9. nedeľa po Svätej Trojici
„Potom sa celý zbor Izraelcov podľa Hospodinovho rozkazu postupne pohol z púšte Sín a utáborili sa v Refidíme, kde nebolo vody pre ľud. Ľud sa hádal s Mojžišom: Dajte nám vodu, aby sme sa napili. Mojžiš im odpovedal: Prečo sa so mnou hádate, prečo pokúšate Hospodina? Keď ľud bol smädný, znova reptal proti Mojžišovi: Prečo si nás vyviedol z Egypta, aby si nás, naše deti, náš dobytok na smrť umoril smädom? Mojžiš však volal k Hospodinovi o pomoc: Čo mám robiť s týmto ľudom? Ešte trochu a ukameňujú ma! Hospodin riekol Mojžišovi: Prejdi popred ľud a vezmi so sebou niektorých spomedzi starších Izraela, vezmi si do ruky i svoju palicu, ktorou si udrel na Níl, a choď! Hľa, ja budem pred tebou stáť na skale, na Chórebe: potom udrieš na skalu, potečie z nej voda a ľud sa napije. Mojžiš urobil tak pred očami starších Izraela. Potom nazval to miesto Massa a Meríbá, pretože Izraelci sa vadili a pokúšali Hospodina vraviac: Je Hospodin uprostred nás, či nie? Potom prišiel Amálék a bojoval proti Izraelcom v Refidíme. Mojžiš povedal Józuovi: Vyber nám mužov a vyjdi bojovať s Amálékom. Ale ja budem zajtra stáť na pahorku s Božou palicou v ruke. Józua urobil, ako mu prikázal Mojžiš, a bojoval s Amálékom; Mojžiš, Áron a Chúr vystúpili na pahorok. Kým mal Mojžiš zdvihnuté ruky, víťazil Izrael, ale keď ich spustil, víťazil Amálék.“
Text: 2M 17,1-7
Bratia s sestry!
Pán Ježiš hovorí v kázni na vrchu: Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané. Pod slovami „všetko toto“ sa rozumie to, čo patrí k telesnej výžive človeka. Lenže my ľudia, sme túto Ježišovu požiadavku obrátili naopak. Nie kráľovstvo Božie, nie Pán Ježiš, nie zbožnosť a vlastné spasenie je v našom živote na prvom mieste, ale telesný moderne povedané konzumný spôsob života. Všade sme svedkami napĺňania telesných túžob a potrieb. Starosť o ducha, úprimná, hlboká viera a často aj nezištná láska je na okraji ľudského záujmu. Je to vážne duchovné poblúdenie dnešného ľudského pokolenia, že zanedbáva to najpodstatnejšie, teda to, čo by ho urobilo v živote skutočne šťastným a spokojným a zachovalo človeka pre večnosť. Vzďaľujeme sa stále viac od Pána Boha a žiaľ hľadáme Ho neraz len vtedy, keď sa ocitáme v trápení, v nejakom nedostatku, chorobe. Mnohí sa vtedy pýtajú: Existuje Boh? Je Pán Boh s nami, či nie!?
To sa však nedozvieme:
- ani zo zemskej hojnosti
- ani z našej ľudskej spokojnosti
- ale jedine zo spasiteľnej milosti Božej.
Čo všetko prežili Izraelci za krátky čas! Kvôli nim trestal Pán Boh Egypt 10 ranami a prinútil faraóna, aby ich prepustil z otrockej služby. Kvôli nim rozdelil Červené more, aby mohli po suchu prejsť a v tom istom mori utopil ich prenasledovateľov. Kvôli nim poslal na púšť prepelice a mannu, aby nezahynuli hladom. A predsa počujeme z úst nevďačného ľudu slová: Je uprostred nás Hospodin, či nie? Aká veľká to nevďačnosť a smutná pochybnosť. Keď im chýbala voda, namiesto prosby k Hospodinovi, nadávali Mojžišovi tak, že ten sa sťažuje Hospodinovi: ešte trochu a ľud ma ukameňuje. Stále akoby neverili tomu, že ich tou cestou z Egypta vedie sám Hospodin, ktorý ich vyslobodil z otroctva. Mysleli si, že budú mať plnšie hrnce a lepší život hneď po opustení Egypta. Zabudli však nato, že sú na ceste, že sú putujúcim ľudom a človek v takej situácii nemôže očakávať luxus a pohodlie, ale skromnosť. Z toho možno pochopiť pravdu, že ani my nemôžeme žiadať od Boha aby sa nám v živote darilo vo všetkom, lebo by sme ľahko zabudli, že aj my sme len pútnici, a že naša pravá otčina je v nebesiach. Denne nadobúdame skúsenosti, že ľudí odvádza od Boha práve hojnosť a blahobyt a vidíme, že čím lepšie sa ľudia majú, tým menej potrebujú Boha a Jeho prítomnosť vo svojich životoch. Mnohí si povedia: Zbohatol som a nikoho nepotrebujem. Pán Boh to so svojimi deťmi robí inak. On nás uskromňuje vo veciach zemských, aby sme sa učili viac si vážiť vecí nebeských. Ani na Izraelcov nedopustil Boh nedostatok preto, aby ich zahubil, ale aby poznali Božiu prítomnosť, o ktorej sa človek nedozvie v tej najväčšej hojnosti, ale práve v každodennej skromnosti a striedmosti.
