3. nedeľa pred koncom cirkevného roka
Suspírium:
„Verím, Bože, verím, popraješ mi lásky
a keď budeš so mnou – zvládnem život ťažký.
Vo dne žitia môjho, jak i v temno boja
– verím – i pri smrti ujme sa ma iste
s láskou ruka Tvoja! Amen.“
Martin Rázus
„V pokoji ľahnem si, aj zaspím; lebo Ty, Hospodine, aj keď som sám, dáš prebývať mi bezpečne.“
Ž 4, 9
Milí bratia a milé sestry!
Slová starocirkevného introitu dnešnej 3. nedele pred koncom cirkevného roka, hovoria o pokojnom spánku. Spánok, ako pravidelný stav odpočinku, je pre mnohých vzácny. Najmä dobrý a neprerušovaný spánok je veľmi vzácny, ale i potrebný pre nás ľudský život. Nie vždy sa nám však takýto spánok dostáva. Žiaci a študenti zvyčajne ponocujú kvôli učeniu, ale i kvôli rôznym počítačovým hrám či zabávaniu sa na sociálnych sieťach. Ponocujeme však i kvôli rôznym pracovným povinnostiam, zameškaným úlohám, ktoré sme počas dňa nevykonali.
Alebo, mladí rodičia zvyknú ponocovať kvôli svojim deťom – kvôli ich nespavosti, chorobám, atď. Poznáme však aj ponocovanie, ktoré spôsobuje vnútorný nepokoj. Veď neraz napriek tomu, že všetky vonkajšie okolnosti zaručujú kvalitný a nikým a ničím nerušený spánok – odpočinok, ten predsa len neprichádza. Našim vnútrom totiž hýbu rôzne otázky na ktoré nepoznáme odpovede a tie nám nedovoľujú spať. Zamestnávajú našu myseľ a vytvárajú nepokoj. Neraz sú to práve tie ťažké otázky, ktoré prichádzajú v spojitosti s otázkami týkajúcimi sa smrti. Sú to otázky na rôzne ťažké a zákerné choroby, ktoré postihujú našich blízkych, alebo i nás samých.
V takýchto chvíľach nielenže ťažko zaspávame, ale neraz všelijako reagujeme – nielen na ľudí, ale aj na Pána Boha. I On sa neraz nevyhne našim výčitkám a možno i nadávkam. Pisateľ 4. žalmu však v predchádzajúcich veršoch hovorí „Chvejte sa a nehrešte; premýšľajte v srdci na svojom lôžku a zmĺknite.“ (v. 5) Keď sme znepokojení, bojíme sa, nemáme hrešiť, ale uvažovať o tom vo svojich posteliach a mlčať. Máme nechať priestor Pánu Bohu, rozhovoru s Ním v modlitbe. Len odovzdaní do Božích rúk si budeme vedieť nielen ľahnúť, ale aj zaspať.
Pán Boh, náš Otec nebeský bude ten, ktorý nás bude chrániť. On bude bdieť nad nami. On je zárukou pokoja v nepokojných časoch. K Nemu sa utiekal i Pán Ježiš, keď sa blížila Jeho hodina smrti. Bol poslušný Božej vôli, vôli Otcovej, i keď prinášala bolesť. On sám nám teda ukázal cestu ku pokoju i vo chvíľach, kedy naše myšlienky sú plné otázok spojených so smrťou, s odchodom z tejto časnosti. Jedine v Božej prítomnosti je istota pokoja i živá nádej, že sme v tých správnych rukách, ktoré kvôli nášmu životu večnému v nebesiach nechali pribiť na drevo kríža a potupne umierať za naše hriechy svojho jednorodeného Syna Ježiša Krista.
Taká je Božia starostlivosť o nás. Istota Božej prítomnosti i starostlivosti o nás nie je však obmedzená len na tento náš pozemský priestor. Vieme, že niekedy sa spánok používa ako prirovnanie pre smrť. Keď človek zomrie, hovoríme, že zaspal naveky. Ak prečítané slová žalmistu vidíme aj z tejto strany, tak potom sú pre nás uistením i v hodine smrti, ktorá nám neraz naháňa strach a na ktorú v týchto dňoch aj častejšie myslíme, keď prichádzame k hrobom našich pozostalých, našich zosnulých.
To všetko spolu s vrcholiacou jeseňou umocňuje naše vedomie konca. Slová žalmistu sú pre nás preto nádejou, že v Božej prítomnosti, kde víťazí pokora, pravda, láska či spravodlivosť, sme i v hodine smrti v Božej starostlivosti. Smrť bude pre nás len akýmsi spánkom, usnutím, v ktorom pominú všetky starosti a problémy. V pokoji ľahneme si a zaspíme, pretože vo viere v Trojjediného Pána Boha vieme, že sme v Jeho starostlivosti, v Jeho láske. Veď ak si líhame vo viere v Pána Boha, líhame si zároveň v pokoji, pretože Pán Boh sa stáva zárukou nášho pokoja, ktorý nám bol daný z milosti skrze vieru v Neho skrze vykupiteľské dielo Božieho Syna Ježiša Krista, ktorý nás raz a navždy zmieril s Bohom a tak priniesol trvalý pokoj, ktorý je prameňom i pokoja medzi nami – v našich rodinách, v cirkvi i v spoločnosti. V Božej prítomnosti je náš pokojný odpočinok nielen ten časný, ale i ten večný. A tak, keď nebudete môcť najbližšie spať, nepočítajte ovečky, ale rozprávajte sa s pastierom s veľkým P, ktorým je náš Spasiteľ, Ježiš Kristus. Amen.
Mgr. Anna Debnárová
evanjelická a. v. farárka
Ilustračné foto: pixabay.com
