6. pôstna nedeľa

 „Aké milé sú na vrchoch nohy posla, ktorý oznamuje pokoj, posla blaha, ktorý ohlasuje spásu a hovorí Sionu: Tvoj Boh kraľuje! Čuj, tvoji strážcovia zvyšujú hlas, spoločne sa radujú, lebo na vlastné oči vidia návrat Hospodina na Sion. Plesajte, zrúcaniny Jeruzalema, spoločne sa radujte, lebo Hospodin potešil svoj ľud, vykúpil Jeruzalem. Hospodin si obnažil sväté rameno pred očami všetkých pohanov a všetky končiny zeme uvidia spásu nášho Boha.“
Iz 52, 7 − 10

Kvetná nedeľa, po latinsky Palmarum, nám pripomína udalosť, ktorá sa stala, keď Ježiš z Nazareta vstupoval do Jeruzalema. Vtedy ľudia sekali ratolesti paliem a kládli ich na cestu, aby týmto symbolickým gestom poukázali na Ježiša, ktorý zavŕšil svoje mesiášske poslanie v Jeruzaleme. Ježiš túto oslavu a poctu prijíma. Necháva sa titulovať ako Syn Dávidov, čo znamená, že sa ujíma úlohy záchrancu Izraela i celého sveta. Tým napĺňa prorocké zvesti Svätých písem o mesiášovi a svoje pôsobenie robí tak, aby sa „naplnili Písma”. Tým, že prichádza na ťažnom zvierati, „oslici podrobenej jarmu”, dáva o sebe vedieť, „že neprišiel panovať, ale slúžiť“ a v tomuto poslaniu bol verný až na smrť. Obetoval sa za národ i svet, preto je dnes Jeho obeť kresťanmi s radosťou prijímaná a oslavovaná.

Slová proroka Izaiáša hovoria o poslovi, ktorý ohlasuje spásu. Pánov vjazd do Jeruzalema, ktorý si pripomíname v poslednú nedeľu pred Veľkou nocou, je príchodom Pána medzi svoj ľud. V 33-om roku svojho života Ježiš vchádza do mesta, v ktorom sa má „ukázať” Židom, aby sa vedelo, či je On ten pravý mesiáš, od Boha poslaný pán a kráľ Židov. Slávnostne vchádza do mesta, v ktorom by mal vládnuť, aspoň podľa mena, pokoj a Božie požehnanie. Lenže toto mesto v tom čase ešte stále „vraždí prorokov”, a tak Pán Ježiš nad ním plače, lebo: „nepoznalo času svojho navštívenia“. Pár dní pred Veľkou nocou je ešte ľudom vítaný a oslavovaný, ale zakrátko sa to otočí a ľud, zhromaždený pred palácom vladára, bude volať: „Ukrižuj Ho!

Vráťme sa však slovám starozmluvného proroka, ktorý vo svojom čase uvidel nové veci, ktoré sa išli diať s ľudom Božím. Prorok ohlasuje nebývalú „vec”. Obrazne hovorí o Jeho kraľovaní. Prichádza obrovská zmena, preto prevoláva: „Boh kraľuje! Vracia sa na Sion! Obnažuje svoje sväté rameno, aby ho pohania videli.”

Izaiáš vo svoje prorockej zvesti narážal na konkrétne udalosti dejín. Tuší príchod veľkej zmeny. Ide o geopolitickú zmenu pomerov, ktorá predstavuje obrat v dovtedajšej situácii Izraela. V roku 559 pred Kristom sa v Perzskej ríši ujíma moci kráľ Kýros. Upevňuje jej vplyv v celom regióne na ďalšie dve storočia, až kým si ho v roku 330 pred Kristom nepodmanil Alexander Veľký. To znamená, že sa blíži porážka Babylonskej ríše, ktorá držala v zajatí dve generácie elity izraelského národa. Izaiáš vidí nový začiatok pre Boží ľud. V nastupujúcom období pokoja a stability, v slobode a v možnosti návratu rozpoznáva Boha, ktorý sa ujíma vlády. Je to pre neho taká zásadná zmena, že jej nositeľa, kultúrne a nábožensky vzdialeného kráľa Kýrosa, neváha označiť ako Hospodinovho pomazaného – áno – ako mesiáša! (Iz 45, 1)

Slová o kraľovaní nám dnes pripadajú staromódne, posúvajú nás do histórie, keď vo svete vládli monarchovia, alebo do rozprávok, kde sa hovorí o víťazstve dobra nad zlom. Dnes sa s postavami kráľovských rodín stretáme iba ak na stránkach bulváru, kde pôsobia ako symboly dávno zašlej slávy. Ľudia sa o nich zaujímajú najmä vtedy, keď sa na verejnosť dostanú nejaké pikantérie zo zákulisia ich rodinných vzťahov. Málokto si myslí, že by dnes mohli niečo zmeniť, snáď len ako morálne autority.

Obrazy a náboženské predstavy v oných dávnych dobách nám pripomínajú, ako kedysi zmýšľali Boží ľudia, keď sa ocitli v hraničných situáciách. Za všetkým dianím, ktoré zakúšal izraelský národ, videl Božiu prozreteľnosť a vládu. Nič, čo sa mu stalo, nebolo bez Božieho vedomia a riadenia. Zbožný Žid veril, že Boh má všetko pevne v rukách, a preto má nespochybniteľné právo na absolútnu poslušnosť. Keď prorok hovorí o Jeho kraľovaní, ohlasuje nebývalú „vec”. Prichádza obrovská zmena, preto prevoláva: „Boh kraľuje! Vracia sa na Sion! Obnažuje svoje sväté rameno, aby ho pohania videli.”

Aj v kresťanskej zvesti má svoje miesto symbolika kráľa a kraľovania. Kresťania očakávajú druhý príchod Pána Ježiša, keď príde ako Boh, aby vládol nad celým svetom. Boh, ktorý sa ujíma moci vo svojom kráľovstve – to je základná a centrálna téma náboženskej viery. I v túto nedeľu si preto všimnime aspoň tri pohľady, ktoré vo svojej prorockej vízii ponúka prečítaný text proroka Izaiáša: Boh je kráľ, ktorý prichádza zachrániť svoj ľud. Kde je Boh kráľom, tam aj na zbúranisku zaznie jasot. Boh prichádza ako kráľ. V rozdelenom svete ponúka jednotu.

  1. Boh je kráľ, ktorý prichádza zachrániť svoj ľud. Doba dozrela k zmene. Jadrom Ježišovej zvesti, keď chodil a učil, bolo: „Čiňte pokánie, lebo sa priblížilo kráľovstvo Božie!“ Aj my v pôstnom období pred Veľkou nocou uvažujeme o význame Ježišovej cesty a obete za svoj ľud. Rozoberáme, ako sa Ježiš, hoci je nebeským kráľom, podrobuje vôli svojho Otca. Keď vchádza do kráľovského mesta, dovolí, aby Mu učeníci stlali na cestu rúcha a palmové ratolesti ako princovi. Mesiáš je nástrojom pre uplatnenie Božieho pokoja. V Jeho zvesti zaznieva miestami až drsná kritika farizejskej zbožnosti, ale aj falošnosti a vypočítavosti sadukajov až po tie najvyššie „poschodia”. Na adresu kráľa Herodesa vedel poznamenať: „Povedzte tej líške…“ Ježišovo učenie svojou hĺbkou presahuje nielen rámec svojej doby, ale mení aj všetky nasledujúce. Pán Ježiš vo svojej zvesti rozpoznáva a odmieta násilie, ktorým sa ľudia vzájomne ohrozujú a ničia. Pomenúva a odsudzuje pokrytectvo, ktoré ničí vzájomné vzťahy ľudí. Pán Ježiš, keď hovorí o kraľovaní Boha, o kráľovstve Božom, nehovorí o národných štátoch alebo o zriadení nového náboženského kultu a zmene rituálov. Mesiášsky pokoj, ktorý On zvestuje, nie je pokoj vynútený rovnováhou vojenskej a politickej moci. Je to pokoj, ktorý sa začína u každého a patrí každému človeku. Pokoj založený na uplatňovaní spravodlivosti a lásky. Ježiš má moc meniť tento svet, lebo mení ľudí, ktorí Mu uveria, a otvára ich srdcia a mysle, aby boli vnímaví voči nespravodlivosti a vedeli ju naprávať.
  1. Kde je Boh kráľom, tam aj na zbúranisku zaznie jasot. Izaiáš spája nástup Božej vlády s radosťou. „Plesajte, zrúcaniny Jeruzalema, spoločne sa radujte, lebo Hospodin potešil svoj ľud, vykúpil Jeruzalem.“ Hovorí o radosti, ktorá má prepuknúť aj napriek hraničnej situácii, v ktorej sa ľudia nachádzajú. Z biblických textov sa dozvedáme o rozličných nositeľoch radosti. Niekedy sa otvorili nebesá a anjelské chóry spievali o radosti. Tak to bolo pri príchode Pána Ježiša, narodeného v Betleheme. Lenže tu je reč o zrúcaninách. Teda aj to, čo bolo zničené a stratilo schopnosť slúžiť svojmu pôvodnému určeniu, môže byť podkladom pre radosť. Toto si dobre všimnime v tomto čase pandémie, keď sa zdá, že už nič nebude také, ako bývalo. I náboženský život v tradičných cirkvách sa mení. Nevieme si rady, ako byť zvestovateľmi dobrých správ v tomto ohrozenom svete. Za čias proroka Izaiáša bol nástup Božej vlády taký strhujúci a mocný, že ani zrúcaniny Jeruzalema ho nemohli prekaziť. Práve naopak. Proti akémukoľvek očakávaniu sa to, čo je zavrhnuté, zničené a stratené, stáva nositeľom radosti. V súvislostiach Izaiášovho prorockého videnia je to odkaz na obnovu Jeruzalema. Na základe Kýrovho ediktu z roku 538 pred Kristom sa môže začať znovuvybudovanie chrámu. Krajina nemá zostať v zrúcaninách, ale má sa stať znovu krajinou Božieho ľudu, v ktorej vládne Boh ako kráľ.

Prorok na podklade diagnózy doby predostrel pred ľud víziu Božieho kraľovania. Akú víziu ponúkame my? Vnímame zmeny v našej dobe? Udalosti posledného roka nás viac znepokojujú, ako upokojujú. Svet akoby strácal istotu dobrej budúcnosti. To nás zneisťuje. Vytušili sme, že sa priblížila zásadná zmena našej civilizácie? Nedokážeme si predstaviť, že by zo strany pohanského sveta mohlo prísť riešenie k obnove života na zemi. Svoje pohľady a nádeje upíname skôr na svojich náboženských vodcov alebo na populárnych nositeľov politickej moci. Podľa našich predstáv zabezpečenie pokoja a stability vidíme v konzervatívnom kultúrnom prostredí. Ale relatívna stabilita minulých desaťročí sa odrazu otriasa vo svojich základoch. Na povrch sa vyplavujú tie najprízemnejšie vášne, prejavy strachu a nenávisti. Tie plodia násilie, na ktoré nevieme odpovedať inak než násilím. Šokuje nás, čoho sú ľudia odrazu schopní napriek všetkým skúsenostiam a poučeniam, ktoré by mali mať „zakódované” vo svojom kultúrnom portfóliu. Nepočujeme plesať nebesá z príchodu nášho kráľa, ktorý sa ujíma moci, lebo svoje oči máme uprené na tie naše zbúraniská, a tak vidíme, že peklo otvára svoje brány a chce nás zmiasť a ponížiť.

Lenže očakávanie vlády Božieho pokoja pôsobí radosť aj v tej najzúfalejšej situácii. To je posolstvo dnešného triumfálneho vjazdu nášho Pána do Jeruzalema. Na pozadí Izaiášovej zvesti sa pevne chyťme viery, že Boh o všetkom dobre vie a rozumie svojmu strategickému riešeniu. Potom zrazu uvidíme, že Boh opäť kraľuje, lebo On dokáže aj v chaose tejto doby podporiť to dobré a pozitívne, aby zvíťazilo Jeho kráľovstvo! Podobne to vo svojej dobe vyjadril apoštol Pavel: „Radujte sa! Vaša dobrotivosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán je blízko!“ Keď evanjeliách čítame upozornenia na rôzne zničujúce apokalyptické znamenia doby, tak nám náš Pán radí: „Vzpriamte sa! Zodvihnite hlavy!” − lebo ich úlohou nie je nás deprimovať alebo nás zlomiť. Nuž posilnime sa v našej nádeji. To, že sme svedkami obrovských zmien uprostred našej civilizácie a na našej doráňanej Zemi, nám nemá naháňať strach, ale, naopak, je to dôvod na radosť, že Boh koná a ujíma sa svojej vlády.

