13. nedeľa po Svätej Trojici
„Tak prišiel (Pavel) aj do Derby a Lystry. A hľa, bol tam učeník menom Timoteos, syn veriacej ženy Židovky a otca Gréka, o ktorom bratia v Lystre a Ikónii vydávali dobré svedectvo. Pavel chcel, aby šiel s ním; i vzal ho so sebou a obrezal kvôli Židom v tých krajoch, keďže všetci vedeli, že mal otca Gréka. Kadiaľ chodili po mestách, všade nariaďovali zachovávať ustanovenia, na ktorých sa uzniesli apoštolovia a starší v Jeruzaleme. A tak sa cirkevné zbory utvrdzovali vo viere a rozmnožovali počtom zo dňa na deň. Potom prešli Frýgiou a Galáciou, ale Duch Svätý im zakázal hlásať slovo v Ázii. Keď prišli k Mýzii, pokúšali sa ísť do Bitýnie, ale Duch Ježišov im nedovolil. Prešli teda Mýziou a zišli do Troady. Tu sa ukázalo Pavlovi v noci videnie: nejaký muž, Macedónec, stál pred ním a prosil ho hovoriac: Prejdi do Macedónie a pomôž nám! Ako videl toto videnie, ponáhľali sme sa do Macedónie, presvedčení, že nás Boh volá, aby sme im zvestovali evanjelium. Pustili sme sa teda z Troady na more a plavili priamo na Samotráku, na druhý deň do Neapolisu, odtiaľ do Filipisu, ktoré je prvým mestom, kolóniou v tejto časti Macedónie. V sobotný deň vyšli sme za bránu k rieke, kde – ako sme sa nazdávali – (Židia) sa modlievali; sadli sme si a hovorili sme so ženami, ktoré sa tam zišli. Počúvala (ich) aj jedna bohabojná žena menom Lýdia, obchodníčka so šarlátom z mesta Tyatíry. Tej otvoril Pán srdce, aby pozorne počúvala, čo Pavel hovoril. Keď sa dala pokrstiť i so svojím domom, prosila nás hovoriac: Keď ste ma uznali za vernú Pánovi, vojdite do môjho domu a zostaňte u mňa. A prinútila nás.“
Sk 16, 1 – 15
Milí bratia a sestry, kniha Skutkov apoštolov hovorí o tom, ako sa rozvíjalo ranné kresťanstvo.
Na úvod je dôležité vedieť, že apoštol Pavel sa tu vydal na svoju druhú misijnú cestu. Jej cieľom bolo navštíviť zbory, ktoré vznikli počas jeho prvej misijnej cesty a povzbudiť ich vo viere. So sebou si vzal aj Sílasa „pochodil Sýriu a Cilíciu, posilňujúc cirkevné zbory“. Z počiatku sa Pavlovi darilo. „Kade chodili po mestách, všade nariaďovali zachovávať ustanovenia, na ktorých sa uzniesli apoštoli a starší v Jeruzaleme. A tak sa cirkevné zbory utvrdzovali vo viere a rozmnožovali sa zo dňa na deň.“
Po čase nastal zlom. Nerozumeli, prečo sa im nedarí, nevedeli, čo je príčinou, ale po čase zistili, že Duch Svätý im nedovoľuje, aby zvestovali Božie slovo v Ázii. Tak si jednoducho povedali, že sa vyberú iným smerom. Áno, hľadali nový cieľ, nové poverenie. „Keď prišli k Myzii, pokúšali sa ísť do Bitynie, ale Duch Ježišov im nedovolil.“
Ten, kto je poslušný Bohu bratia a sestry, si už zvykol na to, že Boh ho niekam posiela, alebo Boh ho pred niečím chráni. Niečo mu prikazuje, niečo mu zakazuje. Apoštol Pavel to cítil presne takto. Duch Boží ma sem nepustí, tak potom, kadiaľ mám ísť? Aká je teraz Jeho vôľa? Akým smerom sa mám vydať?
Misijnú cestu si nevyberá apoštol, ale Duch Boží, ten dáva poverenie. Boh požehnáva prácu, cieľ, smer, na ktorý On posiela svojho pracovníka, posla. Pre veriaceho človeka je veľmi dôležité vedieť, kam ho Ježiš posiela a ako ho chce použiť.
Z Pavlovej strany by bolo celkom logické, aby navštívil všetky zbory, v ktorých už bol a povzbudil ich vo viere. Ale zrazu vychádza najavo, že Boh má s ním úplne iný plán. Ako keby mu Boh povedal, dobre Pavel, doteraz to bolo všetko v poriadku, ale teraz sa je treba vybrať iným smerom. Mám pre teba nové úlohy.
Apoštol bol pripravený zmeniť svoj zamýšľaný plán a aj tak urobil. „Ako videl toto videnie, ponáhľali sme sa odísť do Makedónie, presvedčení, že nás Boh volá, aby sme im zvestovali evanjelium.“ Tým, že nemali Bibliu, ako máme dnes my, Pán ich viedol videniami. A oni Jeho vôľu pochopili a prijali. Vydali sa na cestu, ktorú by si veru sami asi len ťažko vybrali. Poznáme bratia a sestry podobnú situáciu? Sme kresťania, ktorí sa nechajú viesť, alebo sme tvrdohlavými kresťanmi, ktorí presadzujú svoju vôľu? Niečo si naplánujeme, zaumienime, stoj čo stoj niečo chceme a zrazu zasiahne Boh. Povie nám, že to nie je až také dobré rozhodnutie, alebo sa naše svedomie stane nepokojným. Čo urobíme? Spoznáme, že je za tým Boh? Spoznáme hneď Boží hlas? Alebo reptáme a rozčuľujeme sa? Obviňujeme okolnosti a svoje okolie? Ľutujeme sami seba? „Ach ako sa mi nedarí. Toto hádam ani nedokončím.“ V Písme čítame: „Ale Duch Ježišov im nedovolil.“ Len ten kresťan dokáže byť poslušným, v ktorom žije Duch Svätý. Podobne o tom hovorí apoštol v 1Kor 2, 11-15. „My sme však neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čoho sa nám z milosti Božej dostalo.“ To je to znovuzrodenie, o ktorom hovorí Písmo. Pri znovuzrodení dostávame, prijímame Ducha Svätého. Keď človek prijíma a vyznáva Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa a Pána svojho života. Takto dokáže pochopiť to, čo od neho Boh žiada a snaží sa plniť Jeho vôľu. No nie vždy ide všetko takto hladko. To už sme zistili aj my. Je zaujímavou príležitosťou učiť sa chodiť, chodiť v poslušnosti. Keď sa nám to podarí, budeme požehnaní a naše srdce bude naplnené radosťou. Staneme sa nástrojom v Božích rukách. Pavel by márne a zbytočne šiel tým smerom, kam si zaumienil. Zbytočne by Bohu vysvetľoval, že aj tam sú ľudia, ktorí ešte nepočuli zvesť evanjelia. Božia vôľa bola celkom iná.
Druhé, čo vyplýva z nášho príbehu je, že Pán Boh natoľko pripravil podmienky k tejto službe, že Pavla obdarí spolupracovníkmi. Jedným z nich je mladý Timoteus, druhým verným spolupracovníkom je Lukáš, lekár, ktorý sa k nemu pripája. Lukáš bol pri apoštolovi aj pri najväčších utrpeniach. Aj nás Boh obdarúva bratmi a sestrami, spolupracovníkmi, priateľmi, ľuďmi, s ktorými môžeme počítať, ktorí sú pre nás darom. Títo apoštolovi spolupracovníci sa stali jeho skutočnými spoločníkmi, priateľmi.
Z Lukášovho popisu vieme, že prešli do Filipis, kde sa spomínajú ľudia, ktorí už nejakým spôsobom počuli evanjelium. Takouto je Lýdia. Bohabojná obchodníčka, buď Židovka, alebo sa zaujímala o Boha Izraela. Bezpodmienečne patrila medzi ženy, ktoré sa každú sobotu stretávali za bránou, aby sa tam spoločne modlili. Apoštol vždy hľadal najprv synagógu, ale tu nebola. Pravdepodobne tam ani nebolo desať mužov, aby sa mohla vybudovať. Ale našlo sa tu niekoľko žien, ktoré sa modlili a Pavel sa k nim pridal. Hovoril im o Ježišovi. Lýdia počúvala pozorne. Tým, že otvorila svoje srdce prijala zvesť evanjelia. Otvorila dvere svojej domácnosti pre Pavla a jeho spolupracovníkov. Prvým kresťanským zborom sa stane Lýdiina domácnosť. Pridali sa viacerí, pravidelne sa stretávali a tak vznikol slúžiaci zbor vo Filipis. Pavel ich mal rád, často ho spomínal a pozdravoval. Svedectvom je aj list Filipským kresťanom. Z malej modliacej sa skupiny narástol cirkevný zbor. Božie kráľovstvo sa podobá horčičnému zrnu. Z nepatrného zrniečka narastie krík, v ktorom si stavajú vtáci svoje hniezda. Z malého začiatku dokáže Boh vybudovať veľké stavby.
K tomu je potrebné, aby Pavel a ostatní pochopili a prijali Božiu vôľu a riadili sa podľa nej. Aby nepodceňovali svojich poslucháčov a ani príležitosť, ktorú pre nich pripravil Boh.
Bratia a sestry, sme aj my takto poslušnými Božiemu slovu? Božej vôli pri nás? Nepodceňujme ľudí a príležitosti okolo nás, lebo nikdy nevieme, komu Pán otvorí srdce a príjme Ježiša ako svojho Spasiteľa.
Modlitba:
Bože a Otče náš, ani dnešný deň nie je náhodný v Tvojom počítaní času. I tento deň je pre nás novou príležitosťou napĺňať svoje poslanie, robiť to, čo Ty chceš. Aby sme mohli byť tam, kde nás Ty chceš mať. Pomôž nám usilovať sa o to, o čo máme a čo je našou povinnosťou. Aby sme na prvom mieste mali Tvoju vôľu. Buď vo všetkom naším radcom a pomocníkom. Amen
Mgr. Monika Hlavinková Černeková
evanjelická a. v. farárka
Ilustračné foto: pixabay.com
