Ježiš je prítomný
Vstúpenie Krista Pána na nebesá
„Prvú knihu, Teofil, napísal som o všetkom, čo Ježiš činil a učil od počiatku až do toho dňa, v ktorý bol vzatý do neba, keď skrze Ducha Svätého dal poverenie apoštolom, ktorých si vyvolil, ktorým sa po svojom umučení aj prejavoval živý mnohými dôkazmi, ukazujúc sa im štyridsať dní a hovoriac o kráľovstve Božom. Keď boli spolu, prikázal im, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby očakávali zasľúbenie Otcovo – o ktorom (tak im riekol) počuli ste odo mňa, (totiž) že Ján krstil vodou, ale vy o niekoľko dní budete pokrstení Duchom Svätým. A oni, tam zídení, spýtali sa Ho: Pane, či v tomto čase obnovíš kráľovstvo pre Izrael? Odpovedal im: Nie je vašou vecou poznať časy a príhodné chvíle, ktoré Otec určil svojou mocou, ale prijmite moc Ducha Svätého, ktorý zostúpi na vás, a budete mi svedkami aj v Jeruzaleme, aj po celom Judsku, aj v Samárii a až do posledných končín zeme. Len čo to povedal, vzniesol sa im pred očami do výšin a oblak vzal im Ho spred očí. A ako tak uprene hľadeli do neba, keď odchádzal, ajhľa, dvaja mužovia v bielom rúchu postavili sa vedľa nichhovoriac: Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý vám bol vzatý do neba, príde zase tak, ako ste Ho videli odchádzať do neba.“
Sk 1, 1 – 11
Milí čitatelia stránky Asloz, milí priatelia!
Za socializmu museli byť služby Božie na sviatok Vstúpenia Krista Pána na nebo, keďže to bol štvrtok – pracovný deň len večer. Môj dobrý priateľ, myjavský rodák – vzácny brat farár Paľko Škrinár mi v jednom rozhovore spomínal, ako sa chovala štátna moc za socializmu, reprezentovaná všemocným cirkevným tajomníkom. Tento zarytý nepriateľ cirkvi a farárov mal za úlohu všemožne prenasledovať kňazov, najmä takých, ktorí neboli ochotní „spolupracovať“ s mocnými vtedajšieho sveta, ktorí boli v spisoch označovaní ako nepriateľská osoba. Sledovali, či náhodou sviatočné služby Božie nebudú v pracovný deň dopoludnia, ako bol sviatok Vstúpenia. No zašli aj ďalej. Brata Paľka v predvečer sviatku navštívil tento reprezentant komunistickej moci a doniesol mu hotovú kázeň, samozrejme v „socialistickom“ duchu, v ktorej nebolo nič o Pánovi Ježišovi a Jeho oslávení, ale frázy o potrebe združstevňovania, agitácia do pracovných úloh socialistickej vlasti a podobné provokačné vety. Keď si to Paľko zbežne pozrel, prehlásil, že on pri ordinácii sľúbil verne slúžiť svojmu Pánovi, ako mu to prikazuje vzdelanie a povolanie evanjelického kňaza podľa zásad homiletiky, teda kázania Božieho slova, preto nemôže na kancli prečítať také slová, ako žiada súdruh cirkevný tajomník. Bola to samozrejme pasca, čo potom vyvrcholilo jeho suspendovaním, vylúčením z kňazskej služby a následným väzením. Paľko sa nedal zlomiť, po zinscenovanom procese bol istý čas mimo služby a po čiastočnom rehabilitovaní bol ochotný nastúpiť aj do chudobného zboru, ako verný služobník svojho Pána. Ak by si niekto myslel, že to je len dávna história, môžem o tom vydať svedectvo, že verne slúžiť môže byť tŕňom v oku a údel vylúčených kňazov nie je iba záležitosť doby minulej… vylúčení môžete byť aj vtedy, ak zavadziate dakomu v jeho plánoch a nie je problém nájsť pár signatárov, čo ochotne naplnia istý scenár…
Prečo tento úvod? Veď v tejto dobe môžeme vykonávať služby Bože aj dopoludnia, aj v pracovný deň, ako je dnešný. No možno si milý čitateľ akosi nedokáže dnes predstaviť, že nech by kňaz rád kázal, hoci napr. aj na Vstúpenie, nesmie, ak ho vrchná moc za pomoci neprajníkov odsúdi na najbolestnejší trest pre kňaza – vylúčenie z kňazskej a diakonskej služby. Ak by ste chceli viac vedieť, radi poslúžime… preto ďakujeme za túto príležitosť osloviť Boží ľud a prijmite túto zvesť ako službu , pre nás v jedinej možnej forme…ako liek na bolesť a sklamanie, čo zažili aj Pánovi učeníci… Nádej nielen pre večnosť, ale možno aj pre časnosť!
Z evanjelia sme počuli, že apoštolovia reagujú na Pánovo vstúpenie tým, že sa vrátili s veľkou radosťou (L 24, 52) do Jeruzalema. Vstúpenie teda nepokladajú za začiatok smutnej, bezútešnej doby Ježišovej neprítomnosti, ale za veľký Boží čin. Vskutku, vstúpenie je veľkým Božím činom. Bolo by nesprávne chápať Ježišovo nanebovstúpenie ako Jeho odchod na onen svet. Kristovo vstúpenie je skôr „pečaťou“, ktorá potvrdzuje, že Ježišovu smrť – ktorú by ľudia mohli hodnotiť ako prehru a potupu – Pán Boh prijal. Je cestou. Kto to prijme, kto uverí v Ježiša, dostáva poslanie: má pokračovať v diele, ktoré Pán Ježiš na zemi začal – pokračovať v moci Ducha Svätého. Toto pokračovanie má jasnú náplň: krst, vedenie ľudí k viere, k prijatiu spásy, život s Kristom. Ide teda o Božie poverenie nás ľudí – cirkvi, aby sme pracovali pre spásu druhých. Ježišova cesta viedla smrťou, ale Boh Ho vzkriesil a oslávil. Ježiš vo svojej cirkvi stále pracuje, koná svoje dielo. My, kresťania nemáme nostalgicky hľadieť do neba, ale počúvať Krista a tu, na zemi, vykonávať poslanie, ktorým nás Pán poveril.
Bolo by teda hlbokým neporozumením chápať vstúpenie z zmysle: Ježiš je preč, zdrhol, zdúchol, už viac nie je s nami. Kto dával pozor na hodinách náboženstva a na konfirmačnej príprave s tým rozhodne nebude súhlasiť. Vie, že Ježiš je prítomný. Žije uprostred svojej cirkvi. Prihovára sa nám vo svojom slove. Vedie svoju cirkev svojím Svätým Duchom. To všetko je zaiste pravda. To, že ukrižovaný a vzkriesený Ježiš odišiel k svojmu Otcovi potvrdzuje, že Jeho miesto je po Božej pravici. Zhrňme odkaz textu do niekoľkých viet:
1/ Pán Ježiš zdanlivo nebol úspešný z pohľadu dnešného človeka bez Boha na svete
2/ Ježiš neušiel od svojich, zasľúbil svoj návrat a zoslanie Ducha radcu a tešiteľa
3/ Ježiš „naštartoval“ svojich učeníkov a zanechal poslanie. „Budete mi svedkami aj v Jeruzaleme, aj po celom Judsku, aj v Samárii a až do posledných končín zeme.“
4/ Sviatok Vstúpenia Krista Pána na nebo je medzi Veľkou nocou a zoslaním Ducha Svätého. Ježiš sám povedal, že ak by neodišiel, Duch Svätý nepríde. Ježiš naozaj odišiel do slávy u nebeského Otca, ktorá Mu patrí a my smieme žiť v moci Svätého Ducha.
5/ Ježiš, ktorý odchádza, nám pripravuje miesto v nebi. V živote tak už nikdy nie sme sami. Ani vtedy, keby sme sa tak cítili. Ukrižovaný, Vzkriesený a Oslávený Ježiš je s nami a vedie nás. Spolu s nami vedie aj mnohých ďalších bratov a sestier, tých, ktorí každodenne žijú vieru v Krista – nenápadne, vo svojom rodinnom a pracovnom živote, vo svojich ťažkostiach a problémoch, vo svojich radostiach a nádejách. Spolu s nimi prinášajme svetu evanjelium, Kristovu lásku, aby ešte mnohí prijali Ježišovu vládu. Najlepšiu vládu, aká jestvuje. Amen.
Modlitba
Oslávený Pán a náš Spasiteľ. Ďakujeme za tento sviatok, ktorý naše zraky odkláňa od tohto slzavého údolia ku nebesám, kde máme nádej nasledovať Ťa k nebeskému Otcovi, ako si nám zanechal svoj odkaz. Daj nám prosíme takú silu nádeje, ktorá aj cez zaslzený zrak nestratí pohľad k Tvojmu trónu, kde už nebude viac sklamaní, nespravodlivosti a bolestných lúčení. Naplň, prosíme naše túžby istotou viery, že Tvoje slovo je nám dôkazom, že nás neopúšťaš, ale si stále s nami, Všemohúci a Všadeprítomný Pán, požehnaný naveky. Amen
Mgr. Samuel Ján Mišiak, PhD.
evanjelická a. v. farár
Vďaka za inšpiráciu z internetu.
Ilustračné foto: krystianwin z Pixabay
