1. nedeľa po Veľkej noci
„Konečne ukázal sa jedenástim, keď sedeli za stolom, a karhal ich nedôveru a tvrdosť srdca, že neuverili tým, čo Ho videli vzkrieseného. Potom im povedal: Choďte po celom svete, kážte evanjelium všetkému stvoreniu.“
Mk 16, 14 – 15
Cirkev od počiatku zachovávala a snažila sa plniť Ježišov odkaz učeníkom v Markovom evanjeliu: „Choďte po celom svete, kážte evanjelium všetkému stvoreniu.“ To isté čítame aj v Evanjeliu podľa Matúša, ktorý predtým ešte uvádza Ježišove slová: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi.“ Iste, zvrchovanú vládu vzkrieseného Krista nebolo vtedy možné vyčítať z prítomných udalostí, z politickej a duchovnej situácie vtedajšieho sveta.
Splnenie veľkej misijnej úlohy, ku ktorej vzkriesený a oslávený Pán vyzval svojich učeníkov, stálo totiž v ustavičnom napätí s obmedzenými možnosťami malej kresťanskej komunity, ktorá sa len postupne formovala na cirkev okolo apoštolského zvestovania. Veď kto mohol niečo mimoriadne čakať od nepatrnej skupiny galilejských rybárov, bezvýznamných obchodníkov a jednoduchých žien? Tí všetci stáli na okraji spoločnosti. Vyžadovalo to nesmiernu odvahu uveriť slovám Ježiša o Jeho prítomnosti a vláde vo svete, ktorý sa spoliehal iba na moc svojich zbraní a peňazí. Aj dnes to vyžaduje nemalú odvahu spoľahnúť sa v živote iba na Ježišove prísľuby a uistenia. A predsa len v nich sa skrýva posolstvo, ktoré oslobodzuje od strachu z budúcnosti a dáva silu žiť podľa hodnôt kráľovstva Božieho.
V najťažších dobách, keď prví kresťania zomierali mučeníckou smrťou pre svoju vernosť Kristovi, bolo pre nich veľkou posilou uistenie, že ich Pán je medzi nimi a pomáha im. Toto vedomie ich oslobodzovalo od strachu a beznádeje. Aj keď sa ich zmocňovala bezmocnosť a pochybnosti, predsa v nich nakoniec víťazila vnútorná istota, že žiadna ľudská moc im nemôže vziať ten nový život s Kristom a v Kristovi, ani ich pripraviť o slávnu nádej na Božie kráľovstvo spravodlivosti.
Vyznávali, že všetka nenávisť, zloba a násilie sú len pôrodnými bolesťami nového veku. Vzkriesený Kristus kraľuje, v tom si boli istí. Že Kristus vládne, to je nádejou aj pre dnešné ľudstvo, ktoré nie je schopné sa vysporiadať s ťažkými problémami, ktoré ho sužujú. Kristus však nevládne násilím, nie je pomstiteľom ľudskej neprávosti, ale premáha ľudské srdce svojím slovom. Jeho zvrchovanú vládu však nemožno zamieňať s vládou cirkvi vo svete, ako k tomu dochádzalo v dejinách. Cirkev je služobnicou Ježiša Krista a služobnicou ľudí. Jej poslaním je slúžiť v Jeho mene,
Pán Ježiš v dnešnom evanjeliu hovorí: „Choďte po celom svete, kážte evanjelium všetkému stvoreniu.“ Týmito slovami zveril učeníkom misijné poslanie. Svet nebude zachránený mocenskými či politicko-hospodárskymi projektmi. Skúsenosti z každodenného diania i v našej spoločnosti ukazujú, že aj najlepšie premyslené koncepcie a programy nakoniec stroskotávajú na ľuďoch, na ich sebectve, pýche, malichernostiach, na vzájomnej neúcte a nevraživosti.
Pokým nebude vyliečené srdce a vnútro, dovtedy nebude uzdravená a očistená naša doba. Ježišovi učeníci majú ísť do sveta medzi ľudí a kázať im evanjelium. Majú ísť medzi nich s posolstvom nádeje, že Kristova moc zasahuje všade: nielen dovnútra, do hlbín ľudskej duše, kam neprenikne žiadny človek, ale aj navonok, do posledných končím zeme. Verná služba Ježišových učeníkov je preto vzácnou a potrebnou činnosťou a každá rozumná spoločnosť by si ju mala vážiť. Žiaľ, nie všetko, čo sa dnes vo svete za kresťanstvo vydáva, sa zhoduje s vôľou Božieho Syna a s Jeho evanjeliom pokoja, lásky a spravodlivosti. Kde sa však Kristovo evanjelium berie vážne, kde sa opravdivo zvestuje a koná v Jeho duchu, tam dochádza k premene a obnove ľudského srdca i celého spoločenstva ľudí a do života začína prúdiť viera, nádej a vzájomné porozumenie.
Oproti Markovi je u Matúša 28, 20 ešte dodatok: „Ajhľa, ja som s vami po všetky dni až do konca sveta.“ To znamená, že vzkriesený Ježiš je s nami dnes i zajtra, i v ďalších rokoch, na ktoré teraz pozeráme s nádejou, ale aj s obavami a úzkosťou. Kto Mu však uverí, už nikdy nie je sám a bez pomoci. Akoby tým Ježiš chcel povedať: „Ľudia, nebojte sa! Len sa na mňa spoľahnite a odovzdajte do mojich rúk. Ja vás neviditeľne, a predsa mocne držím, chránim a vnášam do vášho srdca pokoj v Duchu Svätom. Vy len choďte, slúžte a kážte evanjelium všetkým ľuďom, všetkému stvoreniu.“ Amen.
Modlitba
Bože Otče nebeský, Ty vieš, že v nás niet ničoho dobrého. Prosíme Ťa však, aby si obrátil pohľad na svojho Syna, nášho Prímluvcu a Vykupiteľa, a aby si nám pre Jeho zásluhy daroval blažené skončenie a radostné vstanie z mŕtvych. Nech sa krv Ježiša Krista nevyliala nadarmo, ale nech v nás pôsobí ovocie nápravy na odpustenie našich hriechov. Milý Otče, porúčame sa do Tvojich rúk, veď a chráň nás svojou mocou a napokon prijmi nášho ducha k sebe naveky. Amen (podľa modlitby Dr. Martina Luthera).
Ilustračné foto: pixabay.com
Spätné odkazy