Cirkev podnika stále rovnako – nevýhodne
Vo viere žiť – alebo o nej iba hovoriť?
Cirkevná budova s poradovým číslom 1. na Svoradovej ulici má za sebou bohatú cirkevnú históriu. Celých deväť rokov bola táto budova jednou z najdôležitejších v ECAV, keďže bola sídlom Evanjelickej bohosloveckej fakulty.
Krátku fotoreportáž o tomto zaujímavom objekte nájdete na nasledujúcom videozázname (od 8:52 min):
Avšak táto vieroučne aj kultúrne hodnotná história tejto budovy bola prerušená a to, čo nasledovalo od roku 2001, skôr pripomína príbeh nie veľmi schopného majiteľa, ktorý chcel podnikať, ale podnikať (v prospech cirkvi) nevedel či nechcel. Alebo príbeh, v ktorom z nejakých absurdných dôvodov, v pomere k vloženej investícii (majetku) najnižší výnos dosahuje práve cirkev, ktorá túto budovu vlastní. Tento nepodarený príbeh sa začal pred vyše 20 rokmi – a odvtedy sa zmenilo iba veľmi málo.
Začalo sa to podpísaním nájomnej zmluvy v roku 2001 – už vtedy za veľmi nevýhodných podmienok: s nízkym nájmom, avšak na veľmi dlhú dobu – na 20 rokov, a teda až do roku 2021. Z toho, čo vo svojom príspevku uvádza vtedajší generálny dozorca Ján Holčík, je možné povedať, že trhový nájom bol v danej lokalite aj desaťkrát vyšší, ako boli podmienky dohodnuté v zmluve. Vtedajší konatelia zrejme už vtedy testovali, čo všetko v cirkvi prejde, keď zmluvu podpísali bez súhlasu generálneho presbyterstva. A, samozrejme, že to prešlo! Dokonca odignorovali aj následné negatívne stanovisko generálneho presbyterstva. Konatelia, ktorí zmluvu podpísali, boli síce do jedného roka „odídení“, avšak budova za nevýhodných podmienok „odišla“ (na 20 rokov) tiež. Iba pripomeňme, že zmluvu vtedy za Reformatu (v zastúpení ECAV) podpísali páni Rosenberger a Štefek. Generálnym biskupom bol Július Filo a generálnym dozorcom Ján Holčík.
Nie všetci konatelia však boli odvolaní. Ostal Jaroslav Mlynár, ku ktorému sa „z vôle“ predstaviteľov ECAV zakrátko pridal Vladimír Daniš. Ten sa zorientoval veľmi rýchlo a v následnom súdnom spore – pri proteste odvolaných konateľov – už svedčil proti predsedníctvu ECAV. Mohli by sme povedať, že z pohľadu ECAV nastala chyba za chybou… A to ako pri podpise nevýhodnej zmluvy, tak aj pri výbere osôb zodpovedných za správu majetku. Ak to teda bola „chyba“…
Aktualizácia zmluvy
Tento nepodarený príbeh pokračoval v roku 2008. Po veľmi slabo zdokumentovaných investíciách do tejto budovy sa z pohľadu ECAV zmenil zmluvný partner – jedna firma za druhú, ktoré boli prepojené cez jedného zo svojich konateľov. Bola teda podpísaná nová zmluva, pričom členovia dnešného vedenia ECAV radi uvádzajú, že bola podpísaná už za predsedníctva cirkvi, ktoré vtedy pracovalo v zložení Miloš Klátik a Pavel Delinga – teda s tým, že oni by teda mali byť za tento stav zodpovední. To je však zavádzajúca informácia a pokrytectvo, pretože ako v roku 2001, tak aj v roku 2008 bolo Valným zhromaždením spoločnosti Reformata generálne presbyterstvo! Často sa prehliada skutočnosť, že od podpisu prvej zmluvy uplynulo len 7 rokov (cca 1/3 jej trvania), a teda cirkev určite nebola v pozícii, v ktorej by mohla nevýhodné podmienky pôvodnej zmluvy zásadne meniť.
Nájomné bolo v roku 2008 dohodnuté vo výške 1 000 000,- Sk (33 193 eur) za 1 rok vrátane DPH. To predstavuje 2 766 eur mesačne, čo v prepočte na prenajímaných 1 568 m2 predstavuje nájomné vo výške 1,76 eur/1 m2 za mesiac. V danom čase sa však trhový priemer v lokalite Staré Mesto pohyboval na úrovni 10 – 12 eur/m2! Do aktualizovanej zmluvy sa však podarilo presadiť aspoň inflačnú doložku (medziročnú úpravu nájmu o infláciu), avšak túto doložku z nejakých, nám neznámych dôvodov konatelia Jaroslav Mlynár a Vladimír Daniš do roku 2014 (v ktorom boli odvolaní) ani raz neaplikovali!
Zvýšenie nájmu o inflačnú doložku začal využívať až Štefan Sabol po roku 2014. V tom čase sa vedenie ECAV a Reformaty snažilo aj o získanie ďalších informácií o zrealizovaných investíciách a zároveň o diskusiu o podmienkach zmluvy, avšak bez väčších úspechov. Aj preto bola vypracovaná právna analýza, čo sa v tejto veci dá robiť, aké sú možnosti a riziká.
Za zmienku v tejto súvislosti stoja aj opakované pokusy od roku 2014 dostať túto budovu pod správu Beckovskej Viesky, ktorú v tom čase ešte riadil Vladimír Daniš. O to sa pokúšal na Synode 2016 práve Ján Brozman a neskôr na Synode 2021 Martin Kováč. Prečo?
Po výmene vedenia ECAV v roku 2018 a následne aj konateľa Reformaty v roku 2019 sme sa znovu dlhší čas o tejto budove skoro nič nedozvedeli. Na Synode 2020, cca dva roky (!) po svojom nástupe, generálny dozorca Ján Brozman synodálom o nej nič nepovedal, teda okrem toho, že zmluvu majú vraj na stole právnici. A synodálom táto uspávanka stačila…
Záujem o budovu však stále trvá…
Už v roku 2021 sa táto budova znova dostala do pozornosti evanjelickej verejnosti, a to ako ináč – ďalším škandálom! Bolo to na Synode 2021 v Trenčianskych Tepliciach, kde Ivan Eľko (tradične zavádzajúco) obhajoval podpísanie súhlasu investorovi v susedstve s čiastočným zatienením cirkevnej tejto budovy. Neskôr sa ukázalo, že zatienenie tejto budovy bude podstatne väčšie, avšak to nebol ten najväčší problém. Tým bolo skôr to, že Ivan Eľko a Ján Brozman tento súhlas (podobne ako v roku 2001) podpísali bez odborného prerokovania vo vnútri cirkvi aj bez vedomia a súhlasu cirkevných grémií! Asi len ťažko sa dá predpokladať, že tento pre cirkev nevýhodný krok poradili vedeniu ECAV právnici, ktorí vraj túto zmluvu počas Synody 2020 údajne „študovali“.
Podpísanie tohto dodatku sa ukázalo ako záväzné, pretože už na Synode 2021 odznela informácia, že ak cirkev bude chcieť tento súhlas vziať späť, investor si bude nárokovať zdroje, ktoré do projektu medzičasom investoval, pričom sa hovorilo o sume až 1 milión eur! Aj napriek tomu synodáli zobrali tento priestupok predsedníctva ECAV na ľahkú váhu a niektorí ho dokonca nemiestnymi až primitívnymi argumentami obhajovali!
Iba niekoľko mesiacov po podpise súhlasu, počas ktorých prebiehali rokovania konateľov Reformaty s investorom, bola na Synode 2022 odprezentovaná ponuka na tzv. združenú investíciu do nového projektu, kde cirkev vloží hodnotu, ktorá je založená práve na ocenení budovy č. 1 na Svoradovej ulici. V procese výstavby novej budovy sa počíta so zbúraním cirkevnej budovy, pričom po úspešnej realizácii projektu investorom cirkev nadobudne do svojho majetku novovybudované priestory v hodnote zodpovedajúcej podnikateľskému oceneniu vloženého majetku. Projekt novej budovy, pôvodne v tvare písmena „L“, sa tak upravil na tvar písmena „U“, kde sa už počíta so zastavaním priestoru, na ktorom dnes stojí cirkevná budova č. 1 na Svoradovej ulici.
Je veľmi neštandardné, že bezprostredne po odprezentovaní tohto projektu – bez serióznej analýzy a diskusie (po predchádzajúcom celodennom rokovaní) a vo večerných hodinách – sa o tomto dôležitom projekte hneď hlasovalo. Aj napriek tomu, že v danom čase nebolo známych viacero dôležitých parametrov a podmienky zmluvy! Synodáli (tí, ktorí ešte ostali na zasadnutí) aj napriek tomu delegovali rokovania o podmienkach a podpis zmluvy na predsedníctvo cirkvi (po ich predchádzajúcom odsúhlasení na generálnom presbyterstve)! Keďže na rozdiel od Synody verejnosť dostáva iba veľmi málo informácií o rokovaní generálneho presbyterstva, ostáva iba dúfať, že sa o výsledných parametroch a podmienkach zmluvy aspoň niečo dozvieme…
Alebo nám snáď chcete tvrdiť, že evanjelická verejnosť dopredu vie, o čom sa bude na nasledujúcom zasadnutí generálneho presbyterstva rokovať? Aké materiály budú prerokované? A že následne dostane evanjelická verejnosť kompletné informácie, o čom sa rokovalo a čo sa prijalo? A tiež to, že bude exaktne uvedené, ktorý člen generálneho presbyterstva ako hlasoval? Na takúto transparentnosť v cirkvi zabudnime! A to aj napriek tomu, že tieto osoby nespravujú svoj majetok, ale majetok všetkých evanjelikov! Je to hanba, preto všetci evanjelici by mali prispieť k tomu, aby sa tento škandalózny a nevyhovujúci stav čím skôr zmenil!
Zhrnutie
Zámerne sme nepomenovali externú firmu, ktorá plánuje vyššie uvedenú investíciu. Pretože táto firma štandardne sleduje a napĺňa svoj podnikateľský zámer, kde sa ako každý iný investor snaží zrealizovať plánovaný projekt, čo okrem iného zahŕňa minimalizáciu nákladov a vytvorenie predpokladov na dosiahnutie požadovaného výnosu. Ponuka, ktorá cirkev od investora dostala, je po formálnej stránke síce štandardná, ale veľa závisí od parametrov a podmienok zmluvy!
A ako postupovali predstavitelia ECAV? Nevieme sa zbaviť dojmu, že pokračovali v nešťastnej (amatérskej a špekulatívnej) špirále, ktorá sa začala v roku 2001 a ktorá ovplyvnila a predurčila zásadné rozhodnutia a tiež návrh uznesení, ktoré boli predložené na Synode 2022.
Alebo snáď boli preverené iné možnosti? Možnosti vypovedania súčasnej nevýhodnej nájomnej zmluvy – veď jedna analýza predsa už bola vypracovaná za pôsobenia predsedníctva Klátik/Lukáč a podľa Jána Brozmana na tej zmluve (až dva roky) pracovali právnici? Bola preverená možnosť vlastnej opravy tejto budovy a jej využitia pre účely ECAV tak, ako to bolo predtým? Veď príklad, ako na to, si v tomto prípade môžeme vziať aj od katolíckej cirkvi, ktorá v tejto zaujímavej lokalite efektívne podniká pre blaho svojej cirkvi!
Dovoľujeme si dopredu vylúčiť výhovorku, že nie sú peniaze. Tie totiž súvisia práve s tým, ako zodpovedne sa k správe svojho majetku (v zastúpení generálneho predsedníctva, generálneho presbyterstva a Synody) cirkev stavia, ako sa dokáže vyrovnať s kauzami či daňovými podvodmi, jednoducho, ako efektívne a zodpovedne podniká! O tom, že peniaze „nie sú problém“, svojho času hovoril aj bývalý generálny biskup Július Filo v jednej rozhlasovej relácií v RTVS. Keď predpokladáme, že nasledovníci sú rovnakí ako ich „učiteľ“, kde je teda problém?
Naša prvá otázka je, či „zodpovední“ predstavitelia ECAV a Reformaty preverili aj ďalšie možnosti využitia tejto budovy – či už v rámci ECAV, alebo s iným externým partnerom. Alebo len skočili na prvú ponuku, ktorú dostali? Aj v tomto prípade by sa však od predstaviteľov ECAV mala požadovať profesionálna starostlivosť a dôsledné obhajovanie záujmov našej cirkvi, čo by sa malo prejaviť práve vo vyrokovaných podmienkach a parametroch zmluvy, ktoré by konečne – po 20 rokoch – mohli byť na štandardnej, trhovej úrovni!
Tu je potrebné dodať, že za Asociáciu slobodných zborov ECAV na Slovensku sme zásadne proti tomu, aby niekto za netransparentné a neefektívne transakcie poberal odmeny – či už percentuálne (vo vzťahu k výške transakcie), alebo jednorazovo odsúhlasené na generálnom presbyterstve! Okrem toho, že takéto odmeny nie sú štandardom ani vo svete, to považujeme za nemorálne!
Ján Brozman krátko po podpise súhlasného stanoviska investorovi so zatienením cirkevnej budovy a tiež po nepodarenom audite v Evanjelickej diakonii odstúpil (hoci aj bez uvedenia dôvodu). Je smutné, že Ivan Eľko nemá ani toľko sebareflexie a hanby, aby vyvodil osobnú zodpovednosť a tiež odstúpil, keďže v tomto prípade evidentne nekonal s odbornou starostlivosťou! A to isté by sa malo týkať všetkých generálnych presbyterov a synodálov, ktorí obhajujú tieto praktiky poškodzujúce ECAV na Slovensku! Ináč títo najvyšší cirkevní predstavitelia ukazujú nebezpečný precedens, kde už ostáva iba dúfať, že podobne nebudú postupovať aj funkcionári v cirkevných zboroch pri správe zvereného majetku!
Budovu na Svoradovej č. 1 je potrebné dôsledne doriešiť i preto, aby po nej nenasledovali aj ďalšie cirkevné budovy, a to nielen v tejto lokalite! A tiež preto, aby vedenie cirkvi ukázalo, že o vierouke sa v ECAV nielen hovorí, ale že sa podľa nej aj koná!
