4. pôstna nedeľa

„Ježiš im povedal: Veru, veru, hovorím vám: Nie Mojžiš dal vám chlieb z neba, ale môj Otec dáva vám pravý chlieb z neba; lebo to je chlieb Boží, ktorý zostupuje z neba a dáva svetu život. Povedali Mu na to: Pane, dávaj nám vždy tento chlieb. Riekol im Ježiš: Ja som chlieb života; kto prichádza ku mne, nikdy nebude lačnieť, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť. Ale povedal som vám: Aj ste ma videli, a neveríte.“
J 6, 32 – 36

„Blahoslavení, ktorí nevideli, a uverili.“ To sú všetci tí, ktorí sa nestretli s Ježišom v Jeho dobe a nemali možnosť presvedčiť sa o pravdivosti Jeho slov a činov, no napriek tomu uverili v Božiu zachraňujúcu lásku v Kristovi, danú nám ľuďom Pánom Bohom. V dnešnom texte sa však dozvedáme aj niečo ďalšie. Pán Ježiš konštatuje, že aj tí, ktorí mali možnosť Ho vidieť, napriek tomu neuverili.

Neschopnosť prijímať skutočne pravdivé veci je znakom zatvrdeného srdca. Ignorovať to, že dôkazy sú zjavné, poznateľné, overiteľné, nezmanipulované, umelo nevytvorené, je veľký prešľap v morálke človeka. A predsa sa človek nie raz postaví na stranu nevery či nespravodlivosti a zla. Kristovo konštatovanie „Aj ste ma videli, a neveríte“ je obžalobou všetkých ľudí, ktorí dôvod neveriť nemajú, ale predsa sa rozhodnú pre cestu bezbožnosti.

Izraelský národ očakával Mesiáša. Keď prišiel, neprijali Ho. Predstavovali si niekoho iného. A tušíme, že nech by prišiel ktokoľvek, ak si človek sám stanoví hranice prijateľnosti Spasiteľa, nikdy Spasiteľa neprijme – tak, ako Krista nedokázali prijať mnohí v Ježišovej dobe. Boli to hlavne tí, od ktorých sa očakávala schopnosť nielen zvestovať príchod Mesiáša, ale aj schopnosť poznať Mesiáša a tešiť sa z Jeho príchodu.

O izraelskom národe nemôžme hovoriť ako o neveriacom. A predsa, ak sa slovo z Písma nestane pre človeka denným chlebom, ak sa úcta k Pánu Bohu nestane súčasťou života, potom je už len krôčik k zneužitia náboženstva, k zabudnutiu, čo je dôležité, čo od nás Pán Boh predovšetkým očakáva.

Aby sme mohli správne veriť a očakávať Spasiteľa, na to potrebujeme byť ovplyvňovaní, vychovávaní a budovaní Božími správami, ktoré neprešli ľudskou cenzúrou. „Veríme, ale vieš, dnes sa žije inak…“ Takéto a podobné slová spochybňujú dôležitosť a platnosť Božích slov pre tú-ktorú dobu, v ktorej žijeme.

Pán Ježiš svojim poslucháčom pripomína, že to nebol Mojžiš, ktorý dal ľudu chlieb z neba. A tak aj my musíme správne poznať, že nie človek, aj keď by nám niečo z toho Božieho sprostredkoval, ale že je to Pán Boh, ktorý nás obdarúva svojimi telesnými aj duchovnými darmi.

Nasýtenie života – to je to, čo potrebujeme. Ľudia sú ochotní svoj život zveriť do rúk iného človeka s vyhliadkou naplnenia. No nasýtiť život môže človeku len Pán Boh. Samozrejme, stretávame sa s tým, že človek chce vytesniť Pána Boha z Jeho pozície Stvoriteľa, Boha a Pána a svojimi radami chce suplovať Boha na zemi. Lenže to chceli aj vodcovia Izraela, a preto neboli ochotní pripustiť, že Mesiáš prišiel v ich dobe, keď oni boli na vrchole svojej pozemskej slávy.

O čo ide nám, bratia a sestry? Aby sme boli nad inými a v pýche nevideli, čo nám Pán Boh hovorí? Alebo v uznaní Jeho zvrchovanosti nad svetom aj nami skrze vyučovanie v Jeho slove nám vždycky zaplápolá srdce, keď sa k nám Pán Ježiš prihovorí? Biblia pripomína aj slová, že v Bohu sa nesklamú tí, ktorí v Neho veria.

Preto Ježiš všetkým hladným po živote hovorí: „… môj Otec dáva vám pravý chlieb z neba.“ To sú tie správy preverené Božou agentúrou, správy pre náš život, ktoré vybudujú charakter Božieho človeka tak, že si nezmýli cestu a spozná svojho Spasiteľa v každej dobe, za každých okolností. To sú tie mnohé svedectvá aj v ťažkých vojnových časoch, keď kresťan zostal verný svojmu Spasiteľovi, pretože uveril v lásku Krista, ktorý zachraňuje človeka. Akoby teda v čase hrôz ako Kristov učeník nepomohol? Ako by mohol zradiť či z nejakého zištného dôvodu pripraviť iného človeka o život? Pravosť ponúka len pravosť. Dobrý chlieb je dobrý chlieb. Veriaci kresťan je veriaci kresťan. Aj to, čo je Božie, nám Pánom Bohom ponúkané, je dobré.

Akým chlebom sa sýti tvoja duša? Je to veľmi dôležité. Boží chlieb dáva totiž človeku život: „… lebo to je chlieb Boží, ktorý zostupuje z neba a dáva svetu život.“

Keď sa o niečom rozhoduješ, pripomeň si skutočnosť, že patríš Kristovi, ktorý dáva život.

Preto si veriaci, lebo veríš v živého Boha, ktorý svojou obeťou za teba prinavrátil ti život v plnosti. Napriek zhoršujúcej sa životnej úrovni prosme o ten pravý chlieb z neba pre všetkých. Kristus Pán je tým pre nás takým potrebným chlebom. Ak Krista nebudeme mať vo svojom srdci, ani ten telesný chlieb nás nenasýti.

S Kristom sa učíme život milovať a život aj zachovávať. Konajme tak, aby sme i my svetu prinášali život a všetko, čo pozdvihuje, zachraňuje a buduje ľudstvo k dobru a k spáse. Tí, ktorí Ježiša počúvali, spoznávali, že aj o nich je reč, keď Pán Ježiš hovorí: „… a dáva svetu život.“ Preto Ho prosia: „Pane, dávaj nám vždy tento chlieb.“

Aby nebolo pochýb, že tu ide o viac ako len o chlieb upečený v peci, Ježiš hovorí: „Ja som chlieb života. – Ja som to, čo človek stále potrebuje k zmysluplnému životu, ktorý presahuje časnosť.

Preto aj tí, ktorí nejedia v dnešnej dobe chlieb, si môžu byť istí, že tu ide o niečo, čo je nepostrádateľné. Niečo dôležité pre človeka. Niečo, čo utíši hlad a smäd po živote.

Lebo ten hlad a smäd po živote je veľký. Nenaplnenie tohto hladu a smädu vedie mnohých k traumatickým stavom. Mnohí nevidia zmysel života, nevidia svoju nutnosť byť tu a žiť svoj život v naplnení, v láske a službe. Nevnímajú svoju potrebnosť, lebo sa im nedostáva patričnej lásky a realizácie v priestore, v ktorom žijú.

Nezabúdaj: Ježiš je tvojím chlebom života! On prišiel sem, na zem, aby sme mali plnosť života. Zvestujme túto radostnú správu všetkým ľuďom. Volajme ich k Ježišovi Kristovi, lebo my nedokážeme napĺňať dostatočne dušu človeka, ale On to dokáže. Aj dnes našim srdciam vraví: „… kto prichádza ku mne, nikdy nebude lačnieť, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.“

Ak sme vyhladli a vysmädli v živote, aj tento čas pôstu je tu na to, aby sme sa nasýtili tým pravým chlebom, ktorý nám ponúka nebeský Otec. Nie je to chlieb upečený z múky a vody, ale je to jednorodený Syn Boží, nám k spáse zoslaný.

Kristus hovorí aj nám: „Kto je moje telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom.“ (J 6, 56) S vďačnosťou prijímajme aj v pôstnom období dary Večere Pánovej, aby sme ožili k pravému životu. Obávame sa o svoje živobytie a tu nám Kristus hovorí: „… kto prichádza ku mne, nikdy nebude lačnieť, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.“

Verme Jeho zasľúbeniu. Verte aj vy, ktorí sa umárate, čo robiť so svojím životom. Pán Ježiš vás nesklame. Len všetci buďme veriaci, nie neveriaci. Iba viera v Neho umožňuje vidieť pomáhajúceho Krista v našich každodenných životoch. Amen.

Modlitba

Otče nebeský, chlieb náš každodenný daj nám dnes. Ale daj nám hlavne toho chleba z neba, Krista, Tvojho jednorodeného Syna, a Jeho slova. Daj nám túžbu po Jeho pokrme, ktorý je večný a napĺňa nás Tvojím uistením o nás a naše dobro. Otče z neba, popraj nám každý deň Krista prijať a milovať. Sýť nás týmto duchovným chlebom, lebo len v Ňom je naša spása. Ani pri nedostatku telesného chleba nedopusť, aby sme sa vybrali cestou ľahkou, cestou hriešnou, ale posilni nás v nasledovaní Krista. Ďakujeme, že v Tebe máme všetko potrebné k životu. Amen.

Mgr. Ľubomíra Mervartová
evanjelická a. v. farárka

Ilustračné foto: pixabay.com