Dary

16. nedeľa po Svätej Trojici

„Na Teba sa upínajú oči všetkých a Ty im dávaš pokrm v pravý čas. Otváraš svoju ruku a všetko živé sýtiš s ochotou.“
Žalm 145, 15 – 16

Milé sestry a milí bratia, naša chrámová agenda nám radí v túto nedeľu vyjadriť vďaku za dary našich záhrad, sadov a polí. Nezabúdajúc však na skutočnosť, že všetko to, čo sa nám urodilo, je darom spolupráce žehnajúceho Stvoriteľa a nás skrze dary Ducha, ktoré do nás žehnajúci Stvoriteľ vložil. Nie každý človek takto vníma túto záležitosť. Niekto si povie, že sú to výlučne naše mozole. Urodilo sa nám to preto, povedia si, že sme siali, sadili a ošetrovali a toho roku aj výdatne zalievali.

Aj v tom je kus pravdy. Keby sme boli nechali rýle a motyky zahrdzavieť, teda nepoužívali ich, záhrady by boli zarástli burinou, a tá by bola udusila to, čo sme posiali. Tu a tým, ktorí takto zmýšľajú, však treba pripomenúť, že nám samé Písmo pripomína, a tak dáva na vedomie, že áno, my sme síce siali, ale vzrast posiatemu dal Stvoriteľ a nás poveril ošetrovaním porastu – a tu vidíme tú vzájomnosť, ktorou nás Pán Boh učí pochopiť zákonitosti, ktoré vložil do fungovania svojho stvorenstva.

Keď sa v mysli „poprechádzame“ týmto rokom, zistíme, že bol veľmi špecifický, predovšetkým tým, že sme často počuli slová „tropické horúčavy, tropické teplo“, a tak sme nejedno letné ráno, ako aj žalmista v citovanom texte, upínali svoje pohľady k nebesiam s otázkou: Bude pršať, nebude pršať? Vysielali sme úpenlivé modlitby, či už osobné, či v chrámovom spoločenstve, s prosbou o životodarné kvapky dažďa. Bol som svedkom na jednom modlitebnom stretnutí, kde zazneli až výčitky na adresu Pána Boha, ako zanedbávajúceho si svoje „povinnosti“ voči nám.

Potrebujeme však pochopiť, že nič na tomto svete nie je samozrejmé, ani to, že prší, keď nám to vyhovuje, a ani to, že neprší, keď by sme to my chceli, a naopak. Tak si tento rok vyžiadal, nielen rýle a motyky, ale aj krhličky a hadice, a to omnoho viacej ako obvykle. A tak prišla jeseň a my zisťujeme, že predsa len bude všetkého nadostač a spomenieme si na Ježišov výrok: „Nebuďte ustarostení…!“ A keby niečo chýbalo u nás doma, možno práve toho bude nazvyš u rodiny, susedov či priateľov a poskytnú nám to, a rovnako aj naopak. Tak si možno pripomenieme konštatovanie apoštola Pavla z Listu Rímskym či Prvého listu Korintským, že sme vospolok živý organizmus, v ktorom si všetky údy vzájomne vychádzajú v ústrety a pracujú aj jeden pre druhého.

Vďaka Bohu, že nás aj takto učí pravidlám, ktoré plnením vytvárajú základy Božieho kráľovstva už tu a teraz. A tak kiežby sme to, čo sa nám urodilo ako dary našich brázd, záhrad a rolí, no predovšetkým ako požehnanie láskavého Stvoriteľa, užili pri pokoji, ktorý prevyšuje každý rozum a dobrom zdraví duše i tela, to na chválu a slávu Darcu všetkých dobrých darov. Amen.

Modlitba:

Láskavý Otče nebeský, prijmi našu úprimnú vďaku za všetky dary zeme, ktoré nám majú poslúžiť k obžive aj v nastávajúcom období. Zároveň prosíme, odpusť, že sme v tomto roku často aj reptali v ustarostenosti a obavách z nedostatku. Aj keď to vyznievalo ako malovernosť, Ty si predsa nezanevrel na nás, naopak, uistil si nás, že Ti na nás záleží, a požehnal si aj nášmu úsiliu darmi Ducha pracovať v prospech spoločenstva Tvojej rodiny. Prosíme aj o požehnanie každého ďalšieho dňa, ktorý nám pridáš k životu. O to Ťa prosíme v mene Pána Ježiša Krista, Tvojho milovaného Syna a nášho Spasiteľa. Nech je Tvoje meno oslávené teraz i naveky. Amen.

Mgr. Juraj Šefčík
evanjelický a. v. farár

ilustračné foto: pixabay.com