3. nedeľa pred koncom cirkevného roka
„Láska všetko znáša, všetkému verí, všetkého sa nádejá, všetko pretrpí.“
1Kor. 13, 7
Bratia a sestry!
Rozpoviem vám jeden pravdivý príbeh. Je o priateľstve, o viere, o veľkej nádeji:
Artur a Skinner boli najlepší priatelia. Spoznali sa už na strednej škole. Radi hrali loptové hry, chodili poza školu, randili s dievčatami. Boli proste nerozlučiteľní. Preto bolo pochopiteľné, že keď Skinner vstúpil do armády, urobil tak aj Artur. Bolo to počas 2. svetovej vojny. Na Filipíny sa plavili na tej istej transportnej lodi. A práve tam sa ich cesty rozdelili. Skinner bol na Bataane, ktorý pripadol Japoncom v roku 1942. Artura zajali o mesiac neskôr.
Artur sa vo väznici dopočul, kde sa nachádza jeho najlepší priateľ. Bol v susednom tábore a čakal na smrť. Preto sa prihlásil ako dobrovoľník do družstva so zvláštnym poverením prác mimo tábora. Dúfal, že ich skupina pôjde aj cez susedný tábor. A jedného dňa sa tak stalo.
Artur požiadal o päť minút, aby mohol nájsť svojho priateľa a porozprávať sa s ním. Dostal ich.
Skinner sa nachádzal v tej časti tábora, kde ľuďom už nedávali šancu na prežitie. Volali ho „nulové oddelenie“. Keď ho Artur zbadal, onemel. Bol z neho tridsaťpäť kilový tieň niekdajšieho priateľa. Špinavý a trýznený bolesťou mnohých chorôb sa blížil k nemu. Bol vlastne mŕtvy, iba jeho nespútaný duch ešte neopustil jeho telo. Artur nevedel čo povedať a jeho päť minút takmer už vypršalo. Nahmatal teda prstami masívny uzol na vreckovke, ktorú mal uviazanú okolo krku. V nej mal prsteň zo strednej školy- pre prípad, že by ho vymenil za lieky. Ten vtisol Skinnerovi do dlane a šepol mu: „Kšeftuj s ním!“
Otočil sa a nechal tam svojho priateľa nevediac, či ho ešte uvidí živého.
Aká láska by toto urobila? Jedna vec je darovať dar zdravému. Podeliť sa o svoju vzácnosť s niekým silným. Ale dať to najvzácnejšie čo mám slabému? Zveriť svoj poklad umierajúcemu? To už je niečo. V skutočnosti mu tým vravíte: „Verím ti. Nezúfaj. Nevzdávaj sa. Apoštol Pavel zahrnul toto slovné spojenie do svojej definície lásky: „Láska všetko znáša, všetkému verí, všetkého sa nádejá, všetko pretrpí.“ (1Kor. 13, 7)
Poznáš aj ty niekoho, kto stojí za takým oplotením? Ak má tvoje dieťa problémy v škole, tak poznáš. Ak tvoj manžel bojuje s depresiou. Ak tvoju manželku prepustili z práce. Ak je niekto v tvojej rodine vážne chorý. Ak poznáš niekoho kto sa bojí alebo kto zlyhal. Ak má niekto vážne podlomené zdravie. Aj ty isto poznáš niekoho, kto potrebuje prsteň viery.
A ty sám im ho môžeš dať. Môžeš silou svojich slov a skutkov zmeniť jeho život.
Artur to urobil. A ten prsteň vymenil Skinner za lieky, vitamíny a jedlo. A o mesiac bol presunutý do tábora pre zdravých ľudí. Bol jediným Američanom, ktorému sa ako živému podarilo opustiť nulovú zónu. Vďaka tomu, že mu niekto veril a zveril mu to najvzácnejšie čo mal.
Dnešná nedeľa nesie názov: „Znamenia konca časov“. Tých znamení je v dnešnej dobe až- až. Ja sa ale obávam jedného: že raz už nebudú ľudia ako Artur. Ľudia, ktorí dajú iným aj to najvzácnejšie čo majú. Nádej. Pomoc. Istotu. A vtedy bude koniec tohto sveta neodvrátiteľný. Vtedy nám ľuďom už nebude pomoci. A preto vyzývam vás, milí rodičia, vychovávajte svoje deti zodpovedne. Veďte ich k láske a neberte im nikdy nádej.
Každý jeden z nás dostal taký prsteň ako mal Skinner. Aj ty ho máš na svojej ruke. Dostal si ho od nebeského Otecka. A je len na tebe, brat a sestra, čo s ním urobíš.
Vždy, keď budeš hovoriť pravdu, budeš Božím vyslancom. Keď budeš hlásať odpustenie, budeš Jeho kňazom. A ak kvôli tebe bude napredovať uzdravenie duše či tela, si jeho lekárom. Ak sa budeš modliť za dobré, bude ťa On počúvať ako otec počúva svojho syna. Boh aj tebe aj mne dal svoj prsteň.
Nevzdal to s tebou. Neodvrátil sa. Neopustil ťa. On ti verí. A v tej viere je obrovská moc.
Artur daroval Skinnerovi viac než prsteň. Svojím gestom potvrdil: „Ty si toho hoden! Tvoj život je hodný záchrany. Tvoj život je hodný žitia.“ Veril mu, a preto mu dal prostriedok, aby sa zachránil.
Ty aj ja máme tú výsadu urobiť niečo podobné pre iných. Ako ukážeme iným, že im veríme?
Buď pri nich. Nič nezastúpi tvoju prítomnosť. Listy sú pekné, telefonáty špeciálne, ale tvoja prítomnosť nesie priamy odkaz.
Po smrti ženy Alberta Einsteina sa k nemu prisťahovala jeho sestra Maja, aby mu pomáhala okolo domácnosti. Starala sa oňho 14 rokov, aby on mohol pokračovať vo svojom výskume. Potom mala mozgovú príhodu a upadla do kómy. Einstein trávil pri jej lôžku dve hodiny denne, aby jej čítal knihy. Nejavila žiadne známky, žeby rozumela jeho slovám, ale napriek tomu jej čítal. Ak niečo mohla pochopiť z tohto gesta, tak to bolo práve to, že mu stojí za to, aby jej venoval svoj čas.
Veríš svojím deťom? Venuj im svoj čas. Určite je to ten najlepšie strávený čas ako môže byť.
Počúvaj ich. Nemusíš mnoho hovoriť, aby si ich povzbudil. Veď aj apoštol Jakub hovorí: „Každý človek má byť rýchly, keď treba počúvať, ale pomalý keď má hovoriť a pomalý k hnevu. (Jak 1, 19). My ľudia máme sklon veľa hovoriť a málo počúvať. Áno, je aj čas hovoriť, ale je aj čas byť ticho.
Máš veľkú moc zmeniť život človeka tým, čo mu povieš. „Smrť priam tak ako život býva v moci jazyka“ (Prís 18, 21). Preto nás apoštol Pavel nabáda, aby sme hovorili ľuďom slová, ktoré ich povzbudia, posilnia (Ef 4, 29). Skôr než niečo povieš, opýtaj sa: „Posilní tohto človeka to, čo mu poviem?“ My všetci máme schopnosť urobiť iných silnejšími, šťastnejšími, spokojnejšími. Naše slová môžu byť pre ich duše to, čím sú vitamíny pre ich telá. Neodoprime uistenie tým, čo sú zdeptaní. Hovorme slová, ktoré ich posilnia. Verme im tak, ako Boh verí nám.
Možno, že tým niekomu zachrániš život. Artur z nášho príbehu zachránil. Skinner to prežil. A obaja sa po dlhšom čase stretli doma vo svojej vlasti. Pár dní po tom, ako sa vrátili domov Skinner prišiel svojho priateľa navštíviť. Mal pre neho dar. Malú škatuľku. Artur hneď vedel, čo je v nej. Bola to verná kópia stredoškolského prsteňa. Po chabom pokuse o humor: „Nestrať ho, stál osemnásť dolárov!“ sa vrelo na priateľa usmial a povedal: „Tento prsteň… mi zachránil život!“
Kiežby aj tebe drahý priateľ, niekto povedal niečo také!
Kiežby si aj ty to isté povedal nášmu nebeskému Oteckovi!
Amen.
Modlitba:
Drahý náš Bože ďakujeme ti v tejto chvíli za Tvoje uistenie, že si stále s nami. Že nám veríš a zveril si nám vzácne hodnoty, ktoré si máme navzájom preukazovať. Ďakujeme ti za ten najvzácnejší prsteň, ktorý si nám dal- za Tvojho Syna Pána Ježiša Krista. V Ňom nám dávaš všetko. Prosíme Ťa pomáhaj nám žiť náš život s tými najvzácnejšími hodnotami- vo viere, s láskou a neochvejnou nádejou. Pomáhaj nám, aby sme tieto hodnoty odovzdávali aj našim deťom, ako aj všetkým ľuďom, ktorých v živote stretávame. Tvojmu svätému menu buď česť a chvála od nás všetkých vzdávaná. Amen
Mgr. Jaroslav Ďuriš,
ev. a. v. farár Stredné Plachtince
Ilustračné foto: pixabay.com