Je Hospodin uprostred nás, či nie? To sa nedozvieme ani z ľudskej spokojnosti. Myslíte si, že Izraelci by boli spokojnejší a vernejší Pánu Bohu, keby im bol dal pokrm a nápoj v hojnejšom množstve, ako ho mali v Egypte? Vôbec nie! Veď my denne poznávame, že telesná hojnosť, blahobyt nerobia ľudí zbožnejšími, ani vernejšími voči Pánu Bohu. Práve naopak. A neplatí to len o dospelých, ale aj o deťoch. Čím viac deti majú, tým menej sú vďačnejšie a o to menej si vážia veci, ktoré majú. Moderní rodič si myslí, že ak dá dieťaťu všetko načo dieťa ukáže prstom, že ho tým urobí šťastným a spokojným. Ale nie je to tak. Jedno čínske príslovie múdro hovorí: Ak ti leží na srdci blaho tvojich detí, daj im zakúsiť trochu zimy aj hladu.
Telo, jeho túžby, pokrm, nápoj, odev, toto všetko stojí v našom živote na prvom mieste. Ľudia jedia preto, aby žili, ale nežijú preto, aby len jedli. Telu dokážeme obetovať okrem šiestich pracovných dní aj nedeľu, z ktorej tak urobíme tiež pracovný deň. Tak otrocky vieme poslúchať hlas sveta a svojich túžob. Tak otrocky sa viažeme na zemské veci, len aby naše telo bolo spokojné a mohli sme si každý deň opakovať: Som spokojný, je mi dobre. Mám hojnosť všetkého. Rímsky básnik Horátius, žijúci za vlády cisára Augusta povedal: Bohatstvo má svoj rub – je ním starosť a stála žiadostivosť byť ešte bohatším. Ale ani v tejto telesnej spokojnosti sa nedozvieme, či je živý Boh uprostred nás, alebo nie. Hmota totiž nemá moc ani schopnosť uspokojiť ducha a srdce človeka. Ak hynie duchovný život, večnosť sa stráca z dohľadu. Kedy teda uveríme v Pána Ježiša tak, že Ho povýšime vo svojom živote nad všetky veci?
Či je uprostred nás živý Boh, alebo nie, to sa dozvieme jedine zo spasiteľnej milosti Božej. Pán Boh nevyviedol Izraelcov z Egypta preto, aby cestou zahynuli, ale aby žili a boli svedkami Božej moci, lásky a starostlivosti. Hospodin im dal na púšti vodu i pokrm zázračným spôsobom aby im dokázal, že je s nimi a to, čo sa deje je znakom Jeho živej prítomnosti. Týmito zázrakmi im dokazuje každý deň, že ich nielen vyslobodil, ale že ich aj vedie so zámerom doviesť do zasľúbenej krajiny ich predkov, kde im pripravil slobodný náboženský, politický i spoločenský život. Ale oni si to nezaslúžili. Neboli toho hodní.
O storočia neskôr na ich nehodnosť poukázal aj Ján Krstiteľ, ktorý im povedal: Nemyslite si, že môžete povedať: Máme otca Abraháma, ktorý nám večný život zariadi, lebo Boh môže aj z týchto kameňov vzbudiť deti Abrahámove. A tak sa neskôr aj stalo. Boh urobil Božie deti z kamenných sŕdc pohanov, ktorí nič nevedeli o Božích divoch, Jeho moci a prítomnosti. Boh postavil miesto Mojžiša do stredu svojho Syna Ježiša Krista, aby v neho ľudia uverili a skrze Jeho obeť na kríži a Jeho odpúšťajúcu milosť dosiahli odpustenie hriechov a večný život.
Z tejto milosti a prítomnosti živého a vzkrieseného Krista poznávame každý deň, že Boh je s nami, je v Ježišovi uprostred nás prítomný každý deň. Jedine On nás prevedie pominuteľnou časnosťou k nášmu pravému domovu v nebesiach. Preto Jemu treba svoj život odovzdať, veď On nás prosí: Hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané. Amen.
Modlitba: Ďakujeme Ti, Otče náš, za dar dnešného dňa a za požehnanie, ktoré si nám dal aj dnes skrze zvestované slovo. Odpusť nám, že tak často myslíme na to pominuteľné a zabúdame nato, čo je večné. Ďakujeme za poznanie, že majetok, peniaze ani bohatstvo nás neurobia spokojnými, ani šťastnými. Rob nás slobodnými od majetku a zemských statkov, povznášaj nášho ducha k Tebe, aby sme vo chvíli, keď pre nás prídeš, mohli pokojne všetko zanechať a ísť v ústrety nehynúcej radosti u Teba vo večnosti. Amen.
Mgr. Ondrej Koč
evanjelický a. v. farár
Spätné odkazy