Fond finančného zabezpečenia a zbory bez volených farárov

V našej cirkvi je Fond finančného zabezpečenia veľkou fraškou, pri ktorej sa niektorí tvária, že je schopný naplniť platové ohodnotenie duchovných. Údajne sa z tohto fondu platia aj pracovníci biskupského úradu, ktorí nie sú duchovnými, teda nie sú v pracovnom pomere ako duchovní našej cirkvi. Z tohto fondu sa plánujú i odmeny vo výboroch a podobne.

Čo je však so štátnou dotáciou pre cirkev? Transparentné informácie o jej rozdelení a hlavne využívaní nie sú zverejňované. Asi je to už zvykom – nezverejňovať a do zborov poslať napríklad iba výsledky volieb na funkciu biskupa. Kto ako hlasoval, to sa nevie doposiaľ. Tak aj  Fond finančného zabezpečenia, ktorý bol mocensky presadený bez súhlasu cirkevných zborov, siaha na cirkevnozborový majetok či financie radových cirkevníkov z titulu „vyššej moci“.

Pre svetské orgány sa počiny cirkvi s nakladaním štátneho príspevku javia ako nevyvážené. Ako zamestnávateľ si cirkev často neplní ani tie základné povinnosti k zamestnancom. Svoje povinnosti prenáša na cirkevné zbory, ktoré na jednej strane sa o duchovného starajú viac ako zamestnávateľ, teda cirkev, a na druhej strane sa pre cirkevné zbory podvodným spôsobom vytvorila akási odpustková prax.

Cirkevné zbory sa dostali vo vzťahu k štrukturálnemu riadeniu v cirkvi do stavu, keď pod hrozbami od predstaviteľov cirkvi sú proti svojej vôli nútené plniť záväzky, ktoré spadajú do povinnosti zamestnávateľa. Ak by skutočne šlo o podporu duchovných, potom by štátne peniaze mohli ísť priamo do cirkevných zborov pre duchovných alebo aj samotné cirkevné zbory by ochotne prispeli na plat svojho duchovného.

Všetci vedia, že životnosť tohto Fondu finančného zabezpečenia je neudržateľná.

Riešením sa stáva útočenie na cirkevné zbory, a tak snaha získať financie do kasy v Bratislave. Je to neetické a dovolíme si tvrdiť, že aj protiprávne. Skrývajúc sa za uznesenia synody, je najnovším trestom odňatie funkcie zborového farára. Potrestaní budú všetci duchovní, ktorí sa nechcú stať výpalníkmi a vykrádačmi cirkevných zborov. Ide o neskutočný precedens v cirkvi, keď si biskupi nárokujú na majetok, resp. financie jednotlivých cirkevných zborov.

Ak cirkevné zbory odmietnu rešpektovať tieto sektárske či mafiánske praktiky, sú hanobené, vysmievané a vytvára sa na ne nátlak, aby sa podvolili tomuto nekresťanskému počínaniu.

Najnovšie sa v Liptovskom Mikuláši pripravuje stretnutie predstaviteľov Východného dištriktu s predsedníctvami cirkevných zborov. Pod tlakom hrubokožcov asi chcú zastrašiť aj tých duchovných, ktorí nechcú porušiť svoj sľub a nechcú sa stať výpalníkmi v im zverenom zbore.

Stretnutie, na ktorom chce biskup VD vraj vysvetliť, prečo budú farárov zbavovať funkcie zborových farárov, sa bude konať – ako sa hovorí – s krížikom po funuse. Niečo protiprávne už prijali a následne to chcú zlegalizovať ako normálne konanie! To, že tým biskup ide kryť protiprávne konanie celej synody, je každému súdnemu človeku zjavné. Hrubo sa tu porušujú práva cirkevných zborov.

Ide o ďalší precedens v evanjelickej cirkvi a zasahovanie biskupov do práv cirkevných zborov. Popri úplnom zdehonestovaní práva volieb do funkcií v cirkvi teraz porušujú ďalšie práva veriacich a ich zborov. Tými, ktorí v plnej miere rozbíjajú jednotu v evanjelickej cirkvi, sú tak terajší funkcionári!

V mnohých prípadoch tie isté osoby, dlhé roky pôsobiace v cirkvi, dlhoročne spôsobujú rozklad morálky v cirkvi práve svojimi protievanjelickými návrhmi a uzneseniami, ktoré evanjelickú verejnosť pohoršujú a nútia ju byť pasívnou, lebo sa nechce podieľať na falošnej prezentácii niečoho, čo s láskou k Bohu a evanjelikom nemá nič spoločné. Z cirkevných zborov si vedenie cirkvi robí trhací kalendár, svoju pokladničku a zdroj informácií o úspešných evanjelikoch, ktorých zneužívajú v svoj prospech, ale nie v prospech cirkvi.

Presviedčať niekoho, že protievanjelické konanie je v poriadku, zaiste v poriadku nie je. Túžba po moci mnohým poplietla hlavy. Niektorým až tak, že nenávidia všetko evanjelické a sú otvorení všetkému inému, neskúmajúc a nevidiac dôsledky tých nekalých rozhodnutí, ktoré robia. Alebo im to je úplne jedno. Najmenej desať duchovných sa v poslednom čase rozviedlo, mnohí odišli zo služby, lebo nechceli byť výpalníkmi a poskokmi bez vlastného rozumu. Mnohí sa tešia na dôchodok, aby z tohto „ pekla” vydierania vypadli. To je dôsledok svetáckeho riadenia v cirkvi.

Dôsledok popierania zvrchovanej moci Krista v cirkvi. Hrubé správanie sa k cirkevným zborom sa nenapráva presviedčaním o svojej pravde, že výpalníctvo nie je výpalníctvo. Lebo tu nemá ísť o umenie presvedčiť, to ovládajú mnohí, ale tu ide o cirkev, o pravdu. Lebo presvedčiť sa dá o mnohom, ale to nemusí byť morálne ani pravdivé a správne. Prikázania Nepokradneš či Nepožiadaš… zahrňujú v sebe aj odkaz o tom, že zákerne, podvodne, ľsťou či klamstvom nebudeš ako kresťan niečo dosahovať alebo sa osobne obohacovať cudzím bohatstvom. Cirkevné zbory sú v skutočnosti cirkvou. Tam sa káže slovo Božie a prisluhujú sa sviatosti. Tam duchovný má za prvú povinnosť napĺňať Kristov príkaz.

Namiesto Krista sa tu dnes pretláča iná téza v cirkvi od vrchnosti. Svojimi činmi odkazujú evanjelikom: Zaplať a budeš mať pokoj! Kúp si, evanjelik, kúp si duchovný svoj život! Keď nezaplatíš, odmietneme ti všetko. Cirkev bude pre teba nedostupná.

Máme tu skupinku, ktorá podľa vzoru Rechabeáma považuje spoluveriacich za menejcenných, ktorí vraj ničomu nerozumejú, a preto ich je potrebné obrať o to, čo majú.

Ani tisíce slov nenapravia zlé skutky. Tých zlých skutkov voči záujmom ECAV bolo neúrekom. Vidíme to aj teraz, keď sa niekto domnieva, že rečnenie zmení pohľad na vec, ktorá je odporná.

Biblické dávanie zo srdca nahradili výpočtami, aby sa nemali dobre cirkevné zbory, ale funkcionári – a tým je povedané všetko. Ich neúcta k cirkevným zborom a evanjelikom ničí celú cirkev.

Môžeme si len želať, aby sa eštebácke a sektárske praktiky v našej cirkvi v tomto novom roku skončili a hľadanie pravdy aby sa stalo nie zbožnou frázou, ale skutkom. Len pravda vyslobodzuje z hriechu. Roky naši evanjelickí predkovia budovali cirkevné zbory, áno, hoci niektoré už na tom nie sú ako sa starých čias svojho rozkvetu, ale to by nemalo znamenať, že tieto cirkevné zbory je potrebné zničiť aroganciou, pocitom nadradenosti a sebavedomím, že niekto môže Kristom zachránený ľudský život hanobiť, oberať o česť a možnosť slobodne vyznávať a žiť´ svoju vieru v Krista.

A to v prostredí Božieho Ducha, ktorý ľudské duše povzbudzuje a dvíha k nemenným a večným hodnotám.

Mgr. Ľubomíra Mervartová
evanjelická a. v. farárka

Ilustračné foto: Daniel McCullough on Unsplash