V tomto článku by sme radi nadviazali na predchádzajúci príspevok s názvom “Plán činnosti GHV: dane, dane, dane”. V ňom sme naznačili, že Generálny hospodársky výbor (GHV) sa na základe predloženého návrhu plánu činnosti mení z pôvodne poradenského a kontrolného výboru skôr na výbor na zabezpečenie efektívneho výberu daní. Rizikom je potenciálne zanedbanie kontroly a nastavenia efektívneho fungovania organizácie, čo sa zrejme plánuje kompenzovať novými odvodmi z cirkevných zborov, hoci do zanedbaného, deravého a neefektívneho systému. V tomto článku by sme sa viac chceli pozrieť na iné potenciálne zdroje príjmov v rámci cirkvi, a tiež na to, prečo vedenie cirkvi žiada financie výlučne zo zborov a ako ich plánuje použiť.
Peniaze, ktoré chýbajú
Už v predchádzajúcom článku sme uviedli skutočnosť, že na Synode, kde bolo prítomné generálne predsedníctvo, presbyterstvo a konateľ Reformaty, nik neodpovedal na otázku, kde zmizlo 100 000 €, ktoré chýbajú na účte Beckovskej Viesky – na čo už skôr poukázala synodálna komisia. Je všeobecne známe, že Synoda 2020 prijala uznesenie, kde vyjadruje nespokojnosť s plnením uznesení Synody 2019 týkajúcich sa práve káuz spojených so spoločnosťou Reformata.
Tie spôsobovali výrazné straty nielen v minulosti, ale aj v súčasnosti, a to jednoducho preto, že sa im nevenovala dostatočná pozornosť! Ide najmä o niektoré nájomné zmluvy, ktoré sú vzhľadom na nízky nájom ďaleko od trhovej úrovne, aká sa dosahuje v pomerne lukratívnej lokalite Bratilava-Staré Mesto. V správe synodálnej komisie sa hovorí o tisícoch eur straty ročne, pokiaľ ide o jeden byt, ale aj o státisícoch eur ročne, pokiaľ ide o celý bytový dom alebo komplex. Na základe toho, čo odznelo na Synode 2020, nebolo naplnené ani uznesenie č. 20-04 zo Synody 2019, ktoré okrem iného požadovalo implementáciu štandardných výberových konaní na investičné akcie spolu so zavedením nezávislej kontroly tohto procesu.
Plán činnosti GHV tak, ako ho predložil jeho predseda Marián Damankoš, neobsahuje ani zámer zrealizovať kontrolu hospodárenia Reformaty za posledný rok. A pritom už len z predloženej správy konateľa Reformaty na Synodu 2020 je zrejmé, že Reformata ku koncu roku 2019 evidovala záväzok voči ECAV (na základe platnej podpísanej zmluvy) vo výške 152 089 €! Aké kroky v tomto smere podniklo predsedníctvo cirkvi alebo predseda GHV, aby Reformata tento dlh voči ECAV uhradila? Alebo sa snáď “uspokojili” s tvrdením konateľa Branislava Rybnikára, že “doteraz nedokázal zanalyzovať, kde sú peniaze za nájom za mesiace 1-8 2019”?!
Lenže keď spočítame iba tieto tri položky – chýbajúcich 100 000 € vo fonde Beckovskej Viesky, o 100 000 € ročne nižší nájom v budove na Svoradovej, ako je trhový priemer, a záväzok Reformaty voči ECAV vo výške cca 150 000 €, tak sa dostávame k hodnote 350 000 €! A to bez zohľadnenia sumy za sankcie vyrubené Daňovým úradom vo výške 31 164 €, vymáhanie ktorých mal nový konateľ na základe uznesenia 20-05 zo Synody 2019 preveriť. Nie, nechceme tvrdiť, že tieto peniaze sa dajú získať zo dňa na deň, lenže tu chýbajú akékoľvek relevantné informácie, či sa tomu vôbec niekto venuje, resp. čo bolo v tejto veci urobené a s akým výsledkom! Pretože ak by sa tomu niekto venoval, potom by aj tieto finančné zdroje mohli nabrať reálnu podobu!
Podľa informácií zo správ predsedníctva a konateľa Reformaty, podľa informácií zo Synody a tiež niektorých informácií z GHV sa však dá konštatovať, že tejto téme sa adekvátna pozornosť nevenuje. To je však určite vážne zlyhanie v situácii, keď to isté vedenie cirkvi chce s pomocou GHV vyzbierať 1 500 000 € z cirkevných zborov na “fond zabezpečenia” cirkvi! Na zvrátenosť takého prístupu poukazuje aj samotné slovo Božie, keď v Evanjeliu podľa Lukáša 16, 10 čítame: “Kto je verný v malom, je verný aj vo veľkom, a kto je nespravodlivý v malom, je nespravodlivý aj vo veľkom.” Vedenie cirkvi teda nemá ani morálny nárok na ďalšie zdroje, kým sa nenaučí alebo nezačne zodpovedne hospodáriť s tým, za čo zodpovedá! A pritom tie nedostatky v Reformate, na ktoré poukázala synodálna komisia, určite nie je možné označiť za malé!!!
Utajený rozpočet na projekty
Zatiaľ čo konateľ Štefan Sabol pravidelne informoval generálne predsedníctvo, presbyterstvo aj Synodu o hospodárení Reformaty, tento transparentný spôsob riadenia sa teraz znova začína vytrácať. A zrejme k tomu vôbec neprispeje zámer zaradiť Reformatu pod Generálny biskupský úrad – pretože potom už neuvidíme ani samostatnú účtovnú závierku v štátnom registri, uvidíme len to, čo pracovníci GBÚ, resp. ich nadriadení uznajú “za vhodné”.
Vo všeobecnosti vedenie cirkvi hovorí (aj keď často iba nepriamo, resp. neadresne), že peniaze zo zborov potrebuje na platy farárov. Ak by to však bola pravda, tak sa tu ponúka úplne iný model “zabezpečenia cirkvi”, a to ten, v ktorom by “štátny” príspevok na farára cirkev odviedla priamo na zbor a sám zbor by dofinancoval svojho farára! Prečo peniaze posielať na cirkev, keď cirkev ich – údajne – bude posielať farárovi späť do zboru???
Zdôvodnenie tohto komplikovaného finančného “vekslovania” bude zrejme úplne niekde inde. Tie peniaze totiž nie sú určené len na platy farárov, hoci tak sa to na verejnosti vysvetľuje najlepšie. V skutočnosti sú určené aj na iné aktivity, ktoré boli na Synode aspoň čiastočne naznačené. Je však neseriózne až šokujúce, prečo v správe zo Synody, ktorá bola rozposlaná do zborov, absentovali predpokladané náklady na tieto iné aktivity a projekty (ktoré na Synode spomenuté boli)! To sa nedá nazvať ináč ako vedomá manipulácia s dôležitými informáciami, spojená s neschopnosťou vedenia cirkvi obhájiť tieto náklady na verejnosti!
A to aj napriek tomu, že na webovej stránke Evanjelickej cirkvi generálny dozorca Ján Brozman sľubuje, že “o financovaní v cirkvi budeme hovoriť transparentne”, a generálny biskup Ivan Eľko vo svojom vstupe na Synode zas tvrdí, že “Naše príjmy a naše výdavky musia byť predsa transparentné”. Tak prečo potom konajú inak?! Informácie o nákladoch sú snáď len “pre vyvolených”? Alebo tieto “vyjadrenia o transparentnosti” predstavujú iba nepodarené divadelné predstavenie, resp. rétorické cvičenie?! Zbory majú “povinnosť” platiť, ale vedenie cirkvi nemá ani povinnosť zbory informovať, na čo sú tieto peniaze určené?!
Porovnajme si teda to, čo uvádza oficiálna správa zo Synody (obrázok), a aká je skutočná “cena cirkvi”, rozmenená do niektorých spomínaných projektov:
Ako vidno z textu rozpočet na jednotlivé projekty uvedený nie je. Asociácia slobodných zborov vám ich preto prináša dodatočne tak, ako boli uverejnené na Synode:
- Evanjelický festival v Kežmarku 80 000 €
- Mediálna kampaň pri sčítaní obyvateľstva 15 000 €
- Centrum histórie v Modre 15 000 € (projektantské práce)
- Evanjelické vzdelávacie centrum 6 000 € (začatie prác)
To, že v oficiálnom zápise zo Synody rozpočtované náklady na projekty uvedené nie sú, má za následok, že tento text do veľkej miery stráca zmysel. Napríklad keď sa jediný legitímne zvolený biskup Ján Hroboň oprávnene pýtal, či náklady na dotáciu Evanjelického festivalu nie sú prehnané, Ján Jančo mu odpovedal iba všeobecnou frázou, že zrejme bude potrebné ešte oveľa viac! A následne sa snažil na podporu svojho tvrdenia vymámiť od sestry Stašiniakovej potvrdenie, že podobné náklady už boli aj v minulosti. Táto diskusia – v zmysle “modifikovaného” zápisu – prebehla bez toho, aby sa čitateľ dozvedel, či sa rozprávajú o sume 5 000 alebo 80 000 €!
Evanjelický festival je pritom len iný názov pre podujatie, ktoré sme v uplynulých rokoch poznali pod názvom Evanjelické cirkevné dni (ECD). V tejto fáze hovoríme o predpokladaných nákladoch (rozpočte) na evanjelický festival v Kežmarku vo výške 80 000 €, a teda na porovnanie môžeme uviesť, že rozpočet na Evanjelické cirkevné dni v Spišskej Novej Vsi 2014 bol cca 31 000 €, podobne ako vo Zvolene v roku 2018. Keď si pozrieme reálne náklady vynaložené na organizáciu ECD v minulosti, môžeme konštatovať, že okrem mimoriadnych štátnych dotácií boli náklady na ECD 2012 v Lučenci vo výške cca 23 000 €. V roku 2016 predstavovali reálne náklady na organizáciu ECD v Békešskej Čabe, ktoré boli spojené s desiatym ročníkom Stretnutia kresťanov v Budapešti, necelých 50 000 €. Tu je však potrebné zobrať do úvahy, že išlo o dve spojené akcie v zahraničí, a teda na jednu akciu to vychádza znova cca 25 000 €.
Z tohto pohľadu len spomínaná dotácia z cirkevného rozpočtu (nie rozpočet celej akcie, ktorý logicky musí byť väčší) vo výške 80 000 € na evanjelický festival v Kežmarku je neuveriteľným plytvaním cirkevných zdrojov, a to práve tých zdrojov, ktoré sa plánujú “vyzbierať” zo zborov! Pretože, ako aj ďalej predseda GHV uvádza, keď sa nepodarí “vyzbierať”, koľko predpokladáme, budú sa musieť niektoré (vyššie uvedené) výdavky krátiť! Na čo je však v tejto náročnej dobe (v ktorej má väčšina cirkevných zborov výrazný pokles prijímov) dobré usporiadavať takéto okázalé a drahé slávnosti? Na to, aby sa tu zas niekto zviditeľnil za peniaze zo zborov? Alebo aby sme si “užili” komerčnú show profesionálnych umelcov za trhové ceny? Stratil tu niekto súdnosť alebo zmysel pre realitu?!
Suma za mediálnu kampaň pri sčítaní obyvateľstva sa za aktuálnej situácie v cirkvi, tiež javí len ako účelové pokrytectvo. Zmanipulované voľby, nevyšetrené kauzy, vedenie súdnych sporov voči členom vlastnej cirkvi, snaha o koncentráciu súdnej moci či snaha o povinné vyberanie cirkevného príspevku pod hrozbou rušenia či spájania knazských staníc majú byť prekryté pozitívnou mediálnou kampaňou! Aj vo svete sa hovorí, že dobré sa chváli samo, a tiež tu platí, že čím horší výrobok alebo služba, tým väčšiu reklamu potrebuje, aby sa predával(a)…
Dalo by sa diskutovať aj o ďalších uvedených položkách – teda aspoň o tých, o ktorých vieme. Aj tu vyvstáva veľa otázok. Prečo boli vybrané práve uvedené lokality, aké boli alternatívy, aký je celkový rozpočet na projekty, koľko peňazí sa očakáva z fondov, koľko bude potrebné dofinancovať a z čoho. To sú “len” praktické otázky, na ktorých však veľmi záleží, aby sme v budúcnosti v cirkevných zboroch neboli znova prekvapení nárokmi a nátlakom zhora!
Záver
Z uvedených informácií ste mohli získať stručný prehľad o tom, s akými vnútornými rezervami, resp. s akým plytvaním cirkev pracuje. A tiež to, aké plánuje výdavky, ktoré zrejme ani nevie obhájiť, a preto, sa ich pred evanjelickou verejnosťou snaží zatajiť! Ako sa neplnia uznesenia Synody vo veci majetkových a finančných káuz, a tiež to, že ani GHV neprejavuje o ich dôsledné prešetrenie a nápravu adekvátny záujem. Je na pováženie, že napriek všetkému, čo bolo uvedené, vedenie cirkvi, generálne presbyterstvo a ani vedenie GHV nemajú “morálny problém” pýtať ďalšie peniaze zo zborov! A hoci v tomto smere vyvíjajú mimoriadnu aktivitu, sami svojím nezodpovedným prístupom k vnútornej neefektivite, špekulatívnym transakciám a majetkovým kauzám toto svoje snaženie znehodnocujú!
Poďakovanie patrí tým zopár odvážnym synodálom, ktorí mali odvahu to povedať priamo na Synode: “… nevieme sa efektívne postaviť k vlastnému majetku”, resp. “Vo vnútri ktosi gazduje, a to takým spôsobom, že peniaze unikajú, a my teraz chceme peniaze od zborov. Pritom ale pritom prostriedky, ktoré teraz máme alebo ktorými môžeme disponovať, tie nám zásadným spôsobom unikajú a tratia sa. To znamená, najprv treba upevniť veci hospodárske tak, aby sme mali z majetku zisk a potom hľadať ďalšie riešenia.” Len škoda, že synodálov s takým triezvym názorom a odvahou je tak málo…
Čo dodať? Bez nápravy nevyhovujúceho stavu správy majetku cirkvi a neefektívneho, nekoncepčného vynakladania finančných prostriedkov bude ďalšie nalievanie peňazí do tohto pochybne fungujúceho systému znamenať len ďalšie a násobne väčšie straty a plytvanie!
Asociácia slobodných zborov
Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku
ilustračné foto: pixabay.com
