pre investora na susednom pozemku, že súhlasí s čiastočným zatienením cirkevnej budovy na Svoradove 1. To všetko sa udialo bez akéhokoľvek prerokovania v cirkevných grémiách, čo je nepochybne škandál a porušenie cirkevnoprávnych predpisov, keďže také závažné veci majetkového charakteru mali byť najskôr prerokované minimálne na generálnom presbyterstve!
Ivan Eľko, ktorý bol priamym aktérom tejto kauzy sa zbabelo vyhováral, že to vraj myslel dobre, že je mu to strašne ľúto a že sa vraj spoľahol na profesionalitu Jána Brozmana. Toho Jána Brozmana, ktorý sa medzičasom vzdal funkcie generálneho dozorcu bez uvedenia dôvodu. Dalo by sa povedať, že porušovanie cirkevnoprávnych predpisov a arogancia sprevádzala už nástup Jána Brozmana do funkcie, rovnako ako aj celé obdobie jeho pôsobenia, a to až dovtedy, kým sa tejto funkcie vzdal. Spôsob ako „prichádzal“ a „odchádzal“, nepochybne poukazuje na jeho „hlbokú úctu“ k evanjelickej verejnosti!
To, že s touto kauzou je spojený reálny problém, potvrdili aj ďalšie dva svetlotechnické posudky, ktoré boli vypracované neskôr. V nich sa uvádza, že v skutočnosti bude zatienenie cirkevnej budovy podstatne väčšie, než avizoval prvý svetlotechnický posudok, s čím je priamo spojené aj väčšie znehodnotenie cirkevnej budovy. Ak by však cirkev chcela svoj pôvodný súhlas so zatienením stiahnuť, investor na susednom pozemku bude požadovať náhradu nákladov, ktoré medzičasom do tohto projektu investoval, čo predstavuje cca 1 milión eur!
Čo si myslíte, milí evanjelici, bola to len „neprofesionalita“ Ivana Eľka, ktorý sa vraj spoľahol „na profesionalitu“ Jána Brozmana? Veď celá táto akcia bola preukázateľne zbabraná a o nejakej profesionalite tu nemôže byť ani reči! A prečo sa títo dvaja páni vyhli prerokovaniu tejto záležitosti v cirkevných grémiách? A prečo bolo toto pochybné vyhlásenie overené na Obecnom úrade v Drienovskej Novej Vsi, kde je Ján Brozman starostom? A prečo na synode Ivan Eľko odmietol odpovedať na otázku, či bol tento dokument naozaj na tomto obecnom úrade podpísať?! Po ovocí poznáte ich – hovorí slovo Božie …
Možno niektorým povrchným a vlažným evanjelikom bude stačiť obľúbené vyhlásenie Ivana Eľka, že doteraz sa nedokázalo, že by v Reformate niekto kradol. Ak totiž poviete, že niekto kradol, a nedokážete to, tak môžete byť za tento výrok stíhaný. Preto túto hantírku, lepšie povedané zaklínadlo, tak rád používa na falošné upokojenie verejnosti najmä Marián Damankoš a v poslednom čase aj Ivan Eľko. Akoby nikomu nevadilo, že kvôli kauzám, na ktoré poukázala synodálna komisia, a aj kvôli tým ďalším, ktoré nasledovali, cirkev prišla a stále prichádza o desiatky, stovky až milióny eur! A napriek tomu súčasné vedenie cirkvi tieto kauzy vyšetriť nevie či nechce. Ešte stále ste presvedčení, že výhovorka, že nikto vraj nič neukradol, je univerzálnym riešením tohto stavu? Keďže v tomto svete platí zákon zachovania hmoty, kam sa tie peniaze potom podeli???
Ivan Eľko a Ján Brozman sa tak postarali o ďalší škandál, ktorý sa týka nielen spoločnosti Reformata všeobecne, ale je to ďalší zo série škandálov, ktoré boli za uplynulých 20 rokov spojené práve s touto konkrétnou budovou na Svoradovej ulici! Pripomeňme si preto jej stručnú históriu od roku 2001.
Lukratívna budova vs. málo lukratívna zmluva z roku 2001
O budovu č. 1 na Svoradovej ulici bol záujem už veľmi dávno. Ako nedávno uviedol vo svojom príspevku Ján Holčík, už hneď prvá zmluva so spoločnosťou Poľnoprofit, a. s., bola podľa neho „zlým obchodom“. Táto zmluva bola podpísaná vtedajšími Ing. Rosenbergerom a Ing. M. Štefekom bez súhlasu jediného spoločníka ECAV na Slovensku dňa 27. 3. 2001. Konatelia nezohľadnili ani následné negatívne stanovisko generálneho presbyterstva, čím podľa Jána Holčíka zneužili svoje postavenie. Predmetom nesúhlasu GP ECAV bol najmä nízky nájom za 1 568 m2 celkovej plochy v sume 435,8, resp. 654,3 Sk/m2, pretože obvyklé nájomné v centre Bratislavy sa v tom čase pohybovalo na úrovni 5 500 Sk/m2. Problémom bola aj veľmi dlhá doba nájmu na 20 rokov! Napriek všetkému dňa 11. 4. 2001 konatelia dokonca podpísali dodatok č. 2, v ktorom vedenie cirkvi vylúčili z rozhodovania o cirkevnom majetku! Všimnite si, že ako vtedajší konatelia Reformaty, tak aj dnes predsedníctvo cirkvi, konkrétne Ivan Eľko a Ján Brozman, konali bez súhlasu (a dnes aj bez vedomia) generálneho presbyterstva!
Napriek uvedenému je však veľmi zvláštne, že títo „neposlušní“ konatelia neboli odvolaní okamžite, ale ich mandáty sa skončili podľa obchodného registra až 23. 7. 2001. Konateľom však aj naďalej ostal Jaroslav Mlynár, ku ktorému sa z „vôle“ vedenia ECAV pridal Vladimír Daniš. „Noví“ konatelia však podľa Jána Holčíka vec iba ďalej komplikovali a Vladimír Daniš na okresnom súde v roku 2003 pri proteste odvolaných konateľov dokonca svedčil proti Predsedníctvu ECAV! Podľa Jána Holčíka to určite nebola náhoda, ale zámer profitovať na majetku ECAV!
Tu sa vynára ďalšia otázka: Kto v roku 2001 odporučil a schválil nomináciu Vladimíra Daniša do funkcie konateľa? Pretože to jednoducho vyzerá tak, že osoby sa menili, ale prístup zostával rovnaký! Cirkev na to výrazne finančne, ale aj morálne doplatila, o čom svedčí nielen vyčíslenie potenciálnych strát vo výške viac ako 120 miliónov slovenských korún, ktoré uvádza Ján Holčík, ale rovnako aj straty, na ktoré v súvislosti s touto budovou poukázala správa Synodálnej komisie v roku 2019!
Lukratívna budova vs. málo lukratívna zmluva z roku 2008
V roku 2008 zrejme kvôli skôr zrealizovaným (ale nie veľmi dobre zdokladovaným) investíciám bola táto zmluva vypovedaná, a za ECAV znova podpísaná, tentokrát konateľmi J. Mlynárom a V. Danišom. Zmluvným partnerom už nebola spoločnosť Poľnoprofit, a. s., ale spoločnosť Svoradove, s. r.o. Tieto spoločnosti boli prepojené cez jedného z konateľov, pričom spoločnosť Svoradove, s. r. o., vznikla len v roku 2008. Platnosť zmluvy bola znova dohodnutá na 20 rokov, tentoraz do roku 2028.
Nájomné bolo v roku 2008 dohodnuté vo výške 1 000 000,- Sk (33 193 eur) za 1 rok vrátane DPH. To predstavuje 2 766 eur mesačne, čo v prepočte na prenajímaných 1 568 m2 (objekt 745) predstavuje nájomné vo výške 1,76 eur za 1 m2 za mesiac. Okrem tohto objektu je predmetom nájomnej zmluvy aj pozemok, na ktorom táto stavba stojí, spolu s priľahlým dvorom, a tiež garáž v nehnuteľnosti na Svoradova 3. Je zrejmé, že po prepočítaní hodnoty nájmu na všetky objekty uvedené v zmluve by sa už aj tak veľmi nízka hodnota nájomného 1,76 €/m2 za mesiac ešte viac znížila!
Ako sme uviedli už skôr, na základe dostupných informácií nebolo možné presne určiť, kedy a koľko bolo do budovy zo strany prenajímateľa investované. Z právnej analýzy vypracovanej po roku 2015 vyplýva, že väčšia časť plánovanej investície bola zrejme zrealizovaná krátko po podpise zmluvy v roku 2001.
Prečo o tom hovoríme? Pretože nízky nájom je možné ešte ako-tak kompenzovať zhodnotením budovy zo strany prenajímateľa. Lenže v tomto prípade bol prenajímateľ, podľa nášho názoru, za svoju investíciu do budovy „odmenený“ viac než dostatočne:
- odložením riadnych splátok nájmu až do doby ukončenia rekonštrukcie (podľa zmluvy z roku 2001),
- nízkou výškou nájmu v pôvodnej zmluve,
- predĺžením nájmu o 7 rokov podpísaním novej zmluvy v roku 2008 (do roku 2028),
- veľmi nízkym nájmom aj v zmluve podpísanej v roku 2008, ktorý je rádovo nižší ako trhový nájom!
Pri uzatváraní zmluvy v roku 2008 (podobne ako v roku 2001) konatelia evidentne nepredložili valnému zhromaždeniu Reformaty všetky interné a externé alternatívy, pretože sa ukazuje, že vlastná investícia – hoci aj na úver – by bola pre Reformatu podstatne lepším riešením s väčším prínosom. V čase prípravy a podpisu zmluvy (2007 – 2008) totiž v Bratislave prebiehal tzv. realitný boom – enormný dopyt po voľných priestoroch (podobne ako v roku 2018) a ceny kancelárskych priestorov sa pre lokalitu Staré Mesto pohybovali na úrovni 10 – 12 €/m2!
Zásadný nedostatok, a to spojenie nízkeho nájmu s dlhou dobou platnosti zmluvy, na ktorý poukázalo generálne presbyterstvo už v roku 2001, sa teda nepodarilo odstrániť ani v roku 2008. Pre objektivitu je však potrebné dodať, že v roku 2008 bola cirkev stále viazaná zmluvou z roku 2001, a teda vyjednávacia pozícia bola z pohľadu ECAV výrazne horšia.
Inflačná doložka, ktorá v praxi chýbala
Jeden z mála nástrojov, ako bolo možné zúfalo nízky nájom aspoň trocha zvýšiť, bola tzv. inflačná doložka, ktorá na základe medziročnej inflácie umožňovala (aspoň mierne) zvýšenie nájomného. Do zmluvy sa dostala vďaka pripomienke Pavla Delingu, ktorý sa na rokovaní generálneho presbyterstva snažil aspoň o trocha zlepšiť parametre tejto zmluvy. Z nevysvetliteľných dôvodov však bývalí konatelia V. Daniš a J. Mlynár v nasledujúcich rokoch túto doložku voči prenajímateľovi neuplatňovali, čím spoločnosť Reformata prichádzala (a stále prichádza) o ďalší potenciálny zisk, na ktorý mala podľa zmluvy nárok.
S každým medziročným navýšením o infláciu by sa postupne zvyšovala výška nájmu. Keďže bývalí konatelia inflačnú doložku neuplatňovali, výška nájmu v prvých rokoch nerástla, čo spoločnosť Reformata pripravilo o potenciálny zisk nielen v tomto období, ale aj v ďalších rokoch. Pretože aj napriek tomu, že inflačná doložka sa začala využívať hneď po výmene konateľov v roku 2014, vychádzalo sa už z nižšieho základu!
Strata z neuplatňovania inflačnej doložky (do roku 2014) bola v správe synodálnej komisie k roku 2019 vyčíslená na 48 225 eur. Táto strata bude rásť až do konca platnosti zmluvy, keď v roku 2028 dosiahne výšku 104 000 eur!
Nie je nájom ako nájom
Naším zámerom nie je komentovať vzťahy Reformaty k externým subjektom, rovnako ako hodnotiť činnosť týchto externých organizácií. Urobíme však všetko preto, aby sa ECAV dôsledne vysporiadala so svojím toxickým dedičstvom, aby sa vyhla chybám a zlyhaniam z minulosti a aby s cirkevným majetkom hospodárilo efektívne!
Externé subjekty – naši nájomcovia totiž tieto priestory prenajímali za podstatne lepších podmienok. Firma Svoradove, s. r. o., prenajala tieto priestory viacerým podnájomcom, pričom jednou z nich bolo aj občianske združenie Lepšosvetko, o. z., ktoré sme spomínali v článku o Evanjelickej diakonii (Diakonia podľa Reformaty). Toto združenie následne tieto priestory prenajalo ďalej, a to Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny SR za reálnych a trhových podmienok. Prečo to však nedokázala ECAV?!
Veľmi zvláštna situácia v súvislosti s budovou na Svoradovej 1 nastala po uverejnení článku na stránkach Asociácie „Predáva cirkev majetok?“ zo dňa 25. 1. 2022, v ktorom sme od cirkevných predstaviteľov žiadali vysvetlenie, prečo je v registri nehnuteľností na budove Svoradovej 1 plomba. Na tento podnet začali konatelia Reformaty „konať“, stretli sa so zástupcami spoločnosti Svoradove s. r. o., a výsledkom bolo stanovisko zverejnené na stránkach ECAV 27. 1. 2022. Nevieme, čo konatelia Peter Gärtner a Tomáš Hyben pri tomto rozhovore uviedli, ale v ten istý deň sme mali od jedného z konateľov spoločnosti Svoradove „na stole“ výstrahu súdnou žalobou, ak sa za niektoré svoje tvrdenia neospravedlníme. Cez nášho právneho zástupcu sme odpovedali, že sa nemáme za čo ospravedlniť…
Vnútrocirkevný boj o lukratívnu budovu na Svoradove
Po zmene konateľov v roku 2014 pokračoval boj o túto lukratívnu budovu s málo „lukratívnym“ nájmom aj v rámci ECAV. Na rokovaní Synody 2016 v Prešove to bol práve „profesionál“ Ján Brozman, ktorý navrhol, aby majetok na Svoradovej ul. v Bratislave bol vyňatý zo správy Reformaty! Bolo to zrejme preto, že Vladimír Daniš už nebol jej konateľom, a Ján Brozman v podstate žiadal, aby budovy na Svoradovej prešli pod Kuratórium Beckovskej Viesky, ktoré ešte spravoval Vladimír Daniš!
Tých pokusov bolo viac, ale z toho, čo je oficiálne známe, je potrebné spomenúť ešte pokus vtedajšieho predsedu Dozornej rady spoločnosti Reformata Martina Kováča na Synode 2021. Na základe jeho požiadavky bol predložený návrh, aby pri likvidácii spoločnosti Reformata budovy na Svoradovej 1 a 3 neboli presúvané do ECAV, ale aby sa stali súčasťou Beckovskej Viesky – kam vraj historicky patria! Synodáli však aj tentokrát túto argumentáciu jednoznačne odmietli ako ničím nepodloženú a špekulatívnu.
Napriek všetkým týmto nepodloženým a špekulatívnym pokusom, ktoré väčšina synodálov jasne odmietla, bol Ivan Eľko už vtedy až príliš podozrivo „extrémne nastavený“:
- Na rokovaní generálneho presbyterstva v roku 2016 sa hlasovalo o prijaté uznesenia 117-5/2016 o akceptácii znaleckého posudku Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktoré opakovane konštatovalo hrubé rozpory a nedostatky v účtovníctve Reformaty. Za prijatie znaleckého posudku nehlasovali Ján Brozman a Ivan Eľko.
- Na rokovaní generálneho presbyterstva bolo prijaté aj ďalšie uznesenie 116-5/2016, kde sa konštatovalo zavádzanie vtedajšieho generálneho presbyterstva zo strany vtedajších konateľov Reformaty (V. Daniš, J. Mlynár). Proti prijatiu uznesenia bol len Ivan Eľko.
Podobná situácia nastala pri hlasovaní o uznesení 118-5/2016, v ktorom generálne presbyterstvo vyjadruje pohoršenie nad konaním bývalého konateľa Reformaty V. Daniša a bývalej účtovníčky J. Danišovej. Proti bol opäť len Ivan Eľko…
Záver
Tak ako, milí evanjelici, ešte stále veríte zdôvodneniu Ivan Eľka na Synode 2020, že to celé bol (znova) omyl? Že to bol len ďalší omyl, že je mu to strašne ľúto, a že on sa len spoľahol na „profesionalitu“ Jána Brozmana? Pretože to ani zďaleka nie je jediný problém spojený s touto budovou, ale, naopak, je to celá séria podobných a stále sa opakujúcich problémov, ktoré táto cirkev nedokázala riešiť! A ktoré našu situáciu aj v čase, keď sa aj vďaka Asociácii slobodných zborov o týchto problémoch aspoň otvorene hovorí, ďalej zhoršujú? My to nepovažujeme za omyl, my ako členovia Evanjelickej cirkvi to považujeme za aroganciu a drzosť!
Za 28 rokov trvania zmluvného vzťahu totiž „kumulatívny“ výsledok týchto „osamotených“ zlyhaní môže dosiahnuť hodnotu ušlého zisku minimálne 2,5 až 4 mil. Eur! A to ani zďaleka nie je všetko, pretože vedľajším ale nie menej devastačným následkom je totálne zničená dôvera v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, a to zďaleka nie iba v zmysle starostlivosti o majetok!
Ivan Eľko by si už len podľa svojej úbohej výhovorky mal položiť otázku: Komu som vlastne uveril?! Pretože to, čo sme mohli vidieť, je pravým opakom prístupu, na ktoré poukazuje Evanjelium podľa Matúša v 25. kapitole: „Správne, dobrý a verný sluha, nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím; vojdi v radosť svojho pána!“
Ivan Eľko, naopak, v starostlivosti o cirkevný majetok preukázateľne a opakovane zlyhal a platí na neho skôr druhá časť uvedeného odseku: „Ty zlý a lenivý sluha, vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal. … Preto mu vezmite ten talent a dajte tomu, ktorý má desať talentov! Lebo každému, kto má, bude dané a bude mať hojne; ale tomu, kto nemá, aj čo má, bude odňaté. Onoho neužitočného sluhu však vyhoďte do vonkajšej tmy; tam bude plač a škrípanie zubov.“
Je tu ešte niekto, kto naozaj verí tomu, že títo ľudia, ktorí sú v rôznych funkciách a súčasťou tohto „systému“ 10 až 20 rokov, robia stále tie isté chyby z nevedomosti či neprofesionality?
Že oni by to aj riešiť chceli, len „nevedia“, a preto sa rovnaké „chyby“ v cirkvi opakujú znova a znova?
Považujete za normálne, že
- generálny biskup dva roky manipuluje synodálov s pochybnou zmluvou, od ktorej nevie nájsť ani originál (pravdepodobne preto, že nikdy ani neexistoval)!?
- celé vedenie robí všetko pre to, aby sa k voľbám nedostal nik, kto má na činnosť súčasného vedenia kritický, hoci konštruktívny názor?
- vedenie ECAV sa nesústredí na riešenie problémov, ale na ohováranie a zastrašovanie cez súdne spory tých, ktorí ich riešenie požadujú?
- ak generálny biskup (a dozorca) vyrobia problém v hodnote 1 milióna eur, tak stačí, aby na synode povedal, že jemu je to strašne ľúto, že on s tým teraz „musí žiť“, že je mu to „nepríjemné“ a že „ešte aj tu na synode do neho ľudia búšia“ (vidno, že minimálne v manipulácii je profesionál)…
Ak tomu veríte, tak sa vopred pripravte na progresívny rast príspevkov do Fondu finančného zabezpečenia – FFZ, ktorý by bolo lepšie premenovať na Fond ušlého zisku – FUZ, určený na krytie strát, ktoré vznikli pri (podozrivo) netransparentnej a neefektívnej správe cirkevného majetku! Pretože do každého deravého hrnca je potrebné vodu dolievať, ináč tam za krátky čas nebude nič!
V tomto kontexte považujeme aj ďalšiu „mantru“ Mariána Damankoša, a to o potrebe „profesionálnej správy“ cirkevného majetku, ktorú na Synode 2022 podporil – ako ináč – aj Ivan Eľko, za pokryteckú a falošnú. Podľa nášho názoru sa takto niektorí ľudia v cirkvi snažia vytvoriť dojem, že to, čo sa stalo, je len výsledkom nevedomosti a neschopnosti, že je to len séria jednotlivých, nesúvisiacich zlyhaní (ktoré sa ale opakujú znova a znova). Ak by súčasné vedenie cirkvi chcelo, tak tieto problémy sú už dávno vyriešené, lenže podľa toho, čo celé tie roky vidíme, ich riešiť nechce!!!
Nič na tom nemení ani nešťastný výrok Jána Hroboňa, ktorý odznel bezprostredne po odhalení tejto kauzy na Synode 2022, že cirkev nestojí na Svoradovej 1, ani na Svoradovej 3, ani na Fonde finančného zabezpečenia, ale na Pánovi Ježišovi Kristovi!!! Toto tragikomické vyjadrenie je totiž na plač všetkým evanjelikom, ktorých cirkev takto prichádza nielen o peniaze, ale aj morálku a česť. A je na smiech všetkým, ktorí sa na túto komédiu pozerajú zvonka a ktorí na rozdiel od ECAV zverený majetok riadne a za primeraných podmienok na trhu zhodnocujú!
Na záver by sme sa chceli vrátiť, k biblickému princípu založenému na pokání a náprave. Myslíte si, že niektorý zo štyroch kandidátov na funkciu generálneho dozorcu, ktorých kandidatúra bola „schválená“ súčasným vedením ECAV je zárukou vôbec nejakej zmeny? Naša odpoveď je NIE!
Jaroslav Mervart
Miroslav Klima
ilustračné foto: ecav.sk
