Na tému financovania už bolo napísaných viacero článkov, avšak často nevystihujú podstatu témy alebo uvádzajú nesprávne údaje, či už z dôvodu slabého poznania problematiky, alebo so zámerom manipulácie evanjelickej verejnosti. To sa prejavuje najmä v tom, že niektoré kľúčové údaje chýbajú, niektoré sú (zámerne) neaktuálne, resp. sa porovnávajú dáta z rôznych časových období. Hlavný diel zodpovednosti za tento stav a túto netransparentnosť nesie predsedníctvo cirkvi, resp. generálny biskupský úrad, pretože to, čo chýba, sú (resp. by mali byť) bežne dostupné údaje, a to aj bez toho, aby o ne niekto osobitne žiadal!

V tomto článku chceme reagovať na dva oficiálne dokumenty, a to na prezentáciu zo stretnutia predsedníctiev cirkevných zborov v Liptovskom Hrádku a na dokument „Financovanie ECAV“, ktorého autormi sú Ján Hroboň a Renáta Vinczeová zo Západného dištriktu. Uvedené dokumenty sa snažia popísať súčasný stav, zmapovať potenciálne ohrozenia a na tomto základe vyvolať dojem „nevyhnutnosti“ získania vyšších príspevkov z cirkevných zborov. Lenže údaje, ktorými sa snažia tento zámer podporiť, často poukazujú na niečo úplne iné…

Prečo (vraj) potrebujeme viac peňazí

Jedným z argumentov uvedených v dokumente zo Západného dištriktu je nárast minimálnej mzdy, ktorý je podľa autorov taký veľký, že ho nie je možné kompenzovať ani zvýšeným príspevkom zo štátu. Minimálna mzda však začala rýchlejšie rásť už v roku 2015, pričom každý rok bola kompenzovaná vyšším príspevkom zo štátu, resp. inými opatreniami v rámci cirkvi. V skutočnosti je iróniou, že nové vedenie začalo tento argument zdôrazňovať práve v roku 2020. V tomto roku totiž cirkev dostala historicky najvyššiu štátnu dotáciu s medziročným nárastom viac ako 300 000 eur. Z tohto dôvodu by tento vyšší transfer mal postačovať aj na vykrytie nárastu minimálnej mzdy nielen v roku 2020, ale mal pomôcť aj v roku 2021, v ktorom štátny príspevok z dôvodu pandémie rástol pomalšie.

Obrázok č. 1: Vývoj štátneho príspevku a minimálnej mzdy

Obrázok č. 1: Vývoj štátneho príspevku a minimálnej mzdy

Udržanie rastu miezd v súvislosti so zvýšením minimálnej mzdy by teda nemal byť za týchto podmienok zásadný problém. Tu je potrebné zdôrazniť, že počas pandémie to na Slovensku ani zďaleka nie je štandard, keďže veľa prevádzok je zatvorených a bez príjmu, a z tohto dôvodu je veľa zamestnancov nútených ostať doma so 60 % náhradou mzdy.

Marketing pre naivných alebo pochybné výpočty s pochybnými číslami

Kde sa ostatní (zamestnanci a podnikatelia) ledva držia, resp. idú s platom dole, nemá nové vedenie problém sľubovať duchovným ešte ďalší nárast miezd. Lenže predložené dokumenty sú spracované tak neprofesionálne, že už na prvý pohľad vás musí napadnúť, či to vôbec myslia vážne. Veľmi zvláštnym a nekonzistentným spôsobom sa tu spomína výška miezd na GBÚ, prevádzka ústredia či účelovo vyhradené prostriedky na fond cirkvi. Iba o niekoľko strán ďalej môžeme nájsť inú metodiku a tiež iné čísla, kde často vôbec nie je uvedené, ako sa k nim autori dopracovali. No ak by sme aj napriek tomu akceptovali predpokladané náklady na mzdy duchovných, po ich navýšení vidíme oproti štátnej dotácii rozdiel “iba” 330 tis. €, ale aj napriek tomu sa v závere autori “dopracovali” k celkovej “potrebe” finančných prostriedkov vo výške 1 291 tis. € (!), ktorú, samozrejme, “nevedia” zabezpečiť ináč ako z cirkevných zborov!

Ak teda chceme o hodnotu 330 tis. zvýšiť požitky duchovných, je vhodné sa zaoberať nielen príspevkami zo štátu, resp. z iných zdrojov, ale aj úrovňou nákladov, inými slovami povedané: elimináciou plytvania. Veľmi dobre sa to dá ukázať na nákladoch prevádzky ústredia − generálneho biskupského úradu. Orientačný ukazovateľ nákladov na prevádzku ústredia vo výške 378 tis. € (uvádzaný v prezentácii Financovanie ECAV a problém rozpočtu z roku 2017 od Dušana Vagaského) je možné považovať za náročný cieľ, ktorý je však po úsporných opatreniach možné dosiahnuť. V prezentácii z Liptovského Hrádku však v tejto položke za rok 2019 stále vidíme sumu 426 tis. €, ktorá má v nasledujúcich rokoch ďalej rásť! Razantné zvyšovanie platov a zrejme aj počtu pracovníkov, vokátora, resp. nákup služobných áut, si aj tu vyžiadalo svoju daň, ktorú majú podľa predloženého návrhu zaplatiť, ako ináč, cirkevné zbory…

Sumu, ktorú v tomto smere uvádza materiál z Liptovského Hrádku, radšej ani neberieme vážne, pretože je to pravdepodobne chybný údaj. Spomínajú sa tam totiž osobitne mzdy GBÚ vo výške 365 tis. € a náklady na prevádzku GBÚ vo výške 411 tis. €, čo ani sčítavať netreba. O tom, ako širšie vedenie ECAV vidí predpokladané náklady na prevádzku GBÚ, sa dočítame skôr v prezentácii predsedníctva Západného dištriktu, kde nachádzame položky “Mzdové náklady pracovníkov GBÚ” v roku 2021 vo výške 365 400 € a “Prevádzka GBÚ” vo výške 193 500 €, čo spolu predstavuje 558 900 €!

Naše vierovyznanie nepripúšťa moc cirkevnej hierarchie nad cirkevnými zbormi!

Pri tejto položke a jej predpokladaným nárastom je načase sa zamyslieť, či stále hovoríme o cirkvi organizovanej zdola, z cirkevných zborov! Pretože “nariadením zhora” a pod hrozbou represií sa cirkevným zborom určuje povinnosť prispievať do “centra”, ktorého náklady neúmerne rastú, pričom cirkevné zbory nemajú na tento proces reálny vplyv! A často nemajú ani relevantné informácie. Nie je čas na prehodnotenie tohto hierarchického modelu v zmysle známeho citátu “Kde udělali soudruzi chybu?”. Nie je načase, aby “volení” zástupcovia cirkevných zborov začali zastupovať tých, vďaka ktorým sa do týchto funkcií dostali?! Nie je načase, aby postavili celý systém z hlavy opäť na nohy, aby si práve cirkevné zbory určovali, ktoré činnosti budú spoločné − vrátane kontroly nákladov, za ktoré sú tieto služby zabezpečované? To, že peniaze zo štátu idú na cirkev, musí v cirkvi vernej odkazu reformácie znamenať, že idú do zborov! Pretože cirkev tvoria zbory! Netvoria ju košaté, nákladné a neproduktívne biskupské úrady, ani súčasné vedenie cirkvi, ktoré sa  správa ako za feudalizmu, keď udeľuje “milosť”, funkcie a tresty! Tu je potrebné dodať, že aj dnes patrí česť tým zamestnancom generálneho biskupského úradu, ktorí zabezpečujú službu pre cirkevné zbory. Tí by v novej štruktúre mali byť súčasťou nového, efektívneho a štíhleho centra služieb, ktoré podporuje evanjelizáciu a misiu v cirkevných zboroch!

“Ale Ježiš ich povolal k sebe a povedal im: Viete, že tí, čo sú pokladaní za vladárov národov, panujú nad nimi, ich mocnári vykonávajú svoju moc nad nimi. Medzi vami to však tak nebude; ale kto by sa medzi vami chcel stať veľkým, bude vaším služobníkom.”
(Mk 10, 42 − 43)

Situácia je vážna!

Pri argumentovaní, prečo musia zbory platiť viac, často počujeme zdôvodnenie, že situácia je vážna. Keď už nezaberajú argumentačne slabo pripravené prezentácie, začne sa používať argument o odluke cirkvi od štátu, čo je však dnes na Slovensku skôr teoretická téma. To, že vedenie cirkvi šetriť nevie či skôr nechce, sme si ukázali na príklade Generálneho biskupského úradu. Ak je však situácia naozaj vážna, nepochybne je potrebné pripraviť podstatne radikálnejšie opatrenia!

Tie by mali byť spojené s návrhom novej, zjednodušenej a efektívnejšej štruktúry cirkvi, ktorá by sa z dnešnej štvorúrovňovej zmenila na trojúrovňovú (GBÚ, senioráty, zbory), a to zrušením dištriktuálnych biskupských úradov. Podľa dostupných informácií sú náklady na biskupský úrad Východného dištriktu približne vo výške 556 tis. € a náklady na biskupský úrad Západného dištriktu  vo výške 472 tis. €. Za zmienku stojí aj to, že okrem príspevkov zo zborov sú tieto dištriktuálne úrady dotované i zo štátneho rozpočtu, a to sumou cca 84 tis. € na jeden biskupský úrad, spolu teda sumou 168 tis. €. Na základe dostupných údajov je možné konštatovať, že ak by sa tieto náklady podarilo eliminovať, cirkev by mohla ušetriť cca 800 tis. .

Pre úplnosť je potrebné dodať, že po tejto zmene by niektoré činnosti bolo potrebné zabezpečovať z GBÚ, ale je predpoklad, že by išlo len o cca 10 − 20 % dištriktuálnych nákladov. Uvoľnené priestory by mohla zobrať do správy spoločnosť Reformata (po transparentnej reforme…), resp. avizované stredisko pod správou GBÚ, ktoré má činnosť Reformaty (údajne) prevziať.

Tak ako sme na tom? Je situácia naozaj vážna? Naozaj nedokážeme na prevádzke centra (rozumej mimo cirkevných zborov) etriť 330 tis. na zvýšenie platov duchovných? Samozrejme, že dokážeme, a dokonca podstatne viac, len sa cirkev musí vrátiť k reformačným zásadám, že všetka moc pochádza z cirkevných zborov! A musí poveriť touto úlohou ľudí, ktorí tejto zásade naozaj rozumejú a ktorým na cirkvi naozaj záleží!

Iné zdroje, o ktorých sa klame, len sa tak práši

Pri hľadaní zdrojov, ktoré by vyššie požiadavky na platy duchovných mohli kompenzovať, je nepochybne potrebné (znova) spomenúť nevyšetrené a neuzatvorené kauzy spojené so spoločnosťou Reformata. Ich zoznam bol súčasťou správy synodálnej komisie, ktorá bola schválená na Synode 2019 v Prešove; o 16 mesiacov neskôr (!) bolo na Synode 2020 samostatným uznesením konštatované, že členovia Synody nie sú spokojní s plnením uznesení zo Synody 2019,týkajúcich sa práve spoločnosti Reformata. To, že v tomto smere má s Reformatou (okrem generálneho dozorcu) problém aj generálny biskup Ivan Eľko, potvrdzujú jeho opakované vyjadrenia, kde všetkých presviedča o tom, že za pôsobenia konateľa Štefana Sabola Reformata neodviedla žiadne finančné prostriedky do ECAV. To však nie je pravda, keďže v samotnej správe synodálnej komisie je uvedené, že

  • v roku 2015 bol odvod do ECAV 30 000 ,
  • v roku 2017 to bolo 65 301,68 (z toho 14 529,26 € za nájom pôdy v Beckovskej Vieske),
  • v roku 2018 bol odvod do ECAV vo výške 73 055,74 (z toho 13 643,16 € za nájom pôdy v BV) a až
  • v roku 2019 Reformata odviedla do ECAV “len” 14 006 , pretože musela zaplatiť Daňovému úradu na daniach a pokutách za roky 2012 − 2014 sumu vo výške 72 835,62 .

Reformata teda za roky 2015 − 2018 reálne odviedla do ECAV spolu 182 363 €, pričom spolu s peniazmi, ktoré bolo nutné uhradiť Daňovému úradu, vytvorila zdroje vo výške 255 198 €! Táto hodnota vysoko prevyšuje celý odvod do cirkvi od roku 2004 do roku 2014, ktorý predstavuje hodnotu iba 99 083 €. Toľko teda zo správy komisie. To, čo predvádza generálny biskup Ivan Eľko, nie je nič iné ako klamstvo, zrejme so zámerom dokázať, že Reformata nemá čím prispieť na ECAV, a tým legitimizovať požiadavku na vyššie príspevky zo zborov. A to dokonca do nelegitímneho fondu, ktorý nemá ani svoj štatút! Lenže v kresťanskej cirkvi akýkoľvek argument založený na klamstve nemá čo hľadať!!!

Je viac ako neseriózne, že v oficiálne dostupných dokumentoch absentujú relevantné údaje o transfere finančných zdrojov z Reformaty do ECAV od nástupu nového konateľa Branislava Rybnikára! Tieto nie sú dostupné ani v správe konateľa spoločnosti na Synodu 2020 a ani v informáciách, ktoré na Synodu predložil generálny biskupský úrad! Neuvádza ich teda ani potenciálny odosielateľ, ani potenciálny príjemca! Je to “náhoda“ alebo zámer?! Iba pripomíname, že štatutárnym orgánom cirkvi je generálne predsedníctvo, ktoré je zároveň Valným zhromaždením spoločnosti Reformata!

Po preverení a nastavení nájomných zmlúv tak, aby zodpovedali trhovej úrovni v danej lokalite, má Reformata potenciál prispieť do rozpočtu ECAV sumou cca 300 000 (bytový dom na Svoradovej ulici, vila na Vlčkovej ulici, zreálnenie nájomného vo vybraných bytoch u nájomcov bez vzťahu k ECAV a pod). A to za situácie, keď cirkev môže využitím finančných zdrojov získaných v rokoch 2015 − 2019 zároveň pristúpiť k rekonštrukcii ďalších budov za účelom ďalšieho zvýšenia výnosov.

V situácii, keď nové vedenie všetky zdroje na Fond zabezpečenia cirkvi žiada od zborov, je otázne, prečo ignoruje iné potenciálne zdroje príjmov, resp. pre koho a na aký účel sú tieto zdroje určené!

Úplná strata dôvery

Ak by sme mali v krátkosti zhodnotiť úroveň podkladov na podporu „nového financovania”, museli by sme byť veľmi kritickí k prezentácii z Liptovského Hrádku, ktorá vyznieva veľmi neprofesionálne a tendenčne, čo vcelku dobre vystihujú aj otázky v závere typu: “Je pozícia farára atraktívna? Prečo máme tak málo uchádzačov o pozíciu farára?” Úplne sa hrozíme stavu, keď mladí pôjdu za farára, lebo to vynáša… A vlastne už teraz, keď sa pozeráme na niektorých, hlavne mladších farárov, mám pocit, že to tak už určitý čas aj funguje. Dopredu sa ospravedlňujem všetkým verným farárom, lebo vek v tomto smere určite nie je rozhodujúcim kritériom.

O čosi lepšie je po formálnej stránke spracovaný materiál zo Západného dištriktu, avšak aj tu vidíme zásadné chyby, ktorými trpí naša “na hlavu otočená” reformačná cirkev s prehnanými a stále rastúcimi nákladmi na prevádzku ústredia. A čo je ešte horšie, je riadená spôsobom, keď centrum a jeho vodcovia sú nedotknuteľní a “podriadení” majú byť strachom držaní v poslušnosti a platiť dane. Zdá sa vám toto hodnotenie veľmi príkre? Lenže po voľbách v roku 2018 vývoj nepochybne ide týmto smerom! Niet pochýb o tom, že väčšina duchovných si tieto nedostatky uvedomuje. Bojíte sa ozvať? Ak áno, tak potom tu niečo nie je v poriadku!

A tu je pointa celého príbehu. O čo komu ide a či sa tým, ktorým na cirkvi záleží, podarí tento nevyhovujúci stav zmeniť. Či pôjde o napínavý dobrodružný seriál s dobrým koncom, alebo o tragédiu v priamom prenose. Sme presvedčení, že návrh spôsobu financovania, ktorý bol pripravený vedením ECAV, je nebiblický, nedemokratický a odfláknutý. Vôbec sa nezaoberá šetrením nákladov, nehľadá iné zdroje príjmov. Najväčším zlyhaním nového vedenia je však zakrývanie hriechov alebo, ak chcete, káuz v spoločnosti Reformata, ktoré predstavujú také veľké finančné a morálne zlyhanie, že úplne diskvalifikujú nové vedenie z pohľadu dôvery, odbornosti a vôbec vzťahu k evanjelickej cirkvi. Títo ľudia preukázali, že nevedia efektívne hospodáriť so zverenými peniazmi, a teda nemajú ani morálne právo uchádzať sa o ďalšie financie.

Skúška viery

Práve v náročných situáciách alebo skúškach sa poznajú charaktery a, môžeme povedať, aj kresťanská viera. Pomôžeme si tu dvomi vetami zo záveru prezentácie − harmonogramu − Západného dištriktu:

  • November 2020 – január 2021 – príprava cirkevných zborov na zvýšené platby na úrovni presbyterstiev (výborov), hľadanie zdrojov, návrhy rozpočtu
  • Február 2021 – schválenie rozpočtov (so započítaním nových platieb) na úrovni zborových konventov

Prečo to uvádzame? Pretože práve v tieto dni prechádzame skúškou, ktorá ukáže, či sú naši duchovní a predsedníctva cirkevných zborov členmi nejakej totalitnej a hierarchickej štruktúry, alebo sú celým srdcom a mysľou evanjelici. Tí evanjelici, ktorí si uvedomujú, že všetka moc pochádza z cirkevných zborov, z tých zborov, za ktoré sú zodpovední. Ak odsúhlasia platby neefektívnemu, arogantnému a nekompetentnému vedeniu bez konzultácie týchto zámerov so svojím vlastným cirkevným zborom, tak sa ukážu dve veci: že im na vlastnom zbore vôbec nezáleží, rovnako ako na ľuďoch, veriacich evanjelikoch, ktorí ho tvoria; a po druhé vyjde jasne najavo, že títo duchovní sa v danom prípade evidentne viac cítia súčasťou svetskej hierarchickej štruktúry (ktorá ich platí), ako členmi cirkvi Kristovej, v našom prípade Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku!

Lebo slovo Božie je živé a mocné a je ostrejšie než ktorýkoľvek dvojsečný meč a preniká až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a je schopné posudzovať hnutie a zmýšľanie srdca. A nieto tvora skrytého pred Ním, všetko je obnažené a odkryté očiam Toho, ktorému sa budeme zodpovedať.(Ž 4, 12 − 13)

Jaroslav Mervart
Štefan Sabol

ilustračný foto: unsplash.com

%d blogerom sa páči toto: