Dvaja kandidáti ale žiadna zmena

Do druhého kola už vopred zmanipulovaných volieb postúpili dvaja kandidáti. Kandidáti, ktorých spája nekritický až servilný postoj k súčasnému vedeniu ECAV. A to aj napriek tomu, že pôsobenie súčasného vedenia ECAV sa dá označiť ako

  • Netransparentné a neefektívne – v hospodárení, financovaní, zriaďovaní a správe fondov …
  • Neschopné pokánia a nápravy – čo sa prejavuje v nezáujme a neschopnosti vyšetriť „staré“ majetkové kauzy, rovnako ako v neschopnosti predchádzať tým „novým“!
  • Odmietajúce akúkoľvek komunikáciu – s domácimi viery, ktorí majú iný názor,
  • Agresívne – voči veriacim, ktorí požadujú slobodné voľby a vyšetrenie majetkových káuz
  • Kontroverzné – vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, ktoré sú v príkrom rozpore s poslaním kresťanskej cirkvi!

Aj napriek všetkému čo je uvedené vyššie však súčasné vedenie cirkvi nie je schopné akejkoľvek sebareflexie. Nedokáže potlačiť osobné resp. skupinové záujmy, a na prvé miesto postaviť záujem Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku. To sa opakovane a znova prejavilo aj vo voľbách generálneho dozorcu, kde kandidáti s kritickým názorom, požadujúci nápravu nevyhovujúcich pomerov v Evanjelickej cirkvi boli vyradení ešte pred voľbami!

Neférová hra

Už len samotný fakt, že dvaja postupujúci kandidáti o tejto nespravodlivosti veľmi dobre vedia, a predsa v týchto zmanipulovaných voľbách pokračujú veľa naznačuje. Musia totiž vedieť, že aj v prípade svojho zvolenia získavajú iba veľmi pochybný mandát, pretože nevyhrali v slobodných voľbách, kde sa ctí ústavné právo voliť a byť volený. O ich „kolegialite“ resp. „morálke“ vo vzťahu k spravodlivej súťaži, ktorá v týchto voľbách evidentne absentuje nehovoriac.

To je pre všetkých evanjelikov, ktorým na slobodných voľbách a spravodlivosti záleží jednoznačne dôvod prečo sa týchto volieb nezúčastniť, prečo nevoliť. Pretože ak sa zapojíte do neférovej hry, stávate sa jej súčasťou. Rovnako sme presvedčení, že ak z volieb vylúčite kandidátov, ktorí volajú po náprave pomerov v ECAV, tak sa v našej cirkvi nič k lepšiemu nezmení!

Starý „politik“

Marián Damankoš je príkladom kandidáta, ktorý vo vysokých cirkevných funkciách pôsobí už veľmi dlho. Ak by sme to „merali Reformatou“ tak ako člen generálneho presbyterstva pôsobil už za Mlynára a Daniša vo veľmi problematickom období 2012-2014, neskôr za Dagmar Valovičovej a za Štefana Sabola, a „prežil“ aj Branislava Rybnikára.  Nie je nám však známy žiaden jeho aktívny pokus o nápravu vecí do roku 2014, a to aj napriek všetkým problémom a kauzám, ktoré sa týmto obdobím spájajú. Ani za pôsobenia Štefana Sabola (do roku 2019) sme nezaznamenali jeho aktívnu snahu o odhalenie a nápravu problémov spojených s obdobím pôsobenia predchádzajúcich konateľov, ktoré postupne začali vychádzať najavo.

Samotný Marián Damankoš by sa určite snažil argumentovať tým, že bol predsa predsedom Synodálnej komisie na prešetrenie hospodárenia spoločnosti Reformata. Komisia ale bola na Synode 2018 vytvorená na základe podnetu Jaroslava Matysa, v rámci diskusie po správe člena Generálneho hospodárskeho výboru Jaroslava Mervarta. Marián Damankoš bol do funkcie predsedu synodálnej komisie menovaný až následne na zasadnutí generálneho presbyterstva, ktoré však ako dnes vidíme, evidentne nemalo (a stále nemá) záujem na vysvetlení a náprave týchto káuz! Aj napriek tomu (alebo práve preto?) sa však Marián Damankoš postupne dopracoval až do funkcie člena Dozornej rady spoločnosti Reformata.

Nezáujem vedenia ECAV riešiť závažné majetkové kauzy bolo možné vidieť na tom, že uznesenia vyplývajúce zo správy synodálnej komisie prijaté na Synode 2019 neboli ani po troch rokoch splnené! Na Synode 2022 však práve na podnet Mariána Damankoša došlo k „rekonštrukcii“ týchto uznesení, kde prijatím nového uznesenia vznikla možnosť otvorenia súdneho sporu nielen proti Vladimírovi Danišovi a Jaroslavovi Mlynárovi (konateľom spol. Reformata do roku 2014), ale aj proti tým, ktorí problémy vzniknuté v tomto období museli riešiť – proti Dagmar Valovičovej a Štefanovi Sabolovi!

Nie je to prvýkrát, čo sa Marián Damankoš pokúša vyriešiť problém prerozdeľovaním viny na obidve strany. Tento prístup úplne ignoruje dostupné dôkazy a fakty, a na základe pokrivenej vierouky niektorých našich „duchovných“ v štýle „nik nie je bez viny“ dochádza k paušálnemu rozdeľovaniu zodpovednosti za vzniknutý stav medzi všetkých zainteresovaných. Bez ohľadu na to, či boli za vzniknutý stav zodpovední, alebo sa snažili o nápravu tohto stavu. Takýto prístup však považujeme za nemorálny a zvrhlý, ktorý nemá čo hľadať vo svete, nieto ešte v cirkvi!

Zámerom takéhoto konania je vyhnúť sa riešeniu problému, jasnému pomenovaniu zodpovedných osôb a vyvodeniu zodpovednosti. A zároveň obhájiť všetkých tých, ktorí roky o týchto problémoch vedeli, ale nič nerobili resp. dokonca tieto pochybné praktiky aktívne obhajovali! Takto sa ale konzervuje toxické a jedovaté prostredie v ECAV, ktoré cirkev už dlhodobo ničí! Neexistuje priznanie viny, neexistuje pokánie, neexistuje náprava. A tak jeden problém strieda druhý. Kríza sa bude zhoršovať, a Evanjelická cirkev bude ďalej upadať. A to nielen finančne, ale aj morálne a vieroučne!

Tu je potrebné znova pripomenúť, že takýto stav je neakceptovateľný pre ľudí, ktorým na evanjelickej cirkvi záleží. Ktorým záleží na jej vierouke, hodnotách a svätosti. Naopak tí, ktorí sa o takéto pochybné praktiky relativizácie hriechu a rozdeľovania viny pokúšajú by mali prehodnotiť motívy svojho správania, rovnako ako aj hodnoty, ktoré vyznávajú!

Veď čo prospeje človeku, keby aj celý svet získal, ale samého seba by stratil, alebo by si uškodil? Kto by sa hanbil za mňa a za moje reči, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojej a Otcovej i (v sláve) svätých anjelov.“ Lk 9,25-26

Staro(nová) dozorkyňa

Druhá kandidátka v týchto voľbách sa síce takou dlhou históriou pôsobenia vo vysokých cirkevných funkciách pochváliť nemôže, ale to určite neznamená, že by sa doteraz dostatočne nezviditeľnila. Aj tu platí, že z jej strany neevidujeme žiadnu kritiku voči vedúcim predstaviteľom ECAV, ktorí obhajovali resp. sami spôsobili kauzy, ktoré poškodili Evanjelickú cirkev.

Prácu Renáty Vinczeovej môžeme hodnotiť najmä ako osobu zastupujúcu funkciu generálneho dozorcu, do ktorej sa dostala potom, ako sa z tejto funkcie za „utajených“ okolností vytratil Ján Brozman. Renáta Vinczeová sa síce zviditeľnila aj niektorými výrokmi, na základe ktorých sme mohli odhadnúť jej vieroučné resp. hospodárske znalosti, ale v praxi sa skôr prejavila tým, že pri riešení viacerých vážnych problémov ostala jednoducho „ticho“, a to aj napriek tomu, že pre ich riešenie resp. pre obhajobu dobrého mena ECAV bola jej reakcia viac ako žiadaná.

K prvej výhrade – nešťastné výroky patrí najmä jej vyjadrenie o tzv. odvodenej právnej subjektivite cirkevných zborov. Ak by niečo vedela o tom, ako Evanjelická cirkev vznikla („zdola“, z cirkevných zborov), tak by také niečo nemohla tvrdiť. Teda s jednou výnimkou, a to, že hovorila o stave, ktorý by chcela vidieť. A tým môže byť hierarchická, zhora a direktívne riadená štruktúra, ktorá v biblickom ponímaní zborom neslúži, ale naopak ich riadi, prikazuje, zakazuje resp. aj ruší tak, ako je to zvykom vo svete. Takýto prístup v praxi však úplne likviduje slobodný a demokratický  charakter ECAV, čo cirkev nepochybne privedie k úpadku.

Druhým citátom, nad ktorým sa musí zamyslieť každý evanjelik, ktorý vie komu uveril, je výrok Renáty Vinczeovej o konfirmácii, ktorú navrhuje, v takej podobe ako ju poznáme dnes, zrušiť. Podľa jej výroku nie je podstatné vyučovanie o viere resp. vierouke ECAV, ale je potrebné sa sústrediť na vzťahy a pocity. To ale nemá nič spoločné s kresťanskou vieroukou ani s augsburským vyznaním! Takýto postoj kandidáta na najvyššiu laickú funkciu v ECAV je jednoducho neprijateľný!

Druhá výhrada pozostáva z toho, čo Renáta Vinczeová neurobila resp. kde sa neozvala (nekonala) hoci to bolo potrebné. Nemáme teraz na mysli len oprávnenú výhradu farárky Anny Jakušovej na Synode 2022, kde poukázala na to, že počas pandémie sa zastupujúca generálna dozorkyňa na pár mesiacov akoby niekam „stratila“. To čo nás však trápi oveľa viac je to, že ako dozorkyňa západného dištriktu resp. ako zástupkyňa generálneho dozorcu nezaujala žiadne zásadové stanovisko k závažným kauzám v ECAV, ako sú napr.

  • Dlhodobé neplnenie uznesení Synody 2019 vo veci spoločnosti Reformata
  • Závažné problémy s odovzdávaním agendy od bývalého konateľa spoločnosti Reformata Branislava Rybnikára,
  • Zmarenie súdneho sporu o vydanie elektronickej formy účtovníctva od bývalej účtovníčky spol. Reformata Jany Danišovej – znova v zodpovednosti Branislava Rybnikára
  • Vyťahovanie tzv. pochybnej nájomnej zmluvy, ktorou sa dva roky manipulovala evanjelická verejnosť, a ktorá po jej spochybnení (údajne) skončila na prokuratúre
  • Kauza súhlasu s čiastočným zatienením cirkevnej budovy, ktorý bez vedomia cirkevných grémií (!) podpísalo bývalé predsedníctvo ECAV (Eľko, Brozman), na základe neskôr spochybneného svetlo-technického posudku
  • Predraženie opravy dvoch bytov na Palisádach na skoro dvojnásobok pôvodne odhadovaného rozpočtu
  • Kauzu neadekvátneho a svojvoľného odmeňovania v Evanjelickej diakonii, rovnako ako aj špekulatívne transakcie s nehnuteľným aj hnuteľným majetkom resp. presmerovanie zahraničnej pomoci do zariadení mimo Evanjelickej diakonie
  • Zlyhanie projektu reštrukturalizácie cirkvi s cieľom navrhnúť jednoduchšiu, efektívnejšiu a nízko nákladovú štruktúru cirkvi, a pod.

Určite sme neuviedli všetko, ale už to čo je uvedené poukazuje na zásadné nedostatky ako vo vierouke a jej aplikácií, tak aj pri správe majetku, a to ako po stránke odbornosti tak aj dôrazu v zmysle starostlivosti o tento majetok! Takýto prístup je v prípade kandidáta o najvyšší laický post v ECAV – o post generálneho dozorcu neakceptovateľný!

Záver

Druhé a pravdepodobne posledné kolo volebnej frašky, kde všetci kandidáti s iným názorom ako má súčasné vedenie ECAV boli vyradení vopred, je potrebné už len z tohto dôvodu ignorovať. V tomto článku sme uviedli aj ďalšie argumenty na podporu toho, že žiaden z kandidátov ktorí postúpili do druhého kola, podľa nášho názoru, nie je zárukou toho, že v našej cirkvi sa niečo zmení k lepšiemu. Skôr naopak!

Asociácia slobodných zborov
Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku

ilustračné foto: pixabay.com