3. pôstna nedeľa
„Nato Kain povedal svojmu bratovi Ábelovi: Poďme na pole. Keď boli na poli, Kain napadol brata Ábela a zabil ho. Tu riekol Hospodin Kainovi: Kde je tvoj brat Ábel? A on odvetil: Neviem; či som ja strážcom svojho brata? Nato Boh riekol: Čo si to urobil? Hlas krvi tvojho brata volá zo zeme ku mne. Teraz budeš kliatbou zahnaný z pôdy, ktorá otvorila ústa, aby prijala krv tvojho brata z tvojich rúk. Keď budeš obrábať pôdu, nebude ti viac dávať svoju silu; tulákom a bludárom budeš na zemi. I povedal Kain Hospodinovi: Väčší je môj trest, než by som ho vládal zniesť. Ajhľa, dnes ma odháňaš z pôdy a ja sa musím skrývať pred tvojou tvárou; budem tulákom a bludárom na zemi; a kto ma stretne, zabije ma. Hospodin mu však riekol: Práve preto, ktokoľvek by zabil Kaina, odnesie si sedemnásobnú pomstu. A Hospodin urobil Kainovi znak, aby ho nikto, kto ho stretne, nezabil.“
1M 4, 8-15
Príbeh o raji, pokušení prvých ľudí, vyhnaní z raja i bratovražde patrí k prvým a neodmysliteľným príbehom Biblie. Už na prvých stránkach Písma svätého sa dočítame o hriechu ľudí, ktorý ohrozuje a zasahuje ľudí od počiatku až doteraz. Práve vďaka tomuto príbehu, vďaka rozprávaniu o hriechu a treste sa môže hovoriť aj o záchrane skrze Ježiša Krista. Príbeh o pokušení, páde, vyhnaní z raja sa odráža v mnohých literárnych dielach napr. od Johna Steinbecka: Na východ od raja, v Komenského diele: Labyrint sveta a raj srdca. Bohumil Hrabal je autorom legendy o Kainovi alebo raj sa spomína aj v hymnickej piesni : „Slovensko moje, otčina moja- krásna si ako raj, ako raj“….
Na základe tohto kázňového textu sa môžeme zamyslieť nad tým, že Boh odhaľuje hriech, volá nás na zodpovednosť, ale dáva nám aj znamenie života. Môže byť inšpiráciou pri zápase o posvätenie.
Ábel bol pastierom oviec, Kain bol roľníkom. Roľníctvo, poľnohospodárstvo bolo spájané pre svoju závislosť na kolobehu prírody s prírodnými pohanskými kultami. Naproti tomu pastierstvo, ktoré bolo v Egypte považované za ohavnosť, malo v Izraeli svoju vážnosť. Pastierstvo typické pre vyvolený ľud sa stalo obrazom nezabezpečeného života, pastieri boli odkázaní na opätovné spoliehanie sa na Pána Boha, roľníctvo naopak znamenalo stabilitu, zabezpečenosť.
Možno práve preto sa Kainova obeť nepáčila Hospodinovi tak, ako Ábelova. Za Ábelovou obeťou môžeme vidieť i skrúšené srdce, tak ako čítame v 51. žalme: „Bohu milou obeťou je duch skrúšený“…Preto môžeme čítať aj v Liste Židom: „Vierou priniesol Ábel hodnotnejšiu obeť Bohu ako Kain…a ňou hovorí, aj keď je mŕtvy.“ (Žid 11,4)
Kain hnaný žiarlivosťou a závisťou, že Pán Boh nevzhliadol na jeho obeť tak, ako na obeť Ábelovu, zavolal svojho brata na pole, napadol ho a zabil. A keď sa ho Hospodin pýtal: „Kde je tvoj brat Ábel?“ On odvetil: „Neviem, či som ja strážcom svojho brata?“ Kainovou prvou reakciou bolo robiť sa, že sa nič nestalo, zbavovať sa zodpovednosti, snažiť sa zatajiť hriech. Podobne konáme aj my. Vinu radšej zvedieme na iného, nepriznáme si ju.
Boh však o všetkom vie. Pýta sa Kaina: „Čo si to urobil? Hlas krvi tvojho brata volá zo zeme ku mne.“ Boh ho usvedčuje z hriechu. Aj keď si my vinu nepriznáme, dôkazy neraz hovoria jasne. A navyše pred Pánom Bohom nemožno nič skryť. Jeho nemožno oklamať. Ako zvykneme počúvať aj pri spovedi: „Ak by sme hovorili, že hriechu nemáme, sami seba klameme a nieto v nás pravdy.“
Boh riekol Kainovi: „Teraz budeš kliatbou zahnaný z pôdy, ktorá otvorila ústa, aby prijala krv tvojho brata z tvojich rúk. Keď budeš obrábať pôdu, nebude ti viac dávať svoju silu, tulákom a bludárom budeš na zemi.“ Poľnohospodárska činnosť, na ktorej si Kain zakladal, nielenže nie je korunovaná úspechom, ale práve naopak. Zem sa stáva pre Kaina prekliatou a on sa stane bludárom a tulákom. Aj tu i v našom súčasnom svete vidíme, aký má ľudský hriech, pomstychtivosť, krvilačnosť svoje dôsledky. Ekologickú devastáciu predchádza neraz devastácia ľudských vzťahov. Človek aj dnes na základe konfliktu, túžbe po moci a nenávisti, musí opustiť svoju krajinu a stáva sa tulákom, utečencom, odídencom.
Kain musí znášať trest. Kain si uvedomuje svoju vinu i trest: „Väčší je môj trest, než by som ho vládal zniesť. Budem tulákom a bludárom na zemi a kto ma stretne, zabije ma.“ Uvedomenie si viny a trestu je dobré na ceste k vykúpeniu.
Istý mladý muž vyznal, že keď neposlúchol, čo sa od neho žiadalo, aby urobil v službe Bohu, nemal požehnania vo svojej práci, ktorú namiesto toho robil. V tomto zmysle treba chápať aj Lutherovo spojenie felix culpa- šťastná vina. Nie, že by bolo dobré hrešiť, ale dobré a šťastné je uvedomiť si svoju vinu.
A predsa Hospodin urobil Kainovi znak, aby ho nikto, kto ho stretne, nezabil. Vieme, že Pán Boh takto nejako na základe znamenia krvi z baránkov neranil morovou ranou Izraelcov, keď prechádzal v Egypte. O podobnom znaku, znamení sa dočítame aj na iných miestach Písma svätého: Ez 9, 4 a Zjav. 9,4. Podľa toho aj na konci sveta nemá byť uškodené tráve, ani nijakej byline, ani nijakému stromu, ale len ľuďom, ktorí nemajú na čele Božie znamenie. V prípade Kaina pod týmto znamením je podľa istej domnienky vidieť znak, písmeno hebrejskej abecedy tav- písaný podobne ako kríž.
Práve v kríži Kristovom, v krvi Kristovej prichádza pre nás znamenie záchrany a života. Kríž je znakom spásy. Pre tých, ktorí dosahujú spasenie, je mocou Božou. Preto mohol aj autor Listu Židom napísať, že táto- Kristova krv volá hlasnejšie ako Ábelova. (Žid 12,24) Táto preliata Kristova krv volá nie k pomste, k ďalšiemu krvipreliatiu, ale k pokániu a k životu. Volá nás a očisťuje každého, kto ju v pokání prijme. Ako aj Pán Ježiš Kristus v predvečer svojej smrti povedal: „Toto je krv Novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov.“ ( Mt 26,28)
Bohuznámy duchovný
Ilustračné foto: pixabay.com