  1. Boh prichádza ako kráľ. V rozdelenom svete ponúka jednotu. Prorok Izaiáš volá: „Hospodin si obnažil sväté rameno pred očami všetkých pohanov a všetky končiny zeme uvidia spásu nášho Boha.“ Ak Boh doteraz konal, tak konal v skrytosti. Jeho ramená neboli viditeľné. Teraz sa to mení. Hospodin obnažil svoje sväté rameno. Prestáva byť exkluzívnym Bohom jednej čiastky ľudstva a stáva sa univerzálnym vládcom sveta. Vladári tých najobávanejších mocností sa stávajú nástrojmi v Jeho rukách. Babylon necháva padnúť a Kýrosa označí za nositeľa záchrany. Ako kresťania veríme, že univerzálnym vládcom na Zemi je Hospodin, ktorý v Ježišovi objal celú Zem. On je ten pravý Mesiáš, Kristus. V Ňom sa Boh ujíma svojej univerzálnej vlády nad svetom. V minulosti sme sa vždy mýlili, keď sme si nástup Jeho moci predstavovali ako výhru v nejakej náboženskej vojne. Ježiš Kristus prišiel do Jeruzalema na oslici, lebo odmietal násilie. Dištancoval sa od radikálov, ktorí chceli uskutočniť Božiu vládu na zemi násilím a vraždením. Ježišovo mesiášstvo sa napĺňa iným spôsobom. Odhalenie Hospodinovho svätého ramena má v Jeho podaní podobu zmierenia. Netvorí nové hranice, ale naopak. Tých, čo stoja za hranicami spoločnosti, stavia do stredu. Chudobných, znevýhodnené ženy, vdovy, deti a prostitútky stavia do stredu a zaujíma sa o nich. Tých, čo boli v očiach náboženskej hierarchie nečistí, integruje do nového spoločenstva, ktoré vzniká okolo Neho. Bez obradov a rituálov k sebe prijíma aj ľudí z odlišných národov a náboženstiev. Všetky zásadné a rozdeľujúce znaky náboženskej, politickej, sociálnej a kultúrnej identity Ježiš svojou zvesťou zneplatňuje. Nástup Božej vlády v Jeho účinkovaní sa stáva viditeľný tým, že prejavuje lásku k spoločensky diskvalifikovaným. Tak kladie základ nového spoločenstva ľudí. Spoločenstva, ktoré je zjednotené hodnotami vzájomnej úcty, lásky a odpúšťania. O tom hovorí Ježiš, keď zvestuje príchod kráľovstva Božieho v podobenstvách a v znameniach Jeho mesiášskej moci.

Nevieme si dať rady so symbolikou kráľovskej moci? Nevieme si v zmätku našej doby predstaviť pozitívne východisko a nádej v podobe obnoveného spoločenstva ľudí? Nevieme rozpoznať, ako sa vlastne uskutočňuje Božia kráľovská moc v našom živote v dnešnom svete?

Obráťme svoj zrak z našich zborenísk na Hospodina, ktorý prichádza ako mocný vládca, aby zmenil svet svojím pokojom. V zbúranisku dal znieť jasotu a v rozdelenom svete ponúkol jednotu! Amen.

Modlitba

Drahý Pane Ježiši Kriste, keď sa priblížil čas Tvojho pozemského účinkovania, ochotne si išiel do Jeruzalema, hoci si vedel, že v ňom máš trpieť a zomrieť za hriechy sveta. Radostne sa pripájame k zástupom tých, ktorí Ti kládli rúcha a palmové ratolesti pod nohy, lebo vieme, že Ty si ten pravý Mesiáš, ktorý mal prísť na svet, a v Tvojej osobe sa naplnili všetky proroctvá o príchode Spasiteľa sveta. Keďže sme Ti uverili a stali sa Tvojimi nasledovníkmi, posilni nás, aby sme i my ochotne niesli každé utrpenie, ktoré nás stretne na ceste za Tebou. Daj nám viery, že Boh tento svet riadi a spravuje podľa svojej ľúbej vôle i v tomto našom navštívení, keď nás trápi mor pandemickej choroby. Ty máš pripravené nové veci pre svoj ľud. Spásu tu na zemi aj tam raz u Teba vo večnosti, v ktorej Ťa budeme oslavovať novou piesňou a neprestajnou chválou až na veky vekov. Amen.

Mgr. Ján Ondrejčin
evanjelický a. v. farár v. v.

ilustračné foto: pixabay.com

 

%d blogerom sa páči toto: