Keď zvony zvonia do hrobu

Keď zvony zvonia do hrobu,
mrak usadí sa v duši.

Ty ako Boží posol zvestuj však,
že ďalej žiť sa musí .
Keď zvony zvonia do hrobu,
zaplačme v smutnej chvíli.
Slovami piesne vzdajme česť
tým , čo tu s nami žili.
Keď zvony zvonia do hrobu,
povedzme: zbohom milí.
Veď iba krátko, na chvíľu
sme sa tu rozlúčili.
Keď zvony zvonia do hrobu,
radosť nech žiari v oku.
Veď nebo je nám sľúbené
s Kristom po pravom boku.
Mgr. Ľubomíra Mervartvá
evanjelická a. v. farárka
ilustračné foto: pixabay.com