4. pôstna nedeľa

„Riekol im Ježiš: Ja som chlieb života; kto prichádza ku mne, nikdy nebude lačnieť, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.“
(J 6, 35)

Drahí bratia, milé sestry v Pánovi Ježišovi,

4. pôstna nedeľa nesie názov Laetare (radovať sa, veseliť sa) alebo Chlieb života.

Keď som bola malé dievčatko, moja babka mi často vravievala, že chlieb je najvzácnejší a človek sa ho nikdy neobje. Priznám sa, že nie vždy som tomu rozumela. Hlavne vtedy, keď som mala chuť na niečo sladké − ovocie či zmrzlinu. To, aký je chlieb v našom živote dôležitý, spoznávame počas celého života. V týchto dňoch je práve rok odvtedy, čo sme sa dostali do protipandemických opatrení. Človek sa bojí stretnutia s iným človekom. Do obchodov ideme len v nevyhnutnom prípade. Bojíme sa neviditeľného strašiaka prinášajúceho chorobu, bolesť a žiaľ, v mnohých prípadoch aj smrť. Kto mohol, zostal doma, uzavretý, chránený pred vplyvmi zvonka. Začali sme sa zameriavať na to, čo je dôležité, nevyhnutné. Na svoje rodiny. Jedlá z reštaurácií sme zamenili za domácu stravu. V plnom prúde sa začalo kváskovať a mnohí z nás začali piecť voňavý domáci chlieb. Čím prácnejšie ho človek urobí, tým je chutnejší.

Slovo chlieb nájdeme v Biblii približne 350-krát. V Starej zmluve bol považovaný za symbol darov, ktoré dáva Boh človeku, aby mohol žiť. A zároveň je to symbol tvrdej práce, námahy. V Evanjeliu podľa Matúša 6, 11 je chlieb považovaný za jednu z prvých vecí, za ktoré sa máme modliť, o ktoré máme Pána Boha prosiť. Chlieb predstavuje nielen potravu, ale všetko dôležité, podstatné pre život. V J 6, 35 čítame: „Riekol im Ježiš: Ja som chlieb života; kto prichádza ku mne, nikdy nebude lačnieť, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.“ Boh − Ježiš sa predstavuje ako chlieb. Čo tým chce povedať?

  1. Že je pokrmom pre všetkých. Pán Ježiš prišiel na túto zem v plnosti času rovnako pre všetkých. Bez rozdielu pohlavia, rasy, náboženstva, kultúrnych zvykov, pôvodu… Prišiel, aby nás zachránil. Aby nám dal život. Nielen ten telesný, časný, ale aj večný. Veď naša duša je večná. Jej život sa nekončí posledným výdychom človeka. Preto je Ježiš nielen nádejou, ale aj istotou spásy − života.
  2. Že tento dar trvá naveky. Ježiš prišiel, konal, zvestoval svojho Otca, zomrel na golgotskom kríži a vstal z mŕtvych nielen pre svojich súčasníkov, ale pre všetky generácie. Je trvalým darom, nemenným, pre každého.
  3. Že ten, kto chce žiť, musí tento chlieb prijímať. Je len jeden spôsob: viera v Neho. Veriť v Neho, dôverovať Mu, milovať Ho, nasledovať Ho a prijímať obe sviatosti (Krst svätý jednorazovo a Večeru Pánovu podľa potreby, čo najčastejšie). To Ježiš vysvetlil, keď vyučoval v synagóge v Kafarnaume. Ježiš nám dáva život − večnosť s Ním, ako ho On sám dostal od svojho Otca: „Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem skrze Otca, aj ten, kto mňa je, bude žiť skrze mňa.“ (J 6, 57)

Jeden novinár raz robil anketu, ktorej cieľom bolo zistiť, koľko v ktorej krajine by boli ľudia ochotní pracovať na jeden peceň chleba. V meste Hamburg ho vysmiali, v New Yorku ho zatkla polícia a v africkom Senegale sa ľudia ponúkli, že by za chlieb pracovali tri hodiny. V štáte Rwanda boli ochotní pracovať celý deň. Tak rôzne je vnímaná hodnota chleba − chleba pre časný život.

Tebe, drahý brat, milá sestra, je ponúkaný Chlieb − večný život v Kristovi. Chlieb, ktorý je pokrmom pre všetkých; Chlieb, ktorý má trvalú hodnotu; Chlieb, ktorý ti dáva večný život. Prijmeš Ho? Čo si zaň ochotný dať? On za Teba, Tvoju záchranu dal všetko…

Nech všemohúci Trojjediný Pán Boh ťa požehnáva a nech v láske prijmeš ten pravý Chlieb života! Amen.

Bohu známa duchovná
Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku

ilustračné foto: pixabay.com

%d blogerom sa páči toto: