Mucha, ktorá pokazí mnoho dobrého
Jeden hriech, jedna neposlušnosť. Výsledok? Vyhnanie z raja. Pán Boh nechce mať na mieste dobra zlo. Netoleruje zlo. Je preto zlý? Nie! Bráni si svoje miesto, svoju identitu pôsobenia Boha.
Cirkev? Kresťan? Cirkevné zbory? Plodia z malého hriechu ďalšie neposlušnosti voči Pánu Bohu? Cítiac sa však stále úprimnými kresťanmi? Alebo sú skutočne vernými obhajcami Božieho posolstva tomuto svetu?
Niet najmenších pochýb o tom, že ak by cirkev konala to, čo má, svet by bol iný. Lepší. Ale nie je. Je plný agresivity, zloby, pretvárky, umelých úsmevov a plánovaných intríg s cieľom škodiť ľuďom a ich životu. Stále je tu ten obraz, keď Krista vydajú Židia na smrť, no domnievajú sa, že potom môžu úprimne naďalej slúžiť Bohu k Jeho sláve. Čo nie je pred očami, to neexistuje? Nie je to hlúposť toto si myslieť? Odstráňme Boha z konkrétnych situácií, dní nášho života – a potom Bohu slúžme? Veď je nemožné hovoriť o viere v Boha a zároveň popierať, že viera má byť dokazovaná v praktickom živote.
Ak popiera kresťan jednotu viery a skutkov, v čo potom verí? Kristus nerozdeľoval svoj život na život profánny a zbožný. Na čo je taká viera, ktorá dovoľuje klamať a kradnúť, strojiť úklady a tváriť sa, že ten kameň na blížneho letel sám od seba? Kto kazí vieru evanjelikov? Kto nekriticky vnáša neevanjelické zmýšľanie do života viery evanjelikov?
Je to každý, kto už nepočúva na hlas Pána Ježiša Krista. Stáva sa tak tou povestnou muchou z Biblie, čo pokazí mnoho dobrého. Nie, tu nejde o to, že niekto vytvára nepriateľov v rámci cirkvi a ukáže prstom na niekoho, koho majú všetci odsudzovať. Takí vždy boli a budú, dokiaľ hriech na zemi nebude zničený naveky. Tu však ide o to, ako bránime svoju vieru a svoje kresťanstvo, svoje evanjelictvo. Ako sa vieme postaviť diletantstvu viery na odpor.
Či ti k tomu, aby si nevidel, stačí ponuka na funkciu? Nevidia a nepočujú len tí, ktorých diabol podplatil svetským mamonom a domnelou slávou. Ale aj tí, ktorí vidia a mlčia. Ktorí sa nechcú, ako sa hovorí, popáliť. Kto chce prežiť aj vo funkcii bez jasného slova vyznania ku Kristovi. Kto hriech schvaľuje, akoby ho sám vykonal. Kto svoj zrak odvracia od pravdy, raz sa bude musieť pozerať do tváre diablovi, s ktorým bude tráviť večnosť v zatratení.
Nemáme kaziť, ale naprávať a privádzať k Spasiteľovi. Nemáme v cirkvi vytvárať nenormálne štruktúry prenasledovania evanjelikov ani vytvárať sieť donášačov, platených agentov či dobrovoľných škodcov, ktorí len z pocitu ublíženia iným žijú svoj biedny život.
Práve na tom na čom by malo kresťanstvu záležať je to aby navrátenie do raja bolo umožnené každému. Ale ako sa to dá, keď cirkev stratí schopnosť reflektovať skutočný stav sveta a konfrontovať ho s Božím zámerom života.
Brániť kresťanské hodnoty vo verejnom záujme je pre cirkev akoby nedostihnuteľný a utopistický sen.
Cirkev tápe ako slepec bez paličky po neznámom chodníku. Občasné výkriky z kresťanských kruhov sa utápajú v spleti nevýrazných vyjadrení alebo patetických fráz, na ktoré verejnosť reaguje posmeškami a členovia cirkvi rezignáciou, či viditeľným nezáujmom o pôsobenie v takejto inštitúcii, ktorá nielenže voči svetu ale ani v rámci cirkvi nevie byť svojimi postojmi vzorom kresťanských hodnôt. Gándhí bojoval za práva Indov a lepší svet. Svoju krajinu doviedol k nezávislosti. Mnohí skvelí muži a ženy bojovali za práva svojich národov. Za slobodu, spravodlivosť, za lepší svet.
K čomu doviedla, dovádza cirkev dnešným dní človeka? K lepšiemu svetu? Prebiehajúce voľby ako prvok demokratického zmýšľania, vyjadrujúci úctu v danej spoločnosti sa na pôde cirkvi stali ostňom nespravodlivosti, zakrývaného ale neskôr presadzovaného zla. Zlomyseľnosti ale i dôvodom k spoznaniu toho, aké krehké je kresťanstvo keď sa do funkcii dostanú duše preplnené zákernosťou a pocitom nadradenosti. Keď blaho cirkvi je prezentované ako blaho jedinej skupiny, či jednotlivca.
Ako Rechabeám nasledoval kroky svojho ku konca života zhýralého otca Šalamúna tak ľudia nemilujúci evanjelikov nasledujú kroky tých, ktorých životom je škodiť a tak dosahovať domnelú moc.
Kto bojuje za práva pre iných nejde nikdy ľahkou cestou života. Tesná brána a úzka cesta vedie k životu. Dostali sme sa do stavu, keď okliešťovanie volebného zákona v cirkvi spôsobilo neskutočné zlomyseľnosti v cirkvi. A týmto počinom diabol chce dosiahnuť úplne oklieštenie výnimočného práva v cirkvi u nás evanjelikov vyjadriť svoj súhlas či nesúhlas so smerovaním cirkvi.
Jediný kandidát, ktorý agresívnou rétorikou zaujal v predvolebnej kampani sa cíti byť povolaný k dokončeniu toho, čo začal. Čo z tej práce bolo v prospech evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku sa mnohí pýtajú. Nakoľko Rechabeámovske spôsoby v cirkvi nikdy cirkvi na prospech nie sú.
To okliešťovanie volebného zákona svedčí o neláske k spoluveriacim. O nadradenosti, ktorej nezáleží v skutočnosti na jednote cirkvi ale na slepej poslušnosti človeku a nie na poslušnosti Spasiteľovi Ježišovi Kristovi. Dávať poslušnosť človeku na rovno s poslušnosťou Bohu, nie je vôbec evanjelické.
Vyhrážanie sa evanjelikom, nie je evanjelické. Súdenie sa za spoločné peniaze nie je evanjelické.
Tajné dohody, utajovanie informácii, podivné zápisnice, centralizácia moci v nebývalej miere to všetko je znakom nelásky k cirkvi, ktorá navonok vyúsťuje vždy po čase v konflikty.
A stále je tých múch až priveľa po celej cirkvi kde kazia dobro tvorené Bohom. A nastrojené zlo , svoje plány prezentujú ako Božiu vôľu.
A tak aj pri týchto dvoch kandidátoch na funkcie: dozorcu Východného dištriktu, či Generálneho biskupa sa veriaci pýtajú aké zoznamy neprijateľných ale Bohu verných vytvorí táto skupina funkcionárov k vnášaniu nepokoja medzi veriacimi?
Je nepodstatné napísať , nebol som agentom ŠtB, to nemá žiadnu pozitívnu výpovednú hodnotu, ak praktiky zlého konania sú tak zreteľné aj mladej generácii, ktorej sa bridia takého konania voči evanjelikom v cirkvi. A bridia sa aj starším, ktorých učili ctiť si svoju cirkev, bratov a sestry, neokrádať, krivo nesvedčiť, nepodvádzať, pravdu nielen hovoriť ale i presadzovať. Ktorí nezapreli Krista v časoch, keď sa mnohí s vierou skrývali a netrpeli pre vieru ako oni, ktorých to stálo až príliš veľa, aby sa teraz dívali ako niekto nazýva evanjelictvom to, čo evanjelické určite nie je.
Mnoho pokazili, je na evanjelikoch či títo budú kaziť naďalej po voľbách svojimi nenávistnými komentármi a skutkami ohováračských lídrov, vieru bežných evanjelikov. Lebo niet nič bližšie k pravde než to, že klamstvo a nenávisť je ich chlebom.
Mgr. Ľubomíra Mervartová
evanjelická a. v. farárka
